
V kontexte ekonomických rozdielov medzi regiónmi Slovenska sa čoraz viac zdôrazňuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti. Súčasný systém podpory, hoci má svoje výhody, je často kritizovaný pre svoju nedostatočnú efektívnosť. Zákon o službách zamestnanosti definuje rôzne príspevky zamerané na podporu dochádzania a presťahovania sa za prácou v rámci Slovenska. Tento článok poskytuje komplexný prehľad príspevkov, podmienok a súvislostí, ktoré s nimi súvisia.
Od 1. januára 2019, príspevky na rekreáciu zamestnancov predstavujú daňový výdavok zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté v súlade s § 152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, je povinný poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite aspoň 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu vo výške 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur za kalendárny rok. Menší zamestnávatelia (do 49 zamestnancov) môžu tento príspevok poskytnúť dobrovoľne, za rovnakých podmienok.
Podmienky na poskytnutie príspevku sa posudzujú ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov sa počíta ako priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. Od 1. januára 2025 sa oprávnené výdavky na rekreáciu rozšírili aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela. Ak má zamestnanec dohodnutý kratší pracovný čas, maximálna suma príspevku sa znižuje pomerne.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo-rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby a služby cestovného poistenia.
Zamestnanec je povinný preukázať zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Pre daňové účely, zmeškanie tejto lehoty nie je považované za porušenie podmienok.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Všeobecné náležitosti účtovného dokladu sú definované v §10 zákona o účtovníctve. Ak príjmový pokladničný doklad spĺňa všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve, je akceptovateľný aj pre účely poskytnutia príspevku podľa §152a ZP. Zmluva o ubytovaní uzatvorená v zmysle §754 a nasl. z. č. 40/1964 Zb. môže byť tiež považovaná za relevantný doklad, ak obsahuje všetky náležitosti účtovného dokladu podľa §10 zákona o účtovníctve. Súčasťou zmluvy však musí byť označenie zamestnanca a iných oprávnených osôb, na ktoré je uplatnený príspevok na rekreáciu a zo zmluvy musí byť jasné, že došlo k naplneniu zmluvy. Ak zo zmluvy alebo dokladu o zaplatení nevyplýva, že ubytovanie bolo poskytnuté, je potrebné doložiť túto zmluvu aj potvrdením ubytovacieho zariadenia, že ubytovanie bolo poskytnuté.
Príspevok na rekreáciu v sume 60,50 €, ktorý je u zamestnanca zdaniteľný príjem, môže byť daňovým výdavkom podľa § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov len ak sú splnené ustanovené podmienky.
Zamestnávateľ môže poskytovať zamestnancovi aj preddavok na rekreáciu v dohodnutých termínoch. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi preddavok na rekreáciu, o tomto preddavku síce účtuje, ale zúčtuje ho až v momente vyúčtovania so zamestnancom, t. j. v momente, keď zamestnanec predloží zamestnávateľovi príslušné doklady preukazujúce použitie poskytnutého preddavku na určený účel. Ak sú splnené všetky ustanovené podmienky, potom príspevok na rekreáciu za kalendárny rok (preddavok + doplatok, max. 275 €) predstavuje pre zamestnanca príjem oslobodený od dane [§ 5 ods. 7 písm. b) ZDP] a pre zamestnávateľa daňový výdavok (náklad) podľa § 19 ods. 2 písm. c) piaty bod zákona o dani z príjmov.
Od 1. januára 2020, príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov sú daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods. 2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku zníži v pomere zodpovedajúcemu kratšiemu pracovnému času.
Za dieťa sa považuje vlastné dieťa zamestnanca, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, dieťa zverené zamestnancovi do starostlivosti pred rozhodnutím súdu o osvojení alebo iné dieťa žijúce so zamestnancom v spoločnej domácnosti, ktoré dovŕšilo najviac 18 rokov veku v kalendárnom roku, za ktorý zamestnanec žiada o príspevok na športovú činnosť dieťaťa, a je osobou s príslušnosťou k športovej organizácii podľa osobitného predpisu najmenej 6 mesiacov.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Vláda Slovenskej republiky si uvedomuje dôležitosť pracovnej mobility ako nástroja na znižovanie nezamestnanosti a podporu ekonomického rastu. Preto existujú rôzne príspevky a opatrenia zamerané na podporu dochádzania a presťahovania sa za prácou.
Mnohí sa však domnievajú, že súčasný zákon nie je dobre nastavený a vyžaduje si úpravy. Cieľom je dosiahnuť inkluzívny trh práce. Vláda vyhodnotila protikrízové opatrenia pre oblasť trhu práce a podpory zamestnanosti. Ukázalo sa, že nie všetky nové paragrafy sa v praxi osvedčili.
Príspevky poskytuje miestne príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Tento poskytuje aj bližšie a záväzné informácie.
Príspevok na dochádzku definuje § 53 zákona o službách zamestnanosti. Umožňuje bývalému nezamestnanému získať príspevok v sume do niekoľko desiatok eur v závislosti od dĺžky dochádzania. Doba poskytovania je 6 mesiacov (pre bývalých dlhodobo nezamestnaných či inak znevýhodnených UoZ 12 mesiacov).
Výška príspevku na dochádzku sa zásadnejšie menila v mesiaci jún roku 2018. V zákone je definovaný v § 53.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytuje mesačne príspevok na podporu mobility za prácou na úhradu časti výdavkov na bývanie súvisiacich so zmenou pobytu v súvislosti so získaním zamestnania najmenej na šesť mesiacov. Príspevok sa môže opätovne poskytnúť po uplynutí jedného roka od ukončenia obdobia jeho poskytovania.
Štát ti dá 200-eurové príspevky na dochádzanie za prácou. Ak si bol najmenej tri mesiace uchádzačom o zamestnanie v evidencii uchádzačov a následne si si našiel prácu, máš na tento príspevok právo. najvyššia suma, ktorú môže príspevok dosiahnuť, predstavuje 200 eur. Aj v tomto prípade oň žiadaš pomocou písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnancom.
Maximálna výška príspevku je 400 eur počas najviac šiestich mesiacov oprávnenému žiadateľovi. Ak bol žiadateľ pred získaním zamestnania znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, môže získať najviac 200 eur počas ďalších najviac šiestich mesiacov.
Podľa § 53a ods. 1 zákona o službách zamestnanosti, úrad poskytuje mesačne príspevok na podporu mobility za prácou zamestnancovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. Prílohou k žiadosti je kópia dokladu o zmene trvalého pobytu alebo o nahlásení prechodného pobytu a kópia pracovnej zmluvy. Ak počas poskytovania príspevku zamestnanec nastúpi do ďalšieho zamestnania bezprostredne nadväzujúceho na predchádzajúce zamestnanie alebo ak zamestnanec zmení miesto trvalého pobytu alebo nahlási nový prechodný pobyt, ktoré sú vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu podľa odseku 2 najmenej 50 km, v poskytovaní príspevku sa pokračuje.
Príspevok na presťahovanie sa za prácou ako samostatný typ príspevku, ktorý je súčasťou aktívnych opatrení trhu práce (AOTP), bol do zákona o službách zamestnanosti znovu zavedený s účinnosťou od 1. mája 2008. Jeho účelom je podporiť využívanie presťahovania za prácou ako formy pracovnej mobility na riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v regiónoch s absenciou.
Príspevok na presťahovanie za prácou je náhrada časti preukázaných výdavkov súvisiacich s presťahovaním uchádzača o zamestnanie z miesta jeho trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania vo výške najviac 1 327,76 eura, ak miesto jeho nového trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, do ktorého sa presťahoval v súvislosti so získaním zamestnania, je vzdialené od miesta pôvodného trvalého pobytu najmenej 50 km.
Výdavky súvisiace s presťahovaním za prácou sú aj preukázané výdavky na prvé nájomné a na prvé platby súvisiace s užívaním bytu.
Úrad poskytuje príspevok občanovi, ktorý bol uchádzačom o zamestnanie vedeným v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu podľa § 36 ods. 1 písm. a), ak o tento príspevok písomne požiada. O príspevok môže občan požiadať najneskôr do 12 mesiacov od zmeny miesta trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania.
Príspevok poskytuje úrad na základe preukázania zmeny miesta trvalého pobytu zamestnancom. Ak o príspevok požiadajú písomne obaja manželia, ktorí spĺňajú podmienky, úrad poskytne príspevok len jednému z manželov. Vznik nároku na príspevok na presťahovanie za prácou ZoSZ podmieňuje zmenou trvalého pobytu v súvislosti so získaním zamestnania.
Zamestnávatelia majú povinnosť zabezpečiť možnosti na parkovanie bicyklov svojich zamestnancov, a to nielen počas týždňa mobility. V súčasnom ekonomickom prostredí, kde sa kladie dôraz na efektívnosť a spokojnosť zamestnancov, sa príspevok na dopravu do zamestnania stáva čoraz dôležitejším benefitom.
Zamestnávatelia si uvedomujú, že zabezpečenie dopravy do zamestnania a späť je dôležitý benefit pre zamestnancov. Z pohľadu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP) v §19 ods.2 písm. c) je daňovo uznaným výdavkom zamestnávateľa.
ZDP jednoznačne upravuje príjem oslobodený od dane pre zamestnanca, ktorému zamestnávateľ zabezpečuje dopravu do a zo zamestnania, v §5 ods. 7 písm. m). Od dane je oslobodené nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi zamestnávateľom za účelom zabezpečenia dopravy zamestnanca na miesto výkonu práce a späť podľa § 19 ods. 2 písm. s) prvého bodu v úhrnnej sume najviac 60 eur mesačne.