Aktuálne otázky BOZP z pohľadu inšpekcie práce

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) je komplexná oblasť, ktorá sa dotýka každého, kto vykonáva pracovnú činnosť, či už ide o zamestnanca, zamestnávateľa alebo živnostníka. Cieľom BOZP je vytvárať pracovné podmienky, ktoré zaisťujú bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, zachovanie zdravia a pracovnej schopnosti zamestnanca. Dodržiavanie zásad BOZP je nevyhnutné na predchádzanie pracovným úrazom a chorobám z povolania.

Seminár Inšpektorátu práce Žilina: Aktuálne otázky BOZP

Inšpektorát práce Žilina Vás pri príležitosti Európskeho týždňa BOZP pozýva na II. ročník bezplatného odborného seminára s názvom: AKTUÁLNE OTÁZKY BOZP Z POHĽADU INŠPEKCIE PRÁCE, ktorý sa bude konať 16.10.2025 od 09.00 hod. Prednášky budú prebiehať v osobitnej aule ako samostatný odborný seminár počas medzinárodnej vedeckej konferencie Riešenie krízových situácií v špecifickom prostredí, ktorú organizuje Fakulta bezpečnostného inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. Časový rámec: od 9.00 hod. do cca. Prednášajúci: Ing. Prednášajúci: Ing. Prednášajúci: Mgr. Prednášajúci: Ing. Miroslav Záloha - vedúci inšpektor Oblastného inšpektorátu práce pre Moravskosliezsky a Olomoucky kraj so sídlom v Ostrave (OIP Ostrava) a Ing. Prednášajúci: Ing. Prednášajúci: Ing. Prednášajúci: Ing.

Motivácia zamestnávateľov v oblasti BOZP

Na zlepšenie úrovne BOZP a prevenciu pracovných úrazov a predchádzanie CHzP možno využiť aj motiváciu zamestnávateľov v oblasti BOZP, spoločenskú zodpovednosť firiem a ekonomické stimuly pre zamestnávateľov RNDr. Miroslava Kordošová PhD., Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava

Štát môže motivovať zamestnávateľov k vyššej úrovni BOZP a k prevencii pracovnej úrazovosti rôznymi opatreniami, napr. motivácia v systéme úrazového poistenia a v časti nemocenského poistenia znížením odvodov do nemocenského poistenia za zamestnancov organizácie, v prípade priaznivých výsledkov v starostlivosti o BOZP a tým znížená chorobnosť. Uvedené by bolo realizované stanovením diferencovanej výšky poistného podľa nebezpečnostných tried a vo forme prirážky k poistnému na úrazové poistenie, respektíve zľavy z poistného na úrazové poistenie. Zamestnávatelia budú zaradení do nebezpečnostných tried a budú platiť diferencovanú výšku poistného a prirážku k poistnému, resp. dostanú zľavy z poistného na úrazové poistenie. V súčasnosti všetci platia 0,8%, navrhovaná úprava by diferencovala odvody v rozsahu 0,3 až 2,1% (informovali sme o tom aj v predchádzajúcich číslach časopisu Bezpečnosť práce v praxi).

Vo svete existuje ekonomická motivácia, ako zamestnávateľov donútiť venovať sa BOZP (napr. stanovením rôznych sadzieb úrazového poistenia, ktorým sa zamestnávateľ poisťuje v prípade vzniku škody pri pracovnom úraze alebo chorobe z povolania svojich pracovníkov). Takáto motivácia "cez euro“ však u nás stále chýba. V Nemecku alebo v Rakúsku závisí výška odvodov na úrazové poistenie od vývoja úrazovosti u každého zamestnávateľa. Ak sa o BOZP stará a má málo úrazov, odvádza do fondu menej.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Správa Európskej Agentúry pre BOZP v Bilbao (2014) prináša prehľad o možnostiach motivácie zamestnávateľov (najmä v malých a stredných podnikoch) v tejto oblasti. Skúsenosti z úspešných podnikov dokazujú, že zahrnutie oblasti BOZP a jej zlepšovanie medzi základné témy podnikovej stratégie nielenže znižuje úrazovosť či iné ohrozenie zdravia, a tým redukuje náklady vyvolané takýmito udalosťami, ale prináša aj skvalitnenie práce, zvýšenie výkonu zamestnancov a teda ekonomický prínos pre podnik.

Základom motivačných kampaní v EÚ je myšlienka: "Bezpečné a zdravé pracovisko je nevyhnutnou podmienkou pre pohodu a zdravie pracovníkov, ale aj pre zaistenie úspešnosti, trvalej udržateľnosti a dlhodobej prosperity podniku“. Motivačné kampane a proklamačné heslá na zlepšenie úrovne BOZP však nebudú u zamestnávateľov v MaSP (ďalej "malé a stredné podniky“) dostatočne úspešné a účinné, ak nebudú podporené stimulačnými nástrojmi, najmä ekonomického charakteru. Obzvlášť v podmienkach Slovenskej republiky, keď najmä mikropodnikatelia a malí podnikatelia neustále cítia ohrozenie svojej existencie vzhľadom na svoju finančnú situáciu, treba motivačné kampane podporiť a motiváciu podnikateľov (zamestnávateľov) zvýšiť stimulačnými opatreniami zo strany štátu:

• diferencovaným úrazovým poistením vo väzbe na úroveň BOZP,
• úvermi, resp. inými finančnými službami podmienenými zlepšovaním úrovne BOZP (napr. nákupom bezpečnejšej techniky, zlepšením pracovného prostredia),
• motivačnú kampaň (súťaž) "Bezpečný podnik“ výraznejšie podporiť ekonomickým benefitom alebo inou výhodou pre držiteľa titulu.

Výhody vyplývajúce z dobrej bezpečnosti a ochrany zdravia

Riešenie otázok bezpečnosti a ochrany zdravia by sa nemalo vnímať ako regulačné bremeno, pretože predstavuje aj významné príležitosti. Výhody vyplývajúce z dobrej bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli analyzované v nedávnom Európskom prieskume podnikov o nových a vznikajúcich rizikách (ESENER), ktorý zadala na vypracovanie agentúra EU-OSHA. V rámci druhého vydania celoeurópskeho prieskumu podnikov agentúry EU-OSHA, ESENER 2, sa zhromaždili odpovede od takmer 50 000 podnikov na otázky týkajúce sa riadenia BOZP a rizík na pracovisku, pričom osobitná pozornosť sa venovala psycho sociálnym rizikám, participácii zamestnancov, ako aj stimulom a prekážkam v rámci prijímania opatrení. Cieľom je poskytnúť porovnateľné údaje na vnútroštátnej úrovni na tvorbu politiky a na pomoc podnikom pri účinnejšom riešení konkrétnych rizík.

K výhodám patria:

• nižšie náklady a menšie riziká - znižuje sa absencia a fluktuácia zamestnancov, menej často sa vyskytujú úrazy, znižuje sa hrozba právnych krokov,
• lepšie postavenie medzi dodávateľmi a partnermi,
• lepšia povesť, pokiaľ ide o podnikovú sociálnu zodpovednosť medzi investormi, zákazníkmi a spoločenstvami,
• zvýšená produktivita - zamestnanci sú zdravší, šťastnejší a lepšie motivovaní.

Náklady vyplývajúce zo zlého riadenia a nedostatočného vedenia môžu spôsobiť finančné škody a poškodenie dobrého mena a prispieť k nekvalitnej prevádzke a finančnému výkonu.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Napr. Reálne finančné náklady sa vypočítali po zohľadnení:

• času potrebného na riadenie vyšetrovania úrazu,
• času zastavenej výroby v dôsledku vyšetrovania úrazu,
• povinností súvisiacich s pracovnými úrazmi,
• nákladov na realizáciu preventívnych opatrení v budúcnosti.

Na základe štúdie pracovných úrazov v Nemecku sa zistilo, že početnosť veľkých rizík je malá a malé riziká sú najfrekventovanejšie. Z toho vyplynul vzťah frekvencie a objemu škôd:

1. Vysoká frekvencia výskytu rizika znamená nízku hodnotu škody.
2. Stredná frekvencia výskytu rizika znamená strednú hodnotu škody.
3. Nízka frekvencia výskytu rizika znamená vysokú hodnotu škody.

Podniky by po zhodnotení rizika mali prijať preventívne opatrenia technického a organizačného charakteru - niektorí poisťovatelia používajú päťstupňové triedenia podľa závažnosti rizika, niektorí zasa osemstupňové podľa celospoločenskej závažnosti.

5-stupňové triedenie zahŕňa:

1. minimálna závažnosť (vyrovnanie škôd neovplyvní náklady podniku resp.

Povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci tkvie v množstve povinností, na ktoré nesmie zamestnávateľ nikdy zabúdať. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je zložitý súbor uplatňovaných zásad a opatrení. Podnikateľ je povinný uplatňovať všeobecné zásady prevencie a dodržiavať všeobecné povinnosti pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Medzi najdôležitejšie povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP patrí:

• Uplatňovať všeobecné zásady prevencie pri vykonávaní opatrení nevyhnutných na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov.
• Vykonávanie pravidelných školení zamestnancov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa musí uskutočniť po prijatí zamestnanca do zamestnania a následne najmenej raz za dva roky.
• Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom, ak si to vyžaduje ochrana ich života a zdravia s ohľadom na charakter vykonávanej práce.
• Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze sa týkajú najmä jeho zaznamenávania a prípadne aj jeho oznamovania napríklad inšpektorátu práce.
• Zabezpečenie bezpečnostnotechnickej služby pre zamestnancov je veľmi dôležitou povinnosťou každého jedného zamestnávateľa.
• Vykonávať kontrolu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vyžadovať od zamestnancov dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, bezpečných pracovných postupov.

Vykonávanie pravidelných školení zamestnancov v oblasti BOZP

Jednou z najdôležitejších povinností zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je aj vykonávanie pravidelných školení zamestnancov. Táto povinnosť je upravená v § 7 zákona o BOZP.

Zamestnávateľ povinný v oblasti BOZP pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne oboznamovať každého zamestnanca:

• s právnymi predpismi a predpismi vydanými zamestnávateľom na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi (povinnosťou zamestnávateľa je aj overovanie znalostí zamestnancov o týchto predpisoch napríklad formou testu),
• s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi,
• so zákazom vstupovať do určitého priestoru, zdržiavať sa v tomto priestore a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnanca.

Periodicita vykonávania školení ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci musí byť upravená aj vo vnútornom predpise zamestnávateľa. Podľa zákona o BOZP sa školenie zamestnancov musí vykonávať najmenej raz za dva roky, ak v osobitnom predpise pre daný druh prác nie je ustanovený kratší čas. Požiadavka zrozumiteľnosti znamená, že školenia musia byť vykonávané tak, aby im každý zamestnanec porozumel (primeraným tempom, jednoduchými vetnými formuláciami, prípadne doplnené praktickými ukážkami). Preukázateľnosť spočíva v tom, že každý zamestnanec, ktorý školenie absolvuje, podpíše o tejto skutočnosti záznam, ktorý si zamestnávateľ uschováva. Dokument preukazujúci vykonanie školenia o bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci môže mať napríklad podobu takéhoto formulára.

Zamestnávateľ je tiež povinný v oblasti BOZP zamestnancom vhodným spôsobom a zrozumiteľne poskytnúť potrebné informácie o:

• nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti s ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika,
• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,
• opatreniach a postupe v prípade poškodenia zdravia vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie,
• preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach navrhnutých a nariadených príslušným inšpektorátom práce,
• pracovných úrazoch, chorobách z povolania a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.

Školenie zamestnanca ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci sa musí vykonať pri jeho prijatí do zamestnania, preložení na iné pracovisko, zaradení alebo prevedení na inú prácu, zavedení novej technológie, nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku . Okrem toho, ako bolo spomenuté, pravidelne najmenej raz za dva roky. Školenia sa musia uskutočňovať v rámci pracovného času zamestnancov a za tento čas im zamestnávateľ poskytuje aj mzdu.

Ku školeniam ohľadom bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný vydať vnútorný predpis, v ktorom bude uvedený spôsob vykonania školenia, požiadavky na odbornú spôsobilosť zamestnancov vykonávajúcich školenie a pravidelnosť vykonávania školenia. Vykonanie školenia zamestnancov môže zamestnávateľ zabezpečiť troma spôsobmi. Môže ho vykonávať osobne sám zamestnávateľ alebo prostredníctvom vlastných zamestnancov alebo dodávateľským spôsobom, keď si túto službu objedná od fyzickej alebo právnickej osoby, ktorá má na vykonávanie školení oprávnenie od Národného inšpektorátu práce.

Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom v rámci BOZP

Medzi všeobecné povinnosti zamestnávateľa patrí aj posudzovania rizík, ohrození a nebezpečenstiev, ktorým sú vystavení zamestnanci a prípadne vykonanie opatrení na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnancov pri práci v podobe používania osobných ochranných pracovných prostriedkov.

Zamestnávateľ je povinný na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP) prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov:

• vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov (napríklad prilba, rukavice, chrániče sluchu) na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia,
• bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí (zaznamenať poskytnutie každého osobného ochranného pracovného prostriedku v na to určenej evidencii),
• udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie (napríklad vymieňať rukavice a kontrolovať ich nosenie).

Zamestnávateľ je povinný bezplatne:

• poskytovať zamestnancom pracovný odev a pracovnú obuv, ak pracujú v prostredí, v ktorom odev alebo obuv podlieha mimoriadnemu opotrebovaniu alebo mimoriadnemu znečisteniu (napríklad pri práci s chemikáliami),
• zabezpečovať zamestnancom pitný režim, ak to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia (spôsob, akým zamestnávateľ zamestnancom zabezpečuje pitný režim, je povinný upraviť vnútorným predpisom),
• poskytovať zamestnancom umývacie, čistiace a dezinfekčné prostriedky potrebné na zabezpečenie telesnej hygieny.

V poskytovaní osobných ochranných prostriedkov je významným predpisom Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov . V tomto predpise sa bližšie hovorí, kedy je zamestnávateľ zamestnancovi povinný poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky a v prílohe je uvedený aj zoznam konkrétnych prác, pri ktorých sa tie-ktoré osobné ochranné pracovné prostriedky poskytujú.

Povinnosť zamestnávateľa vykonávať kontrolnú činnosť v oblasti BOZP

Povinnosťou zamestnávateľa je sústavne vykonávať kontrolu a vyžadovať od zamestnancov dodržiavanie predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce, bezpečných pracovných postupov, ochrany zdravia pri práci a bezpečného správania na pracovisku. Nedostatky zistené kontrolnou činnosťou musí zamestnávateľ odstraňovať.

Na tento účel by mal zamestnávateľ kontrolovať najmä:

• stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení (znamená v pravidelných intervaloch vykonávať kontrolu tohto stavu, meranie a hodnotenie faktorov pracovného prostredia, úradné skúšky, odborné prehliadky a odborné skúšky vyhradených technických zariadení),
• či zamestnanec nie je v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiava určený zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,
• činnosť zamestnanca na odlúčenom pracovisku a zamestnanca, ktorý pracuje na pracovisku sám,
• riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov, ochranných zariadení a iných ochranných opatrení.

Overovanie plnenia požiadaviek bezpečnosti technických zariadení je upravené v samostatnom § 14 zákona o BOZP a podrobnosti upravuje vyhláška Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia.

Ostatné povinnosti zamestnávateľa v oblasti BOZP

Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľov v bezpečnosti a ochrane zdravia zamestnancov pri práci patria aj nasledujúce oblasti:

• povinnosti pri bezprostrednom a vážnom ohrození života alebo zdravia (§ 8),
• umožniť zamestnancov zúčastňovať sa na riešení otázok v bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (§ 10),
• povinnosť zabezpečovať rekondičný pobyt osobitným kategóriám zamestnancov (§ 11),
• povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze, inom úraze, chorobe z povolania (§ 17),
• povinnosť vymenovať zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (§ 19),
• povinnosť zamestnávateľa s viac ako 100 zamestnancami zriadiť komisiu bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (§ 20),
• povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov pracovnú zdravotnú službu,
• povinnosť zabezpečiť pre zamestnancov bezpečnostnotechnickú službu (§ 21 až 25).

Inšpekcia práce a BOZP

Inšpekcia práce v Slovenskej republike vykonáva štátnu správu v oblasti inšpekcie práce. Pôsobnosť orgánov štátnej správy v oblasti inšpekcie práce, práva a povinnosti inšpektora práce a povinnosti fyzických a právnických osôb, spolupráca a poradenstvo inšpekcie práce s technikom BOZP a vedúcimi zamestnancami u zamestnávateľov.

Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť odbornému zamestnancovi a dohodnúť s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, alebo s právnickou osobou, ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby, dostatočný čas na plnenie odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktorý je nevyhnutný na zabezpečenie potrebných preventívnych a ochranných opatrení.

Bezpečnostnotechnická služba a pracovná zdravotná služba sú povinné spolupracovať navzájom s príslušnými organizačnými útvarmi zamestnávateľa a so zástupcami zamestnancov.

Bezpečnostnotechnická služba (ďalej len „BTS“) poskytuje zamestnávateľovi poradenské služby v oblasti odborných, metodických, organizačných, kontrolných, koordinačných, vzdelávacích úloh a iných úloh pri zaisťovaní BOZP u zamestnávateľa, najmä z hľadiska primeranosti pracovných priestorov a stavieb, pracovných procesov a pracovných postupov, pracovných prostriedkov a iných technických zariadení, pracovného prostredia a ich technického, organizačného a personálneho zabezpečenia. Úlohy BTS vykonáva bezpečnostný technik a podľa potreby aj iný odborník na prevenciu a ochranu v špecifickej oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Funkciu bezpečnostného technika je možné kumulovať s inými obdobnými funkciami.

Pracovná zdravotná služba (ďalej len „PZS“) poskytuje v súlade s ustanoveniami zákona č.355/2007 Z. z. Zamestnávateľ zabezpečuje PZS zdravotníckymi pracovníkmi, ktorí sú s ním v pracovnoprávnom vzťahu alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. V prípade, že nemá na vykonávanie činnosti PZS vlastných zamestnancov, zabezpečuje PZS dodávateľským spôsobom.

Svetový deň BOZP 2025: Revolúcia v oblasti zdravia a bezpečnosti

Medzinárodná organizácia práce (ILO) si každoročne 28. apríla pripomína Svetový deň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci („BOZP“). Témou roku 2025 je „Revolúcia v oblasti zdravia a bezpečnosti: úloha umelej inteligencie a digitalizácie na pracovisku“. Digitálne nástroje, ako sú umelá inteligencia, veľké dáta, kolaboratívna robotika a digitálne pracovné platformy, menia spôsob identifikácie, hodnotenia a riadenia pracovných rizík. Zároveň však prinášajú aj nové psychosociálne riziká, ako sú stres, úzkosť či depresia, ktoré patria k najčastejším zdravotným problémom súvisiacim s prácou v Európe.

Cieľom kampane Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) s názvom „ Bezpečná a zdravá práca v digitálnom veku“ , ktorá prebieha v rokoch 2023 - 2025, je zvýšiť informovanosť o vplyve digitálnych technológií na BOZP a podporiť spoluprácu medzi zainteresovanými stranami. Kampaň sa zameriava na päť prioritných oblastí: prácu na digitálnych platformách, automatizáciu úloh, prácu na diaľku, riadenie pracovníkov prostredníctvom umelej inteligencie a inteligentné digitálne systémy.

Podľa komisára EÚ pre pracovné miesta a sociálne práva Nicolasa Schmita je nevyhnutné zabezpečiť, aby digitálna transformácia práce bola udržateľná a prospešná pre všetkých pracovníkov.

Ministerstvo realizuje národný projekt zameraný na zvýšenie informovanosti a povedomia širokej verejnosti o vybraných sociálnych témach, ktorého súčasťou sú aj témy ako digitalizácia pracovného prostredia alebo riziká nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. V rámci prebiehajúcej kampane si preto práve pri príležitosti Svetového dňa BOZP kladie za cieľ upriamiť pozornosť na fenomén nelegálnej práce z hľadiska ochrany zdravia a bezpečnosti na pracovisku.

V roku 2024 inšpekcia práce odhalila 836 zamestnávateľov , ktorí nelegálne zamestnávali spolu 1 392 fyzických osôb , vrátane 196 cudzincov a cudziniek. Orgánmi inšpekcie práce sa v roku 2024 podarilo preukázať, že 57 falošných živnostníkov vykonávalo nelegálnu prácu celkovo u 21 zamestnávateľov. Osoby vykonávajúce nelegálnu prácu často pôsobia v sektoroch s vysokou mierou výskytu úrazov - ako je stavebníctvo, priemyselná výroba, doprava, veľkoobchod a maloobchod, či ubytovacie a stravovacie služby. V dôsledku neexistujúceho pracovnoprávneho vzťahu im chýbajú základné školenia, informácie o rizikách a prístup k osobným ochranným pracovným prostriedkom. To vedie k nižšiemu povedomiu o nebezpečenstvách na pracovisku a znižuje ich schopnosť efektívne chrániť svoje zdravie.

Aj v administratívnom sektore môže dochádzať k nelegálnemu zamestnávaniu, napríklad v podobe práce na diaľku bez pracovnej zmluvy či formou tzv. fiktívnych živností. Takéto osoby často nemajú právo na odpojenie, čelia nadmernému pracovnému zaťaženiu bez nároku na kompenzáciu a chýba im akákoľvek právna a sociálna ochrana. To zvyšuje psychickú záťaž, a v dobe digitalizácie ju môže ešte prehĺbiť, čo má negatívny vplyv na ich duševné zdravie.

Zvyšovanie povedomia o týchto rizikách je jedným z kľúčových nástrojov v boji proti nelegálnej práci a nelegálnemu zamestnávaniu. V Svetový deň BOZP je dôležité zdôrazniť potrebu ľudsky orientovanej digitálnej transformácie, ktorá zabezpečí, že technológie budú slúžiť na zlepšenie zdravia, bezpečnosti a dôstojnosti všetkých pracovníkov. Aj preto ministerstvo venuje osobitnú pozornosť tejto téme v rámci svojich národných projektov a komunikačných aktivít.

tags: #príspevok #pre #BOZP #témy