
Smerovanie budúcich operácií NATO a s tým spojené požiadavky na spôsobilosti predstavujú komplexnú tému, ktorá si vyžaduje dôkladnú analýzu. Pohľad menších štátov, ako je Slovenská republika, na ich úlohu v týchto operáciách môže byť rôznorodý a závisí od viacerých faktorov. Tento článok sa zameriava na podmienky a výzvy spojené s príspevkom Slovenska počas nasadenia do operácií mimo územia SR, s prihliadnutím na meniace sa bezpečnostné prostredie a obmedzené zdroje.
NATO sa môže v budúcnosti zapojiť do širokého spektra operácií, a to buď v rámci článku 5 Washingtonskej zmluvy, ktorý sa týka kolektívnej obrany, alebo mimo neho, v rámci operácií na riešenie kríz. Úloha malých členských štátov sa môže líšiť v závislosti od typu operácie a národnej úrovne ambícií. Je dôležité analyzovať budúce hrozby, poučiť sa zo skúseností z minulých operácií a predpokladať správanie jednotlivých štátov a aktérov medzinárodného významu, vrátane samotnej Aliancie.
V oblasti bezpečnosti a obrany pozorujeme prechod od regionálneho riešenia otázok bezpečnosti ku globálnemu bezpečnostnému manažmentu. To je sprevádzané budovaním malých, ale efektívnych, plne profesionalizovaných a digitalizovaných ozbrojených síl. Riziko vzniku globálnych vojenských konfliktov je relatívne nízke, ale naopak, vzniká množstvo menších lokálnych a regionálnych konfliktov. Vzrastá význam ekonomickej dimenzie bezpečnosti, zvlášť energetickej bezpečnosti, a tiež ohrozenie infraštruktúry na prepravu energií a energetických surovín. Budúce bezpečnostné prostredie bude ovplyvňované komplexnosťou a dynamikou, nástupom nových technológií a prístupom k informáciám.
Konflikty, na riešení ktorých sa zúčastňuje medzinárodné spoločenstvo, vznikajú v strategicky vzdialených zemepisných oblastiach, s odlišným geografickým, sociálnym a kultúrnym prostredím. Narastajúca komplexnosť operácií a odlišnosti medzi nimi predstavujú test pre ich efektívne riešenie, vrátane dostupnosti zdrojov pre budovanie potrebných spôsobilostí. V moderných konfliktoch nie je cieľom zničiť nepriateľa, ale vytvoriť podmienky pre povojnovú rekonštrukciu krajiny a stabilný politický systém. Ozbrojení protivníci sú ťažko odlíšiteľní od civilistov. Účinnosť vojenskej sily je limitovaná a nepostačuje na riešenie komplexných krízových situácií. Novodobé požiadavky vyžadujú komplexný prístup vojenskej i civilnej zložky ku krízovému manažmentu.
NATO musí mať dostatočné vojenské spôsobilosti pre realizáciu svojich cieľov v oblasti kolektívnej obrany a globálneho bezpečnostného manažmentu. Je potrebné správne definovať budúce úlohy vojenskej sily a transformovať ozbrojené sily tak, aby boli schopné ubrániť svoje teritórium a účinne pôsobiť proti novým ohrozeniam. Samotná činnosť medzinárodných vojenských zoskupení bude konfrontovaná s nepravidelnými spôsobmi boja. Riešenia situácií budú vyžadovať schopnosť adaptácie, pochopenie miestnych podmienok a operačnú interoperabilitu medzi koaličnými partnermi.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pre menšie členské štáty, vrátane Slovenska, sa stále viac otvárajú nožnice medzi spektrom a kvalitou požadovaných vojenských spôsobilostí a klesajúcimi možnosťami ich získať na národnej úrovni. Krajiny tak budú nútené pristupovať k voľbe rozsahu svojej participácie a prehodnocovaniu svojich ambícií. Adekvátne hľadanie odpovedí na elimináciu budúcich hrozieb a skúsenosti nadobudnuté z účasti ozbrojených síl v bojových operáciách musia byť základom pre tvorbu oprávnených požiadaviek na ich modernizáciu.
Narastajúce požiadavky na vojenské spôsobilosti a obmedzené zdroje na ich získavanie a udržiavanie sú mnohými malými štátmi riešené snahou využiť pomoc zo strany silných štátov a členstvom v medzinárodných štruktúrach. Na Slovensku klesala výška obranných výdavkov na úroveň súčasných 1,00 % z HDP. Situácia slovenských ozbrojených síl je veľmi zložitá a bez stabilných financií budú mnohé spôsobilosti neudržateľné. Nedostatok finančných zdrojov spôsobuje problémy v dlhodobom, strednodobom i krátkodobom plánovaní, ako aj v akvizícií tovarov a služieb. Doposiaľ sa nepodarilo zmodernizovať ani jeden ucelený systém v ozbrojených silách tak, aby bol funkčný.
Na druhej strane by sme mali byť pozorní pri prezbrojovaní a dbať na to, aby všetko, čo sa do ozbrojených síl dodáva, bolo aj efektívne využívané. Obstaranie novej techniky by malo byť v súlade aj s ambíciou účasti v medzinárodných operáciách. Ďalším faktorom, ktorý má vplyv na efektívne využívanie financií sú aj neprimerané požiadavky ozbrojených síl. Využívanie iniciatív v rámci Smart Defence a Pooling & Sharing sa javí ako rozumný prístup k zvýšeniu spôsobilostí ozbrojených síl a šetreniu zdrojov.
Aby personál bol schopný účinne pôsobiť v súčasnom a budúcom bezpečnostnom prostredí a efektívne využívať bojové prostriedky, techniku a materiál v mnohonárodnom spoločnom pôsobení v operáciách, budú musieť byť zásadným spôsobom prehodnotené mechanizmy a spôsoby jeho získavania, výchovy, prípravy, ako aj udržiavania. Tradičné kvality personálu budú musieť byť doplnené o schopnosť „mentálnej“ a operačnej interoperability pre plnenie úloh v spoločných mnohonárodných operáciách.
Každá krajina má svoje záujmy, a preto k budúcim operáciám bude patriť aj citlivé presadzovanie svojich národných záujmov, k čomu sa budú využívať diplomatické, informačné, ekonomické, vojenské a iné nástroje. Snahou každého malého štátu by malo byť ich presadzovanie s využitím kvalitne pripraveného personálu. V rámci NATO bude vhodné napĺňať pozície ľuďmi, ktorí sú kompetentní, a nie je dôležité bazírovať na národnostnom zastúpení. Mal by byť prijatý premyslený systém personálneho manažmentu prostredníctvom ktorého bude možné motivovať personál aj na plnenie úloh doma.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Veľmi dôležitou oblasťou, ktorej sa nevenuje primeraná pozornosť, je mobilizačná problematika a vojnové doplňovanie personálu. Ukazuje sa, že problém nastáva aj v oblasti skladby personálu na rôznych stupňoch riadenia. Bude potrebné vytvoriť systém prípravy personálu na úrovni politiky.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto