
Práceneschopnosť (PN) je situácia, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. Počas PN zamestnanec neprichádza o svoj príjem úplne, časť mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Tento článok sa zameriava na podmienky nároku na príspevok pri dlhodobej PN a poskytuje komplexný prehľad relevantných informácií.
Ak sa zamestnanec pre chorobu alebo úraz stane práceneschopným, uznáva ho ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Počas PN má zamestnanec nárok na:
Študenti pracujúci na dohodu o brigádnickej práci a dôchodcovia pracujúci na dohodu o vykonaní práce alebo dohode o pracovnej činnosti nemajú nárok na náhradu príjmu pri PN a na nemocenské.
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnávateľ za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa. Od 11. dňa dočasnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.
Prečítajte si tiež: Podmienky príspevku pri PN
Zamestnávatelia môžu poskytovať zamestnancom príspevky zo sociálneho fondu v rôznych situáciách, vrátane dlhodobej PN. Dôležité je rozlišovať medzi:
Zamestnávateľ tvorí sociálny fond v rozsahu a za podmienok ustanovených zákonom o sociálnom fonde. Príspevky z fondu môže poskytnúť zamestnancom, rodinným príslušníkom zamestnancov, poberateľom dôchodku alebo odborovej organizácii.
Sociálny fond sa tvorí najmä:
Zamestnávateľ by mal určiť v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise (ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia) zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, t. j. v akej výške sa sociálny fond tvorí, na aké účely, komu a za akých podmienok môže byť príspevok zo sociálneho fondu použitý, akým spôsobom sa preukazujú výdavky zamestnancom, atď.
Podľa § 7 ods. 1 zákona o sociálnom fonde môže zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok na:
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Zamestnávateľ môže použiť príspevok zo sociálneho fondu aj na inú oblasť starostlivosti o zamestnancov, avšak za podmienky, že ide o sociálnu oblasť v súlade s realizáciou sociálnej politiky zamestnávateľa a že príspevok je adresný (poskytuje sa aktuálnemu alebo bývalému zamestnancovi, rodinnému príslušníkovi zamestnanca, a pod.).
Použitie prostriedkov zo sociálneho fondu by malo byť adresné, t. j. malo by ísť o príspevky pre konkrétnych zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby), ktorých hodnotu je možné vyčísliť priamo na zamestnanca (resp. iné vymedzené osoby). Ak nie je možné zabezpečiť adresnosť peňažného alebo nepeňažného plnenia zo sociálneho fondu, potom sa neodporúča financovať tieto príspevky pre zamestnancov (resp. iné vymedzené osoby) z prostriedkov sociálneho fondu.
Podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov je od dane oslobodená sociálna výpomoc poskytovaná zamestnávateľom z prostriedkov sociálneho fondu zamestnancovi, ktorý je na dlhodobej PN. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
Uvedené príklady a otázky sa týkajú rôznych situácií, ktoré môžu nastať v súvislosti s príspevkami zo sociálneho fondu a PN:
Príklad 1: Zamestnankyňa je na dlhodobej PN od 12.2.2024. Dňa 20.1.2025 požiadala o sociálnu nenávratnú výpomoc zo sociálneho fondu z dôvodu dlhodobej PN, ktorá jej bola schválená vo výške 250 €. PN-ku ukončila 10.2.2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Otázka 1: Ako má postupovať zamestnávateľ, ktorý vypláca príspevok zo SF mesačne a za kratšie obdobie ako je 6 mesiacov (príspevok zo SF je riadne zdanený). V čase, keď zamestnanec splní podmienku nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti a prekročí v jej trvaní prevažnú časť roka už nemá príspevok zo SF vyplácaný. Ako sa má nazerať na už vyplatený príspevok zo sociálneho fondu a splnenie podmienky podľa zákona? Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci v roku 2025 presiahne prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma vo výške najviac 2 000 eur bude od dane oslobodená. Ak takáto výpomoc bola vyplácaná v roku 2024, bola zdaniteľným príjmom (ak práceneschopnosť nepresiahla prevažnú časť zdaňovacieho obdobia). V roku 2025 sa posudzuje vyplatenie príspevku zo sociálneho fondu podľa znenia § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm.
Otázka 2: Môže byť sociálna výpomoc poskytnutá v jednom zdaňovacom období len od jedného zamestnávateľa, alebo môže byť poskytnutá v jednom zdaňovacom období od viacerých zamestnávateľov, avšak v úhrne najviac 2 000 eur len od jedného zamestnávateľa. Sociálna pomoc na uvedené účely môže byť poskytnutá len jedným zamestnávateľom. Tento zamestnávateľ v prípade vystavenia potvrdenia zamestnancovi uvedený príspevok uvádza v Potvrdení o zdaniteľných príjmoch na r. 06. Zamestnávateľ vykonávajúci ročné zúčtovanie v prípade, že poskytnutá pomoc presiahne 2 000 eur, do základu dane zahrnie sumu presahujúcu oslobodenú hranicu príjmu, resp.
Tieto príklady a otázky ilustrujú zložitosť problematiky a potrebu individuálneho posúdenia každého prípadu.
Zamestnancovi zomrela matka, s ktorou žil v spoločnej domácnosti, dňa 15.12.2024. Podľa § 116 Občianskeho zákonníka blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. V uvedenom prípade ide o blízku osobu. Ak sociálna výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti bude vyplatená v roku 2025 /§ 52zg ods.12 - t.j.
Zamestnanec je PN od minulého roka (od júna 2024). Do práce nastúpil až v apríli 2025. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Zamestnávateľ by v internom predpise mal stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu. T.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm.
Zomrel zamestnanec našej spoločnosti. Pozostalá dcéra po zomrelom, ktorá nie je zamestnancom našej firmy nás požiadala o výpomoc zo sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ poskytne sociálnu výpomoc z dôvodu úmrtia blízkej osoby žijúcej v domácnosti zamestnanca (alebo v prípade úmrtia zamestnanca), ktorá je poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu je oslobodená podľa § 5 ods. 7 písm. l) zákona o dani z príjmov, a to v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa, pričom, ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu. Zamestnávateľ v tomto prípade eviduje oslobodené plnenie na mzdovom liste zomrelého zamestnanca. Zamestnávateľ by si mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu, t.j. aj príspevky na riešenie situácií uvedených v § 5 ods. 7 písm. Ak by boli poskytované tieto finančné prostriedky z iných zdrojov, ako je sociálny fond, nebola by splnená podmienka pre oslobodenie v súlade s § 5 ods. 7 písm.
Po splnení zákonných podmienok dostanú poistenci Sociálnej poisťovne v roku 2025 vyššie maximálne sumy štyroch nemocenských dávok: nemocenské, ošetrovné, tehotenské aj materské.
Maximálne sumy nemocenských dávok sa oproti roku 2024 zvyšujú. Vyplýva to z každoročného zvýšenia všeobecného vymeriavacieho základu, z ktorého sa odvíja výška poistného na nemocenského poistenie a na základe ktorého rastie aj maximálny denný vymeriavací základ, z ktorého sa nemocenské dávky vypočítavajú.
Podľa zákona o sociálnom poistení platí, že denný vymeriavací základ nesmie byť vyšší ako denný vymeriavací základ určený z 2-násobku priemernej mzdy zistenej v kalendárnom roku, ktorý 2 roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa začína poskytovať nemocenská dávka (pre rok 2025 ide o priemernú mzdu za rok 2023).
Výpočet maximálneho denného vymeriavacieho základu pre rok 2025 je nasledovný: 2 x 1430 eur x12 mes./365 dní = 94,0274 eur. Od 1.1.2025 do 31.12.2025 je teda výška maximálneho denného vymeriavacieho základu: 94,0274 eur/deň. Znamená to, že ak dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky vznikne v období od 1. januára do 31.
Ošetrovné sa poskytuje v prípade, ak choré dieťa alebo iný člen rodiny potrebuje ošetrenie a poistenec sa o neho stará. Nárok na ošetrovné má poistenec, ak sa stará o:
Nárok na ošetrovné má aj fyzická osoba, ktorá sa inak o dieťa stará, ochorela, bolo jej nariadené karanténne opatrenie alebo izolácia alebo bola prijatá do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia, a preto sa nemôže o dieťa starať.
Výška ošetrovného je 55 % denného vymeriavacieho základu určeného alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Ošetrovné sa poskytuje maximálne 14 dní, resp. 90 dní pri tzv. dlhodobom ošetrovnom.
Maximálne denné ošetrovné v roku 2025 predstavuje hodnotu 51,71507 eur (55 % z 94,0274 eur). Dávka ošetrovné, ktorú Sociálna poisťovňa podľa zákona vypláca najviac za 14 dní, tak dosiahne maximálnu výšku 724,10 eura. Dlhodobé ošetrovné môže Sociálna poisťovňa po splnení zákonných podmienok vyplácať najviac 90 dní.
Tehotenské je dávka, ktorá má kompenzovať zvýšené výdavky v období tehotenstva. Výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu, resp. pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (alebo úhrnu základov).
Materské je dávka poskytovaná ženám z dôvodu tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa, ako aj inému poistencovi z dôvodu starostlivosti o dieťa do troch rokov jeho veku (obvykle otcovi dieťaťa). Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu.
Maximálne denné materské je tak v roku 2025 vo výške 70,52055 eura (75 % z 94,0274 eur). Znamená to, že maximálne materské vyplácané matkám, otcom či iným určeným poistencom je v roku 2025 vo výške presahujúcej 2 000 eur.
Ako poistenec máte práva, ale aj povinnosti počas svojej práceneschopnosti. Je dôležité dodržiavať liečebný režim a informovať Sociálnu poisťovňu o všetkých zmenách, ktoré by mohli ovplyvniť nárok na dávku.
Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, tzv. ePN. Lekár vytvára zamestnancovi ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS). Zamestnanec tak nemusí doručiť zamestnávateľovi a Sociálnej poisťovni žiadne dokumenty.
Zamestnávateľovi oznamuje údaje o vašej ePN Sociálna poisťovňa cez eSlužby, ku ktorým má každý zamestnávateľ prístup. V časti ePN si váš zamestnávateľ nájde všetky potrebné údaje o vás, aby vám mohol vyplatiť náhradu príjmu počas vašej dočasnej PN.
Miesto určenia na vykonávanie dočasnej PN predstavuje miesto, kde sa bude osoba zdržiavať a liečiť. Ak by sa pacient nechcel zdržiavať na mieste svojho trvalého bydliska, nemusí to robiť. Lekárovi však musí oznámiť iné miesto, kde sa bude liečiť. Ten následne adresu uvedie do potrebného tlačiva. Zamestnanec sa musí v určenom mieste zdržiavať počas celého obdobia dočasnej PN.
Ošetrujúci lekár môže počas dočasnej práceneschopnosti určiť vychádzky. To, či ich určí, alebo nie, závisí najmä od povahy choroby. Lekár pritom časovo vymedzí rozsah vychádzok. Vo väčšine prípadov ide o rozsah štyroch hodín denne. Tieto štyri hodiny nemusia nasledovať po sebe, môžu byť rozdelené napríklad do dvoch úsekov. Ošetrujúci lekár zaznamená čas vychádzok na tlačive „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti” alebo v elektronickom zázname o dočasnej pracovnej neschopnosti (ePN).
Aby sa zistilo, či osoba dodržiava všetky podmienky dočasnej PN a či má stále nárok na dávky, vykonávajú sa kontroly v domácnosti počas PN. Kontrola sa vykonáva v byte alebo dome dočasne práceneschopného poistenca s jeho súhlasom, resp. Kontrola dodržiavania liečebného režimu sa môže vykonávať sedem dní v týždni, teda aj počas víkendov, voľných dní alebo sviatkov.
V prípade, že by pacient nebol zastihnutý doma, pracovník Sociálnej poisťovne vykonávajúci kontrolu nechá v poštovej schránke tlačivo „Oznámenie o vykonaní kontroly”.
Ak Sociálna poisťovňa vyhodnotí situáciu ako porušenie liečebného režimu, poistenec stráca nárok na výplatu nemocenskej dávky odo dňa porušenia liečebného režimu až do skončenia dočasnej PN. K porušeniu ďalších povinností patrí napríklad neoznámenie zmeny adresy, na ktorej sa osoba zdržiava, alebo neodstránenie prekážky na výkon kontroly aj napriek upozorneniu.
Okrem toho, poistenec nesmie vykonávať zárobkovú činnosť, musí sa taktiež zdržať požívania alkoholických nápojov a fajčenia. Pri niektorých ochoreniach má dokonca povinnosť aj ležať.
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Ak osoba rozhodujúca na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu, si nesplnila povinnosť uloženú zákonom (napr. prijímala dávku alebo jej časť, hoci vedela alebo mala z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila (napr. vedome spôsobila, že dávka alebo jej časť sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume ako mu patrila), a v dôsledku toho Sociálna poisťovňa poskytla dávku neprávom alebo vo vyššej sume ako mala byť vyplatená, táto osoba je povinná nahradiť neprávom vyplatené sumy.
Počas dlhodobej PN je dôležité zvážiť aj ďalšie možnosti, ako zabezpečiť si príjem a zdravotnú starostlivosť.
O invalidný dôchodok je možné požiadať aj skôr ako po uplynutí celého roku na PN. Pamätajte si však, že po roku práceneschopnosti sa prerušuje povinné nemocenské aj dôchodkové poistenie, čo v praxi znamená ich zánik.
Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi sociálnu výpomoc zo sociálneho fondu, ak je na dlhodobej PN. Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená (maximálne do výšky 2 000 eur).
Doplnkovým poistením práceneschopnosti si zabezpečíte výplatu dennej dávky v prípade, že ste nútení byť práceneschopným a nie ste tak schopný z lekárskeho hľadiska vykonávať svoju bežnú pracovnú činnosť.
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe.