
Článok sa zaoberá problematikou výsluhových dôchodkov pre profesionálnych vojakov, so zameraním na podmienky ich získania a relevantnú legislatívu. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tejto problematike, s prihliadnutím na špecifiká štátnej služby profesionálnych vojakov a ich sociálneho zabezpečenia.
Štátna služba profesionálnych vojakov je upravená zákonom č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej republiky. Tento zákon definuje právne vzťahy pri výkone štátnej služby, pričom sa na ňu Zákonník práce vzťahuje len subsidiárne. Právne vzťahy profesionálneho vojaka sú vzťahmi k Slovenskej republike. Štátna služba sa vykonáva v služobnom pomere v prípravnej alebo dočasnej štátnej službe. Zákon garantuje rovnaké zaobchádzanie pre občanov pri vstupe do štátnej služby a pre profesionálnych vojakov pri výkone služby, zakazuje diskrimináciu a zabezpečuje právnu ochranu v prípade porušenia týchto zásad.
Ministerstvo obrany Slovenskej republiky je hlavným služobným úradom pre štátnu službu profesionálnych vojakov. Hlavný úrad riadi služobné úrady, zabezpečuje jednotný postup pri uplatňovaní zákona, vydáva služobné predpisy, určuje systemizáciu a kontroluje jej dodržiavanie, vypracúva koncepcie sociálnej starostlivosti a vydáva Etický kódex profesionálneho vojaka. Služobnými úradmi sú ministerstvo, organizačné zložky ozbrojených síl, Vojenská kancelária prezidenta Slovenskej republiky, Vojenské spravodajstvo, Vojenská polícia a vojenská vysoká škola. Služobné úrady konajú a rozhodujú vo veciach služobného pomeru profesionálneho vojaka a vedú písomnosti v osobnom spise.
Vedúci služobného úradu a veliteľ sú povinní riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených profesionálnych vojakov. Zabezpečujú ich náležité vycvičenie a vyškolenie, vytvárajú priaznivé podmienky na výkon služby, vedú ich k dodržiavaniu Etického kódexu, služobných povinností a disciplíny. Ďalej sú povinní utvárať pracovné podmienky, zabezpečovať starostlivosť o bezpečnosť a ochranu zdravia, organizovať a zabezpečovať materiálne a technické podmienky, vykonávať disciplinárnu právomoc, navrhovať dôsledky z neplnenia povinností, sledovať dôvody na zaradenie do personálnej zálohy, vytvárať podmienky na čerpanie dovolenky, zabezpečovať podmienky na riadne plnenie služobných úloh, kontrolovať plnenie služobných povinností, udeľovať náhradné voľno, poučiť prepusteného profesionálneho vojaka o nárokoch a utvárať podmienky na predchádzanie úrazom a chorobám z povolania.
Zákon obmedzuje petičné právo profesionálnych vojakov vo veciach súvisiacich s výkonom štátnej služby na individuálne žiadosti, návrhy a sťažnosti. Profesionálny vojak nesmie byť členom politickej strany alebo hnutia, aktívne sa zúčastňovať na zhromaždeniach politických strán alebo hnutí a združovať sa v odborových organizáciách pôsobiacich v ozbrojených silách a na pracoviskách výkonu služby. Taktiež nesmie podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť, s výnimkou činností ako poskytovanie zdravotnej starostlivosti, vedecká, pedagogická, publicistická, prekladateľská, literárna, umelecká a športová činnosť, správa vlastného majetku, činnosť v poradnom orgáne vlády, činnosť člena rozkladovej komisie, činnosť znalca alebo tlmočníka a poskytovanie veterinárnej starostlivosti. Profesionálny vojak nesmie byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, s výnimkou prípadov vyslania vládou alebo ministrom alebo plnenia úloh pod legendou.
Prečítajte si tiež: Zmeny v legislatíve výsluhových dôchodkov
Do štátnej služby možno prijať občana, ktorý písomne požiadal o prijatie, dosiahol vek 18 rokov, je bezúhonný, spoľahlivý, ovláda štátny jazyk, nie je členom politickej strany alebo hnutia, má štátne občianstvo Slovenskej republiky, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, je zdravotne spôsobilý na výkon štátnej služby, spĺňa kvalifikačné predpoklady a iné požiadavky nevyhnutné na výkon funkcie a úspešne absolvoval výberové konanie.
Výberové konanie sa uskutočňuje na obsadenie funkcie profesionálneho vojaka. Vyhlasuje ho služobný úrad a zúčastniť sa ho môže občan, ktorý spĺňa podmienky prijatia do štátnej služby. Skladá sa z preskúmania dokladov, psychologického vyšetrenia, lekárskeho vyšetrenia a ústneho pohovoru.
Po prijatí do štátnej služby nasleduje prípravná štátna služba, počas ktorej čakateľ vykonáva služobné úlohy pod dohľadom školiteľa. Počas prípravnej štátnej služby vykonáva základnú a špecializovanú prípravu a službu ukončí úspešným overením odbornej spôsobilosti. Po úspešnom ukončení prípravnej štátnej služby je čakateľ vymenovaný do stálej štátnej služby.
Príslušník je povinný dodržiavať ústavu, ústavné zákony, zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy, ako aj príkazy nadriadených. Je povinný chrániť majetok štátu pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a konať tak, aby nevznikali škody. Ďalej je povinný zvyšovať si odbornú úroveň, dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa aj mimo služby tak, aby neohrozoval dobré meno zboru.
Zákon č. 328/2002 Z.z. upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a vojakov, ktoré tvorí nemocenské zabezpečenie, úrazové zabezpečenie, výsluhové zabezpečenie a služby sociálneho zabezpečenia. Dávky nemocenského zabezpečenia sa odvodzujú od sumy služobného platu, ktorý policajt a profesionálny vojak dosiahli v ustanovenom období pred vznikom nároku na dávku. Dávky úrazového zabezpečenia sa taktiež odvodzujú od služobného platu. Dávky výsluhového zabezpečenia závisia od doby trvania služobného pomeru a od sumy služobného platu.
Prečítajte si tiež: Podmienky pre ročné zúčtovanie dane pri výsluhovom dôchodku
Výsluhový dôchodok je jednou z dávok výsluhového zabezpečenia. Nárok naň vzniká po splnení určitých podmienok, najmä po odslúžení určitého počtu rokov v služobnom pomere. Výška výsluhového dôchodku závisí od doby trvania služobného pomeru a od výšky služobného platu.
Z nemocenského zabezpečenia sa poskytuje náhrada služobného platu počas dočasnej neschopnosti, nemocenské, vyrovnávacia dávka, materské a tehotenské. Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným v dôsledku služobného úrazu alebo choroby z povolania, má nárok na služobný plat a náhradu služobného platu. Policajt, ktorý sa stane dočasne neschopným z iných dôvodov, má nárok na služobný plat, náhradu služobného platu a nemocenské. Výška nemocenského je 70 % čistého denného služobného platu.
V súčasnosti existuje problém s vyplácaním starobných dôchodkov bývalým vojakom a policajtom popri výsluhových dôchodkoch. Sociálna poisťovňa nároky bývalých príslušníkov, ktorí počas služby patrili do rizikovej kategórie I. a II., zatiaľ uznať nechce. Súdne spory, ktoré voči nej jednotlivo vedú, však pravidelne prehráva. Rezort práce chystá pre vyriešenie celej situácie zmenu zákonov.
Prečítajte si tiež: Súbeh dôchodkov – detaily
tags: #vysluhovy #dochodok #ucastnikov #vojenskych #misii #podmienky