
Tento článok poskytuje komplexný prehľad o rôznych príspevkoch, daňových bonusoch a sociálnych dávkach, na ktoré majú študenti do 26 rokov nárok. Zameriava sa na rôzne situácie, ktoré môžu nastať počas štúdia na strednej a vysokej škole, ako aj po jeho ukončení.
Študent (žiak strednej školy alebo študent denného štúdia vysokej školy) nie je povinne poistený na sociálne poistenie, čo znamená, že voči Sociálnej poisťovni nemá počas celého štúdia žiadne prihlasovacie, oznamovacie ani odvodové povinnosti. Z toho vyplýva, že z dôvodu začiatku, ukončenia, prípadne prerušenia štúdia nemusí Sociálnej poisťovni nič oznamovať ani platiť žiadne poistné. Výnimkou je len študent poberajúci sirotský dôchodok, ktorý má oznamovacie povinnosti.
Len zo samotného postavenia študenta teda nevyplýva povinnosť platiť poistné na žiadny druh sociálneho poistenia. Táto povinnosť nevyplýva ani štátu, čiže študent nemá automaticky nárok na dávky zo sociálneho poistenia. Keďže študent sám neplatí poistné na žiadny druh sociálneho poistenia a neplatí ich za neho nikto, nemá ani nárok na žiadnu dávku zo Sociálnej poisťovne. Od 1. januára 2004 sa obdobie štúdia nezhodnocuje pri uplatňovaní si nároku na akúkoľvek dávku zo Sociálnej poisťovne (do 31. decembra 2003 sa hodnotilo).
Ak študent chce byť zúčastnený na sociálnom poistení v období štúdia (a následne - po splnení všetkých podmienok - mať nárok na dávky zo Sociálnej poisťovne), môže využiť dobrovoľné poistenie.
Za obdobie štúdia si možno kedykoľvek v budúcnosti zaplatiť poistné na dôchodkové poistenie aj dodatočne, napríklad aj pri spisovaní žiadosti o dôchodkovú dávku. Doplatiť si ho možno za obdobie od 1. januára 2004. So žiadosťou o dodatočné zaplatenie dôchodkového poistenia je potrebné obrátiť sa na príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa miesta trvalého bydliska s vyplneným tlačivom „Žiadosť o dodatočné zaplatenie poistného na dôchodkové poistenie“.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pri dodatočnom zaplatení poistného si fyzická osoba sama určuje vymeriavací základ, z ktorého si zaplatí poistné na dôchodkové poistenie dodatočne.
Dobrovoľné dôchodkové poistenie nezaniká automaticky pri vzniku pracovného pomeru, t. j. pri vzniku povinného poistenia zamestnanca, prípadne vzniku iného povinného poistenia. Trvá až do dňa odhlásenia sa z dôchodkového poistenia, keďže spätne sa odhlásiť (ani prihlásiť) z dobrovoľného poistenia nie je možné.
Ak sa študent počas štúdia zamestná na základe pracovnej zmluvy, nadobúda v sociálnom poistení právne postavenie zamestnanca s povinnosťou platiť poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia. Študent nemá voči Sociálnej poisťovni prihlasovacie, oznamovacie, odhlasovacie a odvodové povinnosti. Tieto plní jeho zamestnávateľ, to znamená, že zamestnávateľ odvádza Sociálnej poisťovni poistné, ktoré je povinný platiť študent ako zamestnanec.
Študent v postavení zamestnanca je povinne poistený na nemocenské poistenie, dôchodkové poistenie (starobné a invalidné) a poistenie v nezamestnanosti. Zamestnávateľ okrem poistného do uvedených fondov platí aj poistné na úrazové a garančné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity. Obdobie pracovného pomeru sa teda študentovi započítava do obdobia poistenia potrebného pre nárok na prípadné dávky zo Sociálnej poisťovne.
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci študentov sú poistení a povinní platiť poistné na dôchodkové poistenie (starobné a invalidné), poistné za nich odvádza zamestnávateľ. Títo študenti sami žiadne povinnosti voči Sociálnej poisťovni nemajú, plní ich zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Ak pravidelný mesačný príjem alebo priemerný mesačný príjem z tejto dohody u študenta mladšieho ako 18 rokov nepresiahol sumu 68 eur a u študenta nad 18 rokov nepresiahol 159 eur a študent požiadal o výnimku z platenia poistného, nemá postavenie zamestnanca na účely dôchodkového poistenia. Uvedené sumy platia pre kalendárne mesiace roku 2014. Od 1. januára 2015 (za kalendárne mesiace roku 2015) sa hranica mesačného príjmu alebo priemerného mesačného príjmu z dohody, ku ktorej si študent uplatní u zamestnávateľa výnimku, zvýši na jednotnú sumu 200 eur.
