
Zamestnávanie je komplexný proces, ktorý so sebou prináša množstvo povinností pre zamestnávateľa. Štát sa snaží podporiť zamestnávanie rôznymi príspevkami, najmä pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. Tento článok sa zameriava na príspevky úradu práce pre zamestnávateľov, ktorí prijímajú nových zamestnancov, s dôrazom na podporu zamestnávania osôb so zdravotným znevýhodnením.
Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne pomáhajú znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie, vrátane mladých ľudí do 30 rokov, ktorí sú bez práce a nepokračujú vo vzdelávaní. Táto pomoc sa realizuje prostredníctvom finančných príspevkov pre zamestnávateľov, ktorí sa rozhodnú týchto ľudí zamestnať.
Dôležitou súčasťou podpory je mentoring, ktorý pomáha novoprijatým zamestnancom adaptovať sa v novom pracovnom prostredí. Skúsený mentor ich zaškolí a poskytne im potrebnú podporu. Dĺžka poskytovania príspevku na mzdu zamestnanca a príspevku na mentoring je rozdelená do troch kategórií, pričom pri ostatných znevýhodnených uchádzačoch a mladých uchádzačoch je doba podpory 3 mesiace, z toho 2 mesiace aj príspevok na mentora a udržanie pracovného miesta je stanovené na 2 mesiace.
Výška príspevku sa vypočítava ako percento z celkovej ceny práce (CCP) v závislosti od cieľovej skupiny a dĺžky podporovania. Výška podpory sa úmerne kráti v závislosti od dojednaného pracovného času podporenej osoby. Príspevok je nastavený tak, aby bol zamestnávateľ podporovaný počas celej doby, no zároveň aby si postupne nastavil svoje vlastné finančné krytie pracovného miesta. Ide o príspevok od 40 do 10 percent celkovej ceny práce, čo predstavuje pre aktuálny rok sumu maximálne od približne 188 Eur do 753 Eur. Prínosom projektu sú nastavené podmienky udržania pracovného miesta. Výška príspevku na mentora je rovnaká po celý čas v roku 2024, a to v sume maximálne 282,54 Eur (15% z celkovej ceny práce). Výška finančného príspevku pre mentora zodpovedá pracovnému pomeru podporeného zamestnanca dohodnutému na ustanovený týždenný pracovný čas.
Existuje aj finančný príspevok na udržanie osoby so zdravotným postihnutím v zamestnaní na otvorenom trhu práce.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Slovensko má v oblasti zamestnávania ľudí so zdravotným znevýhodnením nedostatky. Spoločnosť Profesia, ktorá pôsobí na slovenskom trhu práce už 23 rokov, poukazuje na to, že zamestnávanie ľudí so špecifickými potrebami je dlhodobo neriešeným problémom.
Spoločnosť Profesia navrhuje rozšíriť existujúce príspevky na osobného a pracovného asistenta aj o príspevok na asistenta pracovného začlenenia. Dopyt po takejto službe potvrdzuje aj prieskum, ktorý spoločnosť realizovala. Legislatívne nie je pokrytá rastúca skupina ľudí v produktívnom veku po dlhodobej PN, napríklad z dôvodu onkologických, duševných či svalových ochorení.
Asistenta pracovného začlenenia by si mal vybrať uchádzač o prácu sám, nakoľko je to nielen o profesionálnych znalostiach práce s daným znevýhodnením, ale aj o vzájomnej dôvere. Na vysvetlenie asistencie pracovného začlenenia je dobré uviesť príklad z praxe. Spoločnosť Curaden Slovakia chcela vyskúšať zamestnať človeka so zdravotným znevýhodnením, ktorý má ťažšie uplatnenie na trhu práce. Oslovila preto program Výpomoc so srdcom. O prácu prejavili záujem rodičia 21-ročného autistu Mareka Bednára. Marek sa pod vedením pracovníčky z Centra sociálnej a pracovnej rehabilitácie najskôr učil o sortimente značky Curaprox mimo pracoviska. Pracovníčka ho pripravovala na samostatné cestovanie do práce, spoločne navštevovali aj predajné miesto, kde najskôr pozoroval svojich budúcich kolegov. Pracovníčka spolupracovala aj s Marekovým budúcim kolegom. Vysvetľovala mu, ako správne komunikovať, dávať inštrukcie, spätnú väzbu a podobne. Jej práca trvala približne tri mesiace, po začlenení už jeho supervíziu prevzal interný zamestnanec Curaden Slovakia. Podobné príklady z praxe ukazujú, že takýto spolupracovník by mal na trhu práce svoje veľké opodstatnenie.
Problémom však je, že z hľadiska zákona podobná služba neexistuje. Zákon vymedzuje iba pojem „osobný asistent“ a „pracovný asistent“, nami popisovaná služba sa však týka inej kompetencie. V minulosti túto činnosť čiastočne vykonávali Agentúry podporovaného zamestnávania, tie však nemajú zabezpečené stabilné financovanie. Služba „asistent pracovného začlenenia“ by bola flexibilná a pomohla by ošetriť aj prítomnosť takéhoto človeka na pracovisku. Aktuálne je takáto pomoc vedená iba ako návšteva na pracovisku. Pri vzniku služby „asistent pracovného začlenenia“ tak bude mať zamestnávateľ jasne definované možnosti využívania podpory a poradenstva u novoprijatého zamestnanca so zdravotným znevýhodnením.
Kontroverzný paragraf zákona hovorí o tom, že firmy majú pri ukončení pracovného pomeru so zamestnancom so zdravotným znevýhodnením povinnosť získať predchádzajúci súhlas od príslušného úradu práce. Spoločnosť Profesia robila v auguste 2020 prieskum, do ktorého sa zapojilo 100 firiem na Slovensku. Firmy, ktoré zamestnancov so zdravotným znevýhodnením aktuálne nezamestnávajú, odpovedali na otázku, v čom vidia najväčšie prekážky.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Pri prijatí nového zamestnanca vzniká zamestnávateľovi množstvo povinností. Tieto povinnosti sa týkajú predovšetkým pracovnej zmluvy, prípadne dohody o práci vykonávanej mimo pracovného pomeru. Pracovná zmluva upravuje základné pracovné podmienky, ktoré je zamestnanec povinný pri svojej práci dodržiavať.
Zamestnávateľ je povinný vyplácať zamestnancovi mzdu, ktorá zodpovedá náročnosti práce a minimálnej mzde. Pre rok 2024 platí minimálna (hrubá) mzda vo výške 750 eur. V najvyššom stupni dosahuje výšku 1 330 eur. Celková cena práce je tvorená nielen hrubou mzdou, ale aj odvodmi. Zamestnávateľa zaťažujú odvody vo výške 36,2 % z hrubej mzdy. Pre presný prepočet ceny práce alebo čistej mzdy môžete použiť mzdovú kalkulačku.
Celková cena práce, teda náklady, ktoré vám so zamestnávaním vzniknú, však netvorí len hrubá mzda a odvody zamestnávateľa. Započítať je potrebné napríklad aj náhradu mzdu, kedy zamestnancovi platíte, ale prácu nevykonáva. Napríklad počas dovolenky. Základná výmera dovolenky zamestnanca sú najmenej 4 týždne. Nárok na aspoň 5 týždňov dovolenky majú zamestnanci, ktorí do konca roka 2024 dovŕšia 33 rokov alebo tí, ktorí sa trvale starajú o dieťa.
Náhradu príjmu tiež vyplácate počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti (prvých 10 dní platí vždy zamestnávateľ). Nezabudnite ani na ďalší náklad, ktorým je tvorba sociálneho fondu. Prostriedky sociálneho fondu sú určené na realizáciu sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Povinnosťou zamestnávateľa je aj poskytovanie príspevku na stravovanie. Nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie má zamestnanec, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže zabezpečiť ďalšie stravovanie alebo poskytnúť ďalší finančný príspevok na stravovanie.
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Príspevok na rekreáciu musia poskytovať tie firmy, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov, takže menších zamestnávateľov sa netýkajú. Rátajte však aj s prípadnými ďalšími benefitmi pre zamestnancov, akými sú napríklad firemný mobil či auto, 13. plat atď.
Medzi ďalšie povinnosti zamestnávateľa patrí zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby.
Zamestnávateľ sa musí registrovať ako platiteľ poistného v Sociálnej poisťovni a príslušnej zdravotnej poisťovni.
Zamestnávateľ prihlasuje do Sociálnej poisťovne zamestnanca, a to prostredníctvom tlačiva Registračný list fyzickej osoby.
Zamestnávateľ sa musí prihlásiť v konkrétnej zdravotnej poisťovni podľa toho, kde je váš zamestnanec poistencom. Ohlasuje vznik, zmenu a zánik platiteľa poistného, resp. cez online formulár na stránkach zdravotných poisťovní. Ak zamestnávate nie ste platiteľom poistného na verejné poistenie, podania realizujte len online.
Zamestnávateľ sa registruje ako platiteľ dane z príjmov zo závislej činnosti, nie zamestnanec. V tejto súvislosti má zamestnávateľ povinnosť registrácie, ale len oznamovaciu povinnosť. Túto povinnosť je potrebné splniť do 30 dní odo dňa, v ktorom vznikla povinnosť zrážať preddavky na daň. Registrácia sa netýka dane z príjmov právnických osôb, resp. dane z pridanej hodnoty a dane z poistenia. Zamestnávateľ má povinnosti v súvislosti s preddavkoch na daň (ako aj ich platenie) a o vyúčtovaní dane. Od roku 2024 existuje „druhá šanca“ pri ukladaní daňových pokút.
tags: #príspevok #úradu #práce #pre #novoprijatého #zamestnanca