
Rodina, ako základná jednotka spoločnosti, prechádza neustálymi zmenami a vývojom. Štruktúra rodiny sa realizuje na dvoch úrovniach: vo vzťahu rodiny k spoločnosti a vo vzťahu k jednotlivým sociálnym skupinám. Rodina reaguje na spoločenské premeny a mení sa spolu so spoločnosťou. Je to prirodzené prostredie, ktoré nikdy nie je izolované. V spoločnosti sa človek rodí, rastie a rozvíja. Tento článok sa zameriava na terminológiu rodinných vzťahov, jej vývoj, funkcie a vplyv na výchovu dieťaťa.
Rodina je primárnym kontextom ľudskej skúsenosti od narodenia až po smrť. Je to inštitúcia, ktorá má pre vývoj a život človeka nenahraditeľný význam. Okrem uspokojovania fyzických, psychických a sociálnych potrieb poskytuje zázemie potrebné pre spoločenskú sebarealizáciu, je zdrojom skúseností a vzorov správania pre budúci život.
V histórii prešla rodina rôznymi stupňami vývoja a menili sa funkcie, ktoré plnila. Tieto zmeny boli spojené so zmenami spoločenských podmienok. Rodina predstavuje systém, ktorý neustále hľadá a nachádza svoje miesto v spoločnosti. Funguje v plnom rozsahu, keď uspokojuje potreby a požiadavky každého svojho člena, ktoré sú na ňu a zároveň spoločnosťou kladené.
Rodina plní množstvo dôležitých funkcií, ktoré sa v historickom kontexte menia. Medzi najdôležitejšie patria:
Biologicko-reprodukčná funkcia: Zabezpečuje udržanie života počatím a porodením nového človeka. Zahŕňa starostlivosť o členov rodiny, zabezpečenie potravy a starostlivosť o zdravie.
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Ekonomicko-zabezpečovacia funkcia: Zabezpečuje materiálne a sociálne potreby členov rodiny. V minulosti bola dôležitá výrobná zložka, dnes je rodina spotrebnou jednotkou.
Emocionálna funkcia: Poskytuje citové zázemie a istotu pre všetkých členov rodiny. Emocionalita je dôležitým faktorom rodiny.
Socializačno-výchovná funkcia: Formuje osobnosť dieťaťa a pripravuje ho na život v spoločnosti. Rodina je prvým modelom ľudského spolužitia, v ktorom sa dieťa stretáva s hodnotami a normami.
Najzraniteľnejšou ľudskou bytosťou je dieťa. Primárnym subjektom jeho osobnostného rozvoja je rodina, ktorá je miestom vzniku, formovania jeho charakteru i osvojenia hodnôt ako najcennejšieho potenciálu. Nie vždy je rodina schopná plniť svoje funkcie, nakoľko je v dnešnej dobe čoraz viac vystavovaná vplyvu ekonomickej a spoločenskej disharmónie. Je rodiskom narušených disfunkčných rodín, v ktorých sú deti zanedbávané, týrané, alebo sa o nich rodičia riadne nestarajú. V takejto situácii si dieťa samo poradiť nevie a ani nemôže. Vtedy prichádza na pomoc širšia podporná sieť subjektov ako sú orgány štátnej správy, samospráva, neštátne subjekty, cirkev či odborníci v sociálnej oblasti.
Už od narodenia potrebuje každá ľudská bytosť pevné puto so svojimi rodičmi, aby bol jej telesný a duševný vývoj normálny a úplný. Jeho súčasťou je aj priamy a pravidelný fyzický kontakt ako prameň citových prejavov vo forme pohladení či bozkov. To je prirodzená súčasť života normálnej rodiny. Rodina je miestom, kde sa rodia a utvárajú medziľudské vzťahy a formuje alebo deformuje sa v nej osobnosť a správanie človeka. Miesto, kde sa jedinci neustále premieňajú, navzájom ovplyvňujú, inšpirujú, a pomáhajú si. Každý jedinec rastie, intelektuálne, citovo, duchovne, fyzicky, duševne sa vyvíja, alebo chradne. Tým ovplyvňuje, alebo inšpiruje ostatných jedincov. Ak sa ľudia v tvorivých oblastiach rozvíjajú, ak dospievajú k hlbšiemu duchovnému poznaniu, ak sa obohacujú znalosťami, prežívajú podnetné objavy myšlienok, potom sa ovplyvňujú pozitívne. Ak dieťa vyrastá v tvorivom prostredí, získava zaujímavé podnety, ktoré ho v živote budú ovplyvňovať.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Vzťahy v rodine tvoria základ pre vývin každého človeka. Jeho prežitie a sociálny vývin závisí od vzťahu, puta, ktoré sa začína budovať najprv predovšetkým k rodičom. Je to potreba životnej istoty, potreba blízkej osoby, potreba niekam patriť. Žiť v blízkosti tej osoby u ktorej si dieťa vytvára puto. Materinské puto sa vytvára už počas prenatálneho vývinu. Dieťa vníma jej hlas, pocity, prežívanie a reaguje na ne. Tento nenapodobiteľný vzťah je láskyplné puto medzi dvoma indivíduami, ktoré pretrváva v priestore i čase a slúži im na emocionálne spojenie.
Výskumy ukázali, že deti ochoreli, dokonca aj umreli, ak im chýbal významný kontakt s inou ľudskou bytosťou, hoci ich fyzické potreby boli naplnené. Deti, ktorým sa nedostáva dostatočnej pozornosti, sú vystavené vážnemu riziku mentálnej, sociálnej, emocionálnej a fyzickej retardácie. Ak nie sú napĺňané ich psychické potreby, môže u dieťaťa vzniknúť citová deprivácia.
Schopnosť rodiny vychovávať deti a vyrovnávať sa s ťažkosťami je závislá od toho, ako je rodina napojená na svoje sociálne okolie. Toto spojenie sa nazýva sociálna sieť rodiny. Sociálna sieť rodiny je koalícia rodín, ktoré sú od seba závislé, do nich sa niekedy počítajú ešte iní nepríbuzní ľudia (priatelia, známi, prípadne i profesionáli pracujúci v inštitúciách, ktoré s rodinou prichádzajú do styku.)
Systém sociálnych vzťahov z hľadiska pokrvnosti príbuzenstva (a celého príbuzenstva) definuje príbuzenská terminológia. Príbuzenské termíny, šírka registrovaného okruhu príbuzných, vzťahy medzi príbuznými, genealógia a postupnosť majetku v tradičnom roľníckom spoločenstve poukazujú na prioritu otcovských (patrilineárnych) väzieb. Pokrvnosť sa nadraďovala nad afinitné vzťahy získané manželstvom. Nadobudnuté príbuzenstvo manželským zväzkom obyčajne zanikalo manželovým (manželkiným) úmrtím. Rozlišovanie medzi afinitnými príbuznými a pokrvnými vzťahmi sa prejavovalo napr. v spolužití rodiny (svokra a nevesta, matka a dcéra).
Vzťah medzi osobami, ktoré majú spoločného aspoň jedného predka. Pokrvné príbuzenstvo je založené na biologických putách, ktorým sa priraďujú určité sociálne významy. Najdôležitejším pokrvným príbuzenským vzťahom z biologického a sociálneho hľadiska je genealogický vzťah rodičov a detí. Všeobecne sa dá stanoviť pokrvné príbuzenstvo ako súbor zásad, určujúcich postavenie dieťaťa k jeho predkom. Pokrvnosť rozlišuje príbuzných spojených spoločným predkom v otcovskej a materinskej vetve (bilaterálne). Pokrvné príbuzenstvo sa eviduje z pohľadu ja (ego) do určitého stupňa genealogickým povedomím (príbuzenské stupne).
Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto
Vzniká manželstvom a zahŕňa vzťahy medzi manželmi a ich príbuznými.
V tradičnom slovenskom prostredí sa používali rôzne termíny na označenie rodinných príslušníkov. Napríklad:
Tieto termíny odrážajú komplexnosť a dôležitosť rodinných vzťahov v tradičnej slovenskej kultúre.
Rodina by mala byť v dnešnom svete oázou pokoja a šťastia. Keď nás sklame a opustí celý svet, rodina by mala byť tým miestom, kde si v bezpečí môžeme „lízať rany“ a hľadať silu ako ďalej. Ako najstaršia ľudská inštitúcia nie je imúnna voči vplyvom obmedzení a chýb každého z jej členov. Aby sa nám podarilo prekonať ich následky, treba udržovať komunikáciu medzi jednotlivými členmi rodiny.
V súčasnosti sa v odbornej terminológii a komunikácii vyskytujú určité problémy, ako napríklad:
Je dôležité starostlivo sledovať terminologický vývoj, uprednostňovať vlastné termíny a zabezpečiť zrozumiteľnosť textu pre širšie spoločenstvo.
tags: #rodinné #vzťahy #terminológia