Výživa pri chemoterapii a rádioterapii

Výživa onkologického pacienta je nesmierne dôležitá pre dobrý výsledok protinádorovej liečby, celkové prežívanie pacienta a jeho kvalitu života. Onkologickí pacienti sa stretávajú so širokým spektrom problémov pri prijímaní potravy, trávení a celkovom využití živín v organizme. Niekedy je príčinou samotný nádor, niekedy absolvované operácie alebo iné typy liečby, ako sú chemoterapia či rádioterapia.

Úvod do problematiky výživy pri onkologických ochoreniach

Výživa má pri liečbe nádorového ochorenia nezastupiteľnú úlohu. V rámci liečby sa jedná najmä o úlohu podpornej terapie. Správna a liečebná výživa pozitívne podporuje liečbu, tak že absolvujete plnú protinádorovú liečbu, znižuje nežiaduce účinky liečby, urýchľuje zotavovanie a má pozitívny vplyv na kvalitu Vášho života.

Mýty a fakty o výžive pri rakovine

Medzi pacientmi, verejnosťou a na rôznych neodborných internetových stránkach koluje množstvo mýtov o „vyhladovaní nádoru“ či o nevhodnosti príjmu cukrov, tukov, či niektorých stopových prvkov, ako napríklad železa. Obzvlášť obľúbené sú jednostranne zamerané diéty. Pravdou však je, že neexistuje diéta, ktorá by dokázateľne vyliečila pacientov z rakoviny. Keby taká existovala, určite by vám ju váš onkológ poradil aspoň vyskúšať. Nanešťastie, pacient sa vždy vyhladuje skôr, než nádor.

Nádor je „parazit“, ktorý si na svoj rast zoberie z organizmu to, čo potrebuje. Ak to človek neprijíma potravou, nádor začne využívať látky, ktoré má organizmus v zásobe. Tým začne ubúdať svalová hmota, pacient fyzicky slabne, spomaľujú sa regeneračné schopnosti, znižuje sa imunita (aj tá protinádorová) a pri nedostatku stavebných látok začne dochádzať k nedostatku krviniek či spomalenému hojeniu rán. Na boj s nádorom je potrebný pravý opak - je potrebná funkčná imunita a dostatok zásob na regeneráciu a boj s prípadnými komplikáciami. Na vyliečenie je potrebná aktívna protinádorová liečba (operácia, chemoterapia, rádioterapia, biologická liečba, imunoterapia alebo hormonálna liečba).

Diéty, s ktorými sa bežne stretávame u našich pacientov, sú prevažne zamerané na potraviny s vysokým obsahom antioxidantov a vitamínov, ako sú rôzne druhy zeleniny, orechov, ovocia, ryby, rastlinné tuky a podobne. Tie sú samozrejme vhodné na prevenciu onkologických ochorení a majú svoje miesto aj v jedálničku onkologického pacienta, no musia byť súčasťou pestrej vyváženej stravy, inak je ich požívanie skôr na škodu, než na úžitok.

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Obmedzovanie mäsa a mäsových výrobkov môže byť čiastočne vhodné pre pacientov, ktorým očividne jeho trávenie pôsobí ťažkosti, taktiež to môže byť pacientovi odporúčané pred niektorými operáciami. Vo všeobecnosti by všetci v populácii (nielen onkologickí pacienti) mali obmedziť príjem údenín z červeného mäsa (klobásy, salámy, párky, mäsové konzervy atď.), ktoré preukázateľne prispievajú ku vzniku nádorov tráviaceho traktu. Napriek tomu je mäso významným zdrojom živočíšnych bielkovín a ďalších látok, ako napríklad železo a vitamín B12, ktoré sú potrebné na tvorbu červených krviniek, takže ak mäso v jedálničku chýba, je nevyhnutné sa cielene zamerať na náhradu chýbajúcich zložiek. Živočíšne zložky prevažne nahradia ryby, vajíčka a mliečne výrobky. Železo a vitamíny v prípade potreby môžeme dopĺňať v liekovej forme.

Vegánstvo nie je považované za plnohodnotnú diétu ani u zdravého človeka, kým u onkologického pacienta hrozí veľmi rýchly nástup podvýživy a zdravotných ťažkostí spojených s nedostatkom živín, preto nie je odporúčané. V prípade existujúcich potravinových obmedzení (laktózová intolerancia, celiakia, potravinové alergie atď.) alebo po operáciách tráviaceho traktu (čreva, žalúdka, žlčníka pankreasu atď.) je vhodné sa poradiť s diétnou sestrou alebo iným odborníkom na výživu. Vo všeobecnosti platí, že ak vám niečo nerobí dobre, zo stravy to vynechajte, no špecialista vám môže poradiť, ako danú potravinu nahradiť, prípadne pripraviť tak, aby pre vás nebola zaťažujúca.

Ciele výživy počas onkologickej liečby

Cieľom výživnej stravy pri onkologickom ochorení je zabrániť chudnutiu a tým aj oslabeniu organizmu v priebehu protinádorovej liečby. Už relatívne malý úbytok hmotnosti pri nádorovom ochorení je sprevádzaný stratou svalovej hmoty, stratou bielkovín a oslabením imunitného systému. Už od začiatku diagnózy nádorového ochorenia (alebo čím skôr), je vhodné sa zamerať na výživu.

Odporúča sa každý deň zvýšiť príjem potravín s vysokým obsahom živín, zabrániť výpadkom v príjme stravy (alebo ich minimalizovať), jesť častejšie (5-6 porcií denne). Nie je potrebné dodržiavať presný harmonogram, skôr jesť kedykoľvek počas dňa a mať jedlo pri sebe k rýchlemu občerstveniu. Je vhodné začať s príjmom stravy už ráno a neodkladať raňajky. Jedálniček by mal byť pestrý, vhodné je aj skúšať nové recepty či potraviny. Pri jedle je vhodné najprv sa zamerať na bielkovinové zložky a nezaplniť sa rýchlo nízko kalorickými jedlami či nápojmi. Napríklad pri konzumácii mäsa s prílohou a šalátom je vhodné zjesť predovšetkým mäso, šalát stačí nakoniec a nápoje radšej medzi jedlami, nie počas jedla. Konzumácia ovocia a zeleniny na konci jedla môže zvýšiť chuť k nasledujúcemu jedlu. Odporúča sa jesť pomalšie a potravu čo najlepšie požuť, aby sa uľahčilo vstrebávanie látok. Príjemná kultúra stolovania a pekné servírovanie jedla bývajú vhodným povzbudivým momentom na jedenie.

Strava počas chemoterapie a rádioterapie

Počas chemoterapie alebo pri inej príčine zníženej imunity je treba sa vyhýbať surovým vajciam, surovému mäsu, surovým rybám a morským plodom (ustrice, mušle). Je tiež vhodné sa vyhnúť nepasterizovaným nápojom (mlieko, domáce pivo) a výrobkom vyrábaným z nepasterizovaného mlieka (niektoré syry a bryndza). Ešte viac, než zvyčajne, si dávajte pozor na potraviny po záruke alebo okolo dátumu spotreby a radšej sa im vyhnite.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Potraviny bohaté na bielkoviny sú predovšetkým živočíšneho pôvodu - všetky druhy mäsa, mlieko, mliečne výrobky (syry, tvaroh, jogurty, zmrzliny), vajcia a ryby. Z rastlinných zdrojov sú na bielkoviny bohaté najmä strukoviny a sója. Strukoviny bývajú niekedy horšie znášané, predovšetkým po operáciách na tráviacich orgánoch, zvyčajne býva oproti hrachu či fazuli lepšie tolerovaný cícer a červená šošovica.

Potraviny, ktoré majú vysoký obsah energie v malom objeme sú zase maslo, rastlinné oleje, plnotučné mlieko, smotana, šľahačka, tvarohové a smotanové jogurty, tvrdé syry aj syry na natieranie, majonéza, med, džem, sušené ovocie, orechy, sladkosti a múčniky. To samozrejme neznamená, že počas liečby by mal pacient celý čas jesť sladkosti a múčniky - najlepšia je pestrá vyvážená strava, pretože znižuje riziko nedostatku niektorých živín, vitamínov a minerálnych látok. Pri takej strave organizmus dobre príjme a spracuje aj doplňujúcu sladkosť, ktorá je navyše dobrým zdrojom energie.

Onkologickým pacientom sa všeobecne odporúča piť predovšetkým voda, džúsy a čaje z bežných byliniek. V prípade významnejšieho oslabenia imunity po liečbe (alebo pri zistení nízkeho počtu bielych krviniek) sa odporúčajú piť namiesto bežnej vodu z vodovodu radšej balené vody, najlepšie dojčenské. Bylinkové čaje pacienti zvyčajne dobre tolerujú, často pomáhajú pri tráviacich ťažkostiach, nevoľnosti či hnačke. Bylinky môžu byť kupované alebo pestované na záhrade (napríklad mäta, medovka). Treba sa vyhnúť bylinným zmesiam, ak nie je jasné, čo sa v nich nachádza.

Alkohol by mal vylúčiť alebo radikálne obmedziť každý onkologický pacient a to aj po ukončení liečby. Zo sladených nápojov sú najvhodnejšie ovocné šťavy a džúsy. V prípade, že pacient berie antibiotiká (a niektoré ďalšie lieky), je vhodné vynechať grapefruitové džúsy, na čo niekedy zabudne lekár upozorniť.

Nutričné drinky (sipping)

Na podporu kalorického príjmu je u veľkej časti onkologických pacientov vhodné aj popíjanie (tzv. sipping) nutričných drinkov. Ide o tekuté prípravky, ktoré majú kompletný obsah všetkých nevyhnutných živín. Výhodou nutričných drinkov je vysoký obsah energie a bielkovín v malom objeme. Obsahujú tiež všetky vitamíny, minerály a stopové prvky vo zvýšenom množstve oproti bežným potravinám. Živiny sú dobre vstrebateľné a prípravky sú určené k okamžitému použitiu, bez nutnosti ďalšej prípravy. Je možné drinky popíjať aj pri ťažkostiach s ústnou dutinou, chrupom a ťažkostiach s prehĺtaním tuhej stravy. Väčšina prípravkov neobsahuje lepok, časť ani laktózu a sú dostupné aj drinky pre diabetikov.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

V súčasnosti je dostupné široké spektrum drinkov rôznych príchutí a konzistencie, ktoré sú vhodné pre rôzne typy problémov s výživou. V ideálnom prípade ich pacientov predpíše ošetrujúci lekár alebo na nutričnej ambulancii - v tom prípade sú čiastočne hradené zdravotnou poisťovňou. Pokiaľ vám lekár predpísal nutričné drinky, je vhodné ich popíjať po menších porciách počas dňa, medzi jedlami alebo po jedle. Je vhodné požiadať lekára alebo lekárnika o príchuť, ktorá Vám chutí. V prípade neutrálnej príchute je dokonca možné drinky pridávať do smotanových polievok alebo omáčok. Inak sú skôr chutnejšie studené, prípadne zmiešané s ovocím alebo džemom. Je nutné si zapamätať, že drinky sú iba doplnkom výživy, jej základom zostáva strava. Hmotnostný prírastok je možné očakávať iba pri pravidelnom dennom popíjaní nutričných drinkov. K nárastu hmotnosti nemusí prísť vôbec, no pozitívny efekt sa môže prejaviť zvýšením výkonnosti alebo lepšou toleranciou liečby. Pokiaľ vám predpísaný prípravok z nejakého dôvodu nevyhovuje, vypýtajte si iný typ (existujú napríklad džúsové formy) alebo inú príchuť.

Praktické rady pri problémoch s jedením

Často je počas onkologickej liečby potrebné si osvojiť nové zásady pri jedení. Počas liečby, sa odporúča jesť menšie porcie častejšie počas dňa, dodržiavať pitný režim, dochucovať si jedlo koreninami, prípadne si dať pred jedlom pohár nealkoholického piva na povzbudenie chuti do jedla. Pokiaľ to trávenie dovolí, je vhodné si vyberať kaloricky bohaté jedlá, ako sú napríklad plnotučné mliečne výrobky, orechy, sušené ovocie, ale aj sladkosti. Vhodné je vyhýbať sa nepríjemným výparom z jedál pri jeho príprave.

V prípade nevoľnosti sa odporúča jesť často malé porcie (6-8x denne) a jedlá upravovať tak, aby nemali veľké tvrdé kusy. Koreneným, aromatickým, vyprážaným a ťažkým jedlám je vhodné sa vyhnúť. Skôr sa odporúčajú kaše, tvaroh, varené chudé mäso, kompóty, ryža, cestoviny a ráno po zobudení suché pečivo alebo piškóty. Niekedy pomáha popíjanie Coca-Coly počas dňa po malých dúškoch (niekedy lepšie bez bubliniek).

Niektorí pacienti počas liečby pociťujú dočasnú zmenu chutí alebo ich utlmenie. To nie je dôvod na to, aby ste prestali jesť. Odporúča sa vyskúšať nové jedlá alebo nové typy korenia, vymeniť problematické jedlá za iné, ktoré majú podobnú výživovú hodnotu. Zvyčajne sú lepšie tolerované jedlá izbovej teploty alebo studené - vrátane mrazených dezertov, ako sú zmrzliny či ovocné drene.

Pri hnačkách je vhodné obmedziť príjem ovocia, zeleniny, strukovín a mliečnych výrobkov. Je vhodné tiež vynechať korenené a jedlá s vysokým obsahom tukov (guláš, klobásy, vysmážané jedlá, dresingy atď.). Vhodné je biele pečivo, zemiaky, cestoviny, ryža, chudé mäso (varené alebo dusené), banány. Na zmiernenie ťažkostí často pomôže ryžový odvar (ryža rozvarená vo väčšom množstve mierne osolenej vody) v menších porciách viackrát denne. Pri zmiernení príznakov je vhodné postupne zaradiť kompóty, šunku, tvaroh, syry, jogurt, maslo, olej, mrkvu a podobne.

Pri nádoroch v oblasti hlavy a krku, kedy je jedenie bolestivé, je potrebné nastaviť liečbu bolesti tak, aby pacienta bolesť neobmedzovala v príjme potravy. Ide o skupinu nádorov, pri ktorej najčastejšie a najrýchlejšie dochádza k chudnutiu a podvýžive, čo býva často dôvodom ukončenia liečby a to napriek tomu, že sa nemusí jednať o nevyliečiteľné metastatické ochorenie. O to dôležitejšie je, zamerať sa na výživu.

Pri pocite sucha v ústach a bolestiach úst a hrdla (nielen pri nádoroch hlavy a krku) sa odporúča jesť skôr studenšie jedlá, zapíjať jedlo vodou, používať počas dňa žuvačku alebo cmúľať cukríky alebo kocky ľadu (alebo kocky zmrazenej ovocnej šťavy). Ak to pomáha, pite cez slamku. Odporúčané sú mäkké jedlá, ako sú pudingy, kaše, omáčky, jogurty, kokteily. Vynechajte pikantné jedlá a suché jedlá. Opäť je dôležitá hygiena ústnej dutiny, no bez dráždenia slizníc - vhodné sú mäkké zubné kefky a ústne vody bez obsahu alkoholu. Ideálne je prestať fajčiť.

Pri problémoch s prehĺtaním, ktoré vznikli počas rádioterapie alebo po chemoterapii je vhodné informovať ošetrujúceho lekára, aby vedel včas reagovať a prípadne predpísať vhodné liečivá na výplach slizníc alebo na urýchlenie ich regenerácie. V prípadoch, kedy ťažkosti prídu do fázy, že pacient nie je schopný nič prehltnúť, existujú aj alternatívne možnosti podávania výživy do žalúdka. Pri krátkodobých dočasných problémoch sa niekedy zvykne zaviesť cez nos do žalúdka tzv. nazogastrická sonda, cez ktorú sa dá podávať tekutá strava. Pri nádoroch, kde očakávame dlhodobejšie ťažkosti, je častejšie zavedenie tzv. gastrostómie - vtedy je možné podávať špeciálne pripravovanú stravu (z lekárne na predpis) cez hadičku na bruchu priamo do žalúdka. Okrem toho sa takto dajú podávať aj tekutiny (voda, čaj) a rozdrvené lieky.

Dôležitosť konzultácie s lekárom

Pri odporúčaniach výživy je potrebné zdôrazniť to, že najlepšie pacientov stav pozná jeho ošetrujúci lekár. On vidí výsledky z odberov krvi a vidí stav výživy, prípadne dynamiku hmotnosti počas liečby. Všeobecné odporúčania nemusia pre konkrétneho pacienta stopercentne platiť - napríklad pre väčšinu pacientov môže byť vhodnejšie soliť menej, no pre vás môže byť práve teraz vhodné soliť viac, preto sa riaďte tým, čo vám odporučí váš lekár.

Podvýživa ako častý problém onkologických pacientov

Strata telesnej hmotnosti a podvýživa patria medzi najčastejšie nežiaduce sprievodné javy onkologickej liečby. Napriek tomu sa veľmi často prehliadajú a zanedbávajú. Väčšina onkologických pacientov - až jeden z troch, trpí rôznymi formami nedostatočnej výživy. Pacienti s rakovinou často schudnú, pretože kvôli ochoreniu a faktorom súvisiacim s liečbou, ako sú stres, bolesť, zmeny vnímania chuti alebo nevoľnosť, nedokážu zjesť dostatok jedla. Paradoxne sa nutričné ​​potreby v dôsledku metabolických zmien vyvolaných chorobou môžu zvýšiť. Môže to viesť ku komplexnému syndrómu prispievajúcemu k zníženiu hmotnosti a strate svalovej hmoty. Následkom je zhoršenie fyzických funkcií, nižšia tolerancia k liečbe rakoviny a zníženie miery prežitia.

Podvýživou trpí 40 až 80 % onkologických pacientov a v prípade onkologických pacientov v pokročilom štádiu nádorového ochorenia dokonca 80 až 90 %. Ide o veľmi závažný problém, pretože podvýživa negatívne ovplyvňuje protinádorovú liečbu a celkový priebeh choroby.

Zlý stav výživy, chudnutie a malnutrícia majú za následok zníženie kvality života, pokles vitálnych funkcií, vyššiu mieru komplikácií a horšiu odpoveď na protinádorovú liečbu. Niektorým pacientom so zhubnými nádormi sa v priebehu ochorenia vyvinie nádorová kachexia ako osobitný druh malnutrície. Pacient trpí progresívnym úbytkom telesnej hmotnosti, stratou podkožného tuku, ale aj beztukovej telesnej hmoty, svalovej hmoty a bielkovín, ktoré sú zásadným zdrojom energie pre telo pacienta počas ochorenia.

Včasná nutričná intervencia dokáže onkologickým pacientom nielen zlepšiť stav ich výživy a pomôcť im udržať si telesnú hmotnosť, beztukovú hmotu a zásoby telesných proteínov, ale zároveň im umožní lepšie tolerovať liečbu a zlepšuje kvalitu ich života. S nutričnou intervenciou treba začať včas.

Mikronutrienty a ich význam

Mikronutrienty - vitamíny, minerálne látky a stopové prvky - by mali pacienti čerpať v prvom rade z pestrej a plnohodnotnej stravy. U onkologických pacientov sa však často stretávame prechodne aj s obmedzeným príjmom stravy alebo tráviacimi ťažkosťami, ktoré môžu sprevádzať aj obmedzené vstrebávanie a zvýšené straty vitamínov a minerálnych látok. V ideálnom prípade sa odporúča cielene dopĺňať vitamíny a minerálne látky, ktoré sú u pacienta aktuálne v nedostatku, a to stanovením z krvných odberov.

V rámci prevencie nedostatku môžu pacienti užívať vitamín C, vitamín D (najmä v zimných mesiacoch a počas obdobia, kedy sa musia vyhýbať slnečnému žiareniu počas liečby), selén, zinok a prípadne aj omega-3 mastné kyseliny alebo kvalitné probiotiká. Neodporúča sa však užívať vyššie dávky než je uvedené na obale doplnku stravy a ošetrujúci onkológ by mal byť oboznámený s užívaním akéhokoľvek doplnku stravy, aby nedochádzalo k interakcii alebo znižovaniu účinnosti podávanej liečby.

Približne 30 - 90% onkologických pacientov suplementuje (dopĺňa) bežnú stravu doplnkami stravy s antioxidačným účinkom alebo podporujúcimi imunitu. Z onkologického hľadiska však existujú obavy, že isté typy doplnkov stravy môžu počas liečby znižovať účinnosť chemoterapie a rádioterapie. Nedávne štúdie však potvrdzujú zlepšenie tolerancie protinádorovej liečby a zníženie rizika odkladania cyklov terapie pri suplementácii niektorých typov doplnkov stravy, ako napríklad vitamínu D alebo selénu. V každom prípade by mal byť ošetrujúci lekár informovaný o suplementácii mikronutrientov pacienta počas protinádorovej terapie a užívanie jednotlivých mikronutrientov by nemalo byť v kontraindikácii s nastavenou liečbou.

Potreba vitamínov a minerálnych látok sa navyšuje v prípade nežiaducich účinkov chemoterapie a rádioterapie (tráviace ťažkosti, zmeny vnímania chuti, zápalové procesy). Navyše celkovo znížený príjem stravy naďalej prispieva k prehlbovaniu nedostatku niektorých vitamínov a minerálnych látok. Zabezpečenie dostatočného príjmu niektorých typov mikronutrientov (vitamín D a selén) a predovšetkým vitamínu B1, vitamínu C a vitamínu K s malou rezervnou kapacitou, sú u onkologických pacientov najkritickejšie. Výsledky početných štúdií poukazujú na dôležitosť mikronutrientov ako súčasť nutričnej terapie, pričom dôkazy uvádzajú, že užívanie multivitamínových/multiminerálnych preparátov môže prispieť nielen k zlepšeniu kvality života, ale taktiež k zlepšeniu prognózy ochorenia. Napriek tomu, American Institute of Cancer Research (AICR), odporúča pacientom podstupujúcim chemoterapiu a/alebo rádioterapiu, aby neužívali doplnky stravy obsahujúce multivitamínové/multiminerálne látky prevyšujúce odporúčanú dennú dávku mikronutrientov.

Priaznivý účinok suplementácie vitamínov možno očakávať u pacientov s preukázaným alebo pravdepodobným deficitom. Deficit vitamínov je pravdepodobný najmä u pacientov s dlhotrvajúcim obmedzeným príjmom stravy, s obmedzeným príjmom ovocia a zeleniny, pri výraznej nežiaducej redukcii telesnej hmotnosti a podvýžive. Riziko nedostatku mikronutrientov nastáva aj pri infekčných komplikáciách a po chirurgických výkonoch. Pri pretrvávajúcich hnačkách a zvracaní sa významne znižuje vstrebávanie mikornutrientov a zvyšuje sa ich deficit. Rizikovou skupinou sú najmä seniori a pacienti podstupujúci liečbu chemoterapiou. V prípade pravdepodobného nedostatku niektorých vitamínov sa odporúča suplementácia multivitamínových preparátov vo fyziologických dávkach zodpovedajúcich dennej potrebe. Takáto suplementácia sa považuje za prospešnú a bezpečnú. Súčasne však treba varovať pred paušálnym podávaním vysokých dávok mikronutrientov, pokiaľ nebol preukázaný klinický deficit vitamínov.

Tabuľka 1. Referenčné hodnoty perorálneho príjmu vitamínov (DACH, 2016)

VitamínNázov látkyJednotkyMužiŽeny
Vitamín CKyselina askorbovámg/deň11095
Vitamín B1Tiamínmg/deň1,21,0
Vitamín B2Riboflavínmg/deň1,31,0
Vitamín B3Niacín, Vitamín PPmg/deň1511
Vitamín B5Kyselina pantothenovámg/deň66
Vitamín B6Pyridoxínmg/deň1,51,2
Vitamín B7Biotín, Vitamín Hmg/deň30-6030-60
Vitamín B9Kyselina listová, Folátmg/deň300300
Vitamín B12Kyanokobalamínmg/deň33
Vitamín ARetinolmg/deň1000800
Vitamín DCholekalciferolmg/deň2020
Vitamín ETokoferolmg/deň1312
Vitamín KMenadionmg/deň8065

Tomíška M., 2018

Minerálne látky vo výžive onkologického pacienta

Potreba minerálnych látok sa pri nádorovom ochorení výrazne nelíši od potreby pacientov s nenádorovými ochoreniami. Referenčné hodnoty pre príjem minerálnych látok zodpovedajúcich dennej potrebe zdravých jedincov uvádza tabuľka 2.

Tabuľka 2. Referenčné hodnoty denného príjmu minerálnych látok (DACH, 2016)

LátkaOznačenieJednotkyMužiŽeny
SodíkNamg/deň15001500
DraslíkKmg/deň40004000
VápnikCamg/deň10001000
HorčíkMgmg/deň350300
FosforPmg/deň700700

Tomíška M., 2018

Stopové prvky vo výžive onkologického pacienta

Dlhotrvajúci nedostatočný príjem stopových prvkov vo výžive pacientov vedie k rozvoju ich deficitu, poruchám metabolizmu a v pokročilej fáze k vzniku klinických príznakov. Deficit stopových prvkov, a to predovšetkým železa, zinku a selénu, sa môže podieľať na celkovom klinickom obraze.

Tabuľka 3. Referenčné hodnoty príjmu stopových prvkov v enterálnej výžive (DACH, 2016)

PrvokOznačenieJednotkyMužiŽeny
ZinokZnmg/deň107
SelénSemg/deň7060
ŽelezoFemg/deň1010
FluórFmg/deň3,83,1
JódImg/deň180180
MeďCumg/deň1,0 - 1,51,0 - 1,5
MangánMnmg/deň2-52-5
ChrómCrmg/deň30-10030-100
MolybdénMomg/deň50-10050-100

Tomíška M, 2018

Vzhľadom k zvýšenému nutričnému riziku mnohých onkologických pacientov, je základom pre dostatočný príjem mikronutrientov (vitamínov, minerálnych látok a stopových prvkov) nutrične adekvátna a pestrá strava, ktorá je základom pre zabezpečenie dostatočnej výživy pacienta. Prítomnosť podvýživy pacienta so sebou nesie značné riziko deficitu mikronutrientov, čo vo zvýšenej miere platí pre vitamíny rozpustné vo vode, nakoľko sú ich zásoby v organizme obmedzené (vitamín C a vitamíny skupiny B) a preto sa ich deficit môže prejaviť pomerne rýchlo v priebehu niekoľkých dní. S ohľadom k obmedzenej pestrosti stravy a rôznym diétnym obmedzeniam onkologických pacientov, je užívanie multivitamínových a multiminerálových doplnkov vo fyziologických dávkach (podľa DACH, 2016) považované za prínosné a bezpečné, pričom sa to týka pacientov podstupujúcich chemoterapiu aj rádioterapiu. Paušálna suplementácia vitamínov a stopových prvkov vo zvýšených dávkach však nie je odporúčaná a nemala by byť podávaná. Z vyššie uvedeného vyplýva odporúčanie pre suplementáciu preparátov obsahujúcich vitamíny a minerálne látky vo fyziologickom rozmedzí podľa odporúčaného denného dávkovania (DACH, 2016), pričom za najviac prínosné v onkológii sa považuje suplementácia vitamínom D, vitamínom C a selénom. Okrem vitamínov a minerálnych látok je na zvážení doplnenie suplementácie o omega-3 mastné kyseliny a karnitín. Čo sa týka kombinácie a dávkovania, v každom prípade je nevyhnutné sa poradiť s farmaceutom a onkológom.

tags: #výživa #pri #chemoterapii #a #radioterapii