Daňová licencia: Pohľad na minimálnu daň právnických osôb

Daňová licencia, hoci tento pojem priamo zákon o dani z príjmov nepozná, predstavuje minimálnu daň, ktorú musia platiť právnické osoby. Cieľom znovuzavedenia tohto inštitútu je zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a boj proti daňovej optimalizácii