Výnimka platí až do skončenia právneho vzťahu dohody alebo do posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom ukončenie uplatňovania výnimky študent oznámi zamestnávateľovi. O výnimku žiada študent u zamestnávateľa na tlačive Oznámenie a čestné vyhlásenie k dohode o brigádnickej práci študentov. Zamestnávateľa informuje písomne aj v prípade, že výnimku si ďalej uplatňovať nechce.
Ak príjem z dohody presiahne hraničné sumy, študentovi vznikne dôchodkové poistenie aj v prípade, že o výnimku požiadal. V tomto prípade platí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu, ktorý sa určí ako rozdiel medzi pravidelným mesačným príjmom alebo priemerným mesačným príjmom a hraničnou sumou (68 alebo 159 eur platnou pre rok 2014, 200 eur platnou pre rok 2015).
17-ročný žiak strednej školy má od októbra 2014 uzatvorenú dohodu o brigádnickej práci študentov s pravidelným mesačným príjmom, pričom už na začiatku dohody požiadal o výnimku z platenia poistného na dôchodkové poistenie. V októbri a v novembri 2014 zarobil 65 eur, v decembri 2014 zarobí 100 eur, v januári 2015 zarobí 150 eur. Za október a november 2014 poistné na dôchodkové poistenie neplatí (príjem nižší ako 68 eur), za december 2014 zaplatí poistné na dôchodkové poistenie z vymeriavacieho základu 32 eur (rozdiel medzi príjmom 100 eur a hraničnou sumou 68 eur), t. j. poistné na starobné a invalidné poistenie spolu v sume 2,24 eur. Za január 2015 sa hraničná suma zvýši na 200 eur, preto z dosiahnutého príjmu v sume 150 nebude platiť poistné na dôchodkové poistenie.
Od 1. januára 2013 platí, že ak má zamestnanec - študent uzatvorený pracovný pomer a súčasne aj dohodu o brigádnickej práci študentov, pri výpočte poistného na sociálne poistenie sa postupuje nasledovne: Vymeriavací základ takého zamestnanca je rozdiel medzi súčtom príjmu za kalendárny mesiac a pomernej časti príjmu vyplateného po zániku právneho vzťahu pripadajúcej na každý kalendárny mesiac trvania tohto právneho vzťahu a sumou podľa § 4 ods. 5; § 138 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Študent nemá osobitné povinnosti voči Sociálnej poisťovni, plní ich jeho zamestnávateľ.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
O sirotský dôchodok môže študent požiadať v prípade úmrtia rodiča alebo osvojiteľa. Žiadosť o sirotský dôchodok spisuje pobočka Sociálnej poisťovne v mieste trvalého pobytu žiadateľa. Dieťa, ktoré dosiahlo 15 rokov veku a je spôsobilé na právne úkony, si uplatňuje nárok na sirotský dôchodok vo vlastnom mene. Za sirotu mladšiu ako 15 rokov, resp. za osobu, ktorá nie je spôsobilá na právne úkony, uplatňuje nárok zákonný zástupca.
Pri žiadaní o dôchodok študent preukáže, že je nezaopatreným dieťaťom a že sa sústavne pripravuje na povolanie. Ak študuje v zahraničí, potvrdenie o štúdiu sa posudzuje na základe rozhodnutia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Strediska na uznávanie dokladov o vzdelaní. Ak študuje v Českej republike na škole, ktorá sa nachádza v zozname uznaných vysokých škôl z Českej republiky, nie je potrebné žiadať Ministerstvo školstva Slovenskej republiky, Stredisko na uznávanie dokladov o vzdelaní o posúdenie daného štúdia.
Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká dňom, keď jeho poberateľ prestáva byť nezaopatreným dieťaťom, t. j. v prípade študenta ukončením štúdia. Nárok na výplatu sirotského dôchodku sa obnoví odo dňa, ktorým dieťa začalo znovu byť nezaopatreným dieťaťom. Nárok na výplatu sirotského dôchodku zaniká aj osvojením nezaopatreného dieťaťa. Sirotský dôchodok sa prestane vyplácať od výplatného termínu dôchodku nasledujúceho po dni, keď tieto skutočnosti (napr. ukončenie štúdia) nastali.
Rovnaké povinnosti ako pri sirotskom dôchodku spojené s preukazovaním nezaopatrenosti v prípade štúdia má aj žiak alebo študent, ktorý je poberateľom pozostalostnej úrazovej renty prekvalifikovanej od 1. januára 2004 na úrazový sirotský dôchodok.
Sociálna poisťovňa za termín ukončenia stredoškolského štúdia považuje posledný deň letných prázdnin po záverečnom roku štúdia. Poberateľ dôchodkovej dávky je povinný v lehote do ôsmich dní oznámiť Sociálnej poisťovni zmenu v skutočnostiach rozhodujúcich na trvanie nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu. Poberateľ sirotského dôchodku je povinný v tejto lehote vždy oznámiť, že štúdium zanechal (štúdium skončil skôr, ako je predpísaná dĺžka štúdia), prípadne štúdium prerušil.
Ak sa bývalý študent zamestná na pracovný pomer alebo dohodu, povinnosti voči Sociálnej poisťovni plní za neho zamestnávateľ, a to od prvého dňa zamestnania. Ak bývalý študent začne podnikať alebo vykonávať inú samostatnú zárobkovú činnosť a nadobudne na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO, plní si povinnosti ako každá iná SZČO.
Študent ukončí štúdium v máji 2014. V septembri toho istého roku si založí živnosť. Po prvý raz sa budú jeho povinnosti voči Sociálnej poisťovni posudzovať až k 1. júlu nasledujúceho kalendárneho roka.
Povinná školská dochádzka na Slovensku trvá desať rokov a končí najneskôr na konci školského roka, v ktorom žiak dovŕši 16 rokov veku. Rodičia majú nárok na daňový bonus a prídavok na dieťa, pokiaľ dieťa neukončí 10 rokov vzdelávania, alebo do konca školského roka, v ktorom dieťa dovŕši 16 rokov. Školský rok končí 31. augusta.
Žiak skončí plnenie povinnej školskej dochádzky, ak od začiatku plnenia povinnej školskej dochádzky absolvoval desať rokov vzdelávania v školách podľa školského zákona alebo dňom 31. augusta príslušného školského roka, v ktorom žiak dovŕšil 16. rok veku.
Študenti stredných a vysokých škôl môžu za určitých podmienok pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov. Pravidlá pre zamestnávanie osôb na základe dohody o brigádnickej práci študentov upravujú ustanovenia deviatej časti Zákonníka práce. Tieto sa novelou (zákonom č. 76/2021 Z. z.) s účinnosťou od 1. marca 2021 zmenili. Do Zákonníka práce bola zavedená tzv. prezumpcia zachovania štatútu žiaka strednej školy počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie štúdia na strednej škole a prezumpcia zachovania štatútu študenta dennej formy vysokoškolského štúdia počas letných prázdnin nadväzujúcich na riadne ukončenie denného štúdia na prvom stupni vysokej školy. Prezumpcia štatútu trvá až do 31. októbra.
Podľa Zákonníka práce v znení účinnom od 1. marca 2021 tak môže zamestnávateľ na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb výnimočne uzatvoriť s fyzickou osobou spĺňajúcou zákonné podmienky dohodu o brigádnickej práci študentov. Dohodu o brigádnickej práci študentov môže zamestnávateľ uzatvoriť s fyzickou osobou, ktorá má štatút žiaka strednej školy alebo štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu a ktorá nedovŕšila 26 rokov veku.
Za fyzickú osobu, ktorá má štatút žiaka strednej školy, sa na tieto účely považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. Za fyzickú osobu, ktorá má štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia, sa považuje aj fyzická osoba v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka.
Dohodu o brigádnickej práci študentov je zamestnávateľ povinný uzatvoriť písomne, inak je neplatná. V dohode musí byť uvedené:
Dohoda o brigádnickej práci študentov sa uzatvára na určitú dobu, najviac na 12 mesiacov. V dohode možno dohodnúť spôsob jej skončenia. Neoddeliteľnou súčasťou dohody o brigádnickej práci študentov je potvrdenie o štatúte žiaka strednej školy alebo štatúte študenta dennej formy vysokoškolského štúdia; to neplatí, ak ide o uzatvorenie dohody s fyzickou osobou v čase od riadneho ukončenia štúdia na strednej škole do 31. októbra toho istého kalendárneho roka alebo o fyzickú osobu v čase od riadneho ukončenia štúdia v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa do 31. októbra toho istého kalendárneho roka. V týchto prípadoch sa štatút žiaka strednej školy a štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia preukazuje dokladom o riadnom ukončení štúdia.
Okamžité skončenie dohody možno dohodnúť len pre prípady, v ktorých možno okamžite skončiť pracovný pomer. Situáciu, keď počas uzatvorenej dohody o brigádnickej práci študentov dôjde k strate štatútu žiaka strednej školy alebo štatútu študenta dennej formy vysokoškolského štúdia Zákonník práce výslovne nerieši. Národný inšpektorát práce zastáva názor, že podmienky pre uzavretie dohody o brigádnickej práci študentov musí zamestnanec spĺňať po celý čas jej trvania. Strata štatútu študenta má vplyv na možnosť pokračovania vo vykonávaní práce na túto dohodu.
Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium na strednej škole, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia podľa osobitného predpisu, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. Ak do 31. októbra nadobudne fyzická osoba, ktorá riadne ukončila štúdium v dennej forme vysokoškolského štúdia prvého stupňa, štatút študenta dennej formy vysokoškolského štúdia druhého stupňa, vo vykonávaní práce na základe tejto dohody môže pokračovať až do uplynutia doby, na ktorú bola táto dohoda uzavretá, resp. V opačnom prípade dohodu o brigádnickej práci študentov je potrebné do 31. októbra ukončiť.
Ostatní (mladší) žiaci môžu pracovať na dohodu o brigádnickej práci študentov len za predpokladu, že budú vykonávať len ľahké práce (s tým, že žiaci do 15 rokov veku môžu tieto ľahké práce vykonávať len pri účinkovaní alebo spoluúčinkovaní na kultúrnych a umeleckých predstaveniach, pri športových podujatiach alebo reklamných činnostiach).
Zákonník práce priamo upravuje aj druh prác, ktoré vykonávať nemôžu, a to konkrétne:
Práce zakázané mladistvým zamestnancom upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č.286/2004 Z. z., čo sa vzťahuje aj na dohodu o brigádnickej práci študentov. Pracovná pohotovosť nie je povolená pre mladistvých zamestnancov.
Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa vyžaduje potvrdenie o štúdiu. Škola by ho mala vydať až do 31. októbra. Pri uzatvorení dohody o brigádnickej práci študentov sa nevyžaduje potvrdenie o štúdiu, ak sa dohoda uzatvára v období od skončenia štúdia na strednej škole (po maturite a pod.), avšak najneskôr do konca októbra.
Rozsah pracovného času študenta nesmie presiahnuť polovicu týždenného pracovného času. Priemerný rozsah pracovného času u zamestnávateľa, s ktorým študent uzatvoril dohodu, nesmie presiahnuť 20 hodín týždenne. Ak by študent pracoval napríklad 4 mesiace, 20 hodín týždenne sa vypočíta za celé obdobie trvania dohody, t. j. za tieto 4 mesiace.
Odmena na základe dohody o brigádnickej práci študentov je splatná a musí byť vyplatená najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom sa vykonala. Študent si môže uplatniť odvodovú úľavu, čo znamená, že si môže uplatniť výnimku z platenia odvodov na sociálne poistenie.
Študent si môže uplatniť odvodovú úľavu v sume 200 eur na jednu dohodu, t. j. ak jeho mesačná odmena nepresiahne sumu 200 eur, nebude platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. Ak si študent chce uplatniť odvodovú úľavu, je potrebné výber tejto dohody zamestnávateľovi oznámiť čestným vyhlásením.
Ak mesačná odmena študenta na základe dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, nebudú žiak, resp. študent platiť žiadne odvody na sociálne poistenie. V takomto prípade platil odvody len vo výške 1,05 % zo sumy odmeny. Zamestnávateľ platí za študenta úrazové a garančné poistenie u zamestnávateľa v sadzbe 22,80 %, dohodárovi sa zrazí 7 %. Ak mesačná odmena študenta na základe dohody o brigádnickej práci študentov nepresiahne v danom mesiaci sumu 200 eur, budú žiak, resp. študent platiť len daň z príjmu. To znamená, že zdravotné poistenie sa z tohto druhu dohody neplatí. Výšku odmeny si môže študent so zamestnávateľom dohodnúť priamo v jej obsahu.
Študenti sú na účely zdravotného poistenia považovaní za tzv. poistencov štátu, poistné na zdravotné poistenie platí za nich štát. Študenti nemajú povinnosť oznamovať svojej Zdravotnej poisťovni vznik alebo zánik štúdia.
Štát platí zdravotné poistenie do 31. augusta kalendárneho roku, v ktorom študent ukončil stredoškolské štúdium. Ak absolvent strednej školy pokračuje v štúdiu na vysokej škole, zostáva aj naďalej poistencom štátu. Ak absolvent strednej školy nepokračuje v štúdiu na vysokej škole, nezamestná sa alebo nezačne podnikať, môže sa prihlásiť na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie. V takom prípade platí za neho zdravotné poistenie štát.
Za ukončenie strednej školy sa považuje deň zloženia maturitnej skúšky. Absolventi stredných škôl, ktorých neprijali na VŠ, majú nárok na „posledné“ prázdniny. Do konca školského roka za nich štát platí poistné na zdravotné poistenie. Za posledný deň školského roka sa považuje 31. august. Povinnosť oznamovať Zdravotnej poisťovni ukončenie štúdia však absolventi nemajú.
Bez ohľadu na to, či sa absolvent strednej školy po maturite zamestná alebo eviduje na Úrade práce, bude mať jeho rodič (oprávnená osoba) nárok na prídavok na dieťa aj počas posledných prázdnin po skončení strednej školy (do 31. augusta).
Ak sa absolvent hneď po ukončení SŠ zamestná, vznik pracovného pomeru oznámi Zdravotnej poisťovni jeho zamestnávateľ. Absolvent nemá žiadne oznamovacie povinnosti voči Zdravotnej, ani Sociálnej poisťovni.
Ak po skončení SŠ odíde absolvent pracovať do zahraničia, má povinnosť túto skutočnosť oznámiť zdravotnej poisťovni. Má na to lehotu osem dní od vzniku pracovného pomeru v zahraničí. Zdravotné poistenie absolventovi vznikne v cudzine (tam, kde pracuje, tam je aj poistený). Keďže nie je možné mať dve zdravotné poistenia v dvoch rôznych štátoch, na Slovensku už nebude poistený.
Ak absolvent SŠ začne po štúdiu podnikať, vznikne mu oznamovacia povinnosť voči Zdravotnej poisťovni, že sa stal tzv. SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba). Preddavky na poistné platí SZČO sama každý mesiac najneskôr do ôsmich dní po uplynutí príslušného mesiaca.
Absolventi stredoškolského štúdia nemajú žiadne oznamovacie povinnosti voči Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Nemajú povinnosť hlásiť sa na úrade práce. Môžu tak urobiť dobrovoľne, čo má pre nich výhodu. Ak si podajú na úrade žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, získajú štatút poistenca štátu. Na podanie žiadosti plynie 7 dňová lehota (od 1.9.).
Absolvent SŠ, ktorý si nepodá žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie v zákonom stanovenej lehote, je považovaný za dobrovoľne nezamestnanú osobu. Z toho vyplýva zákonná povinnosť hradiť si povinné zdravotné poistenie resp. doplatiť si alikvotnú časť. Najneskôr do 8. septembra sa musí vo svojej zdravotnej poisťovni prihlásiť ako samoplatiteľ.
Za absolventov vysokoškolského štúdia druhého stupňa, ktorí v štúdiu pokračujú a zapíšu sa v tom istom roku na denné doktorandské štúdium, hradí štát poistné aj v období prázdnin až do zápisu. Status študenta strácate v deň, ktorý nasleduje po dni vykonania štátnej záverečnej skúšky.
V prípade prerušenia štúdia z iných ako zdravotných dôvodov štát prestane za vás platiť poistné z titulu nezaopatreného dieťaťa.
Ak sa absolvent strednej školy chystá na vysokú školu v niektorej z krajín EÚ, EHS alebo vo Švajčiarsku (členské štáty EÚ), na ktorej je štúdium ekvivalentné s vysokoškolským štúdiom v SR, zostane naďalej ako študent poistený v SR a zdravotné poistenie bude za neho platiť štát. Zdravotnej poisťovni je potrebné predložiť potvrdenie o návšteve školy. Zoznam ekvivalentných vysokých škôl je zverejnený na internetovej stránke MŠ SR. Okrem ekvivalencie bude zdravotná poisťovňa skúmať aj ďalšie podmienky vyplývajúce zo zákona (napr. vek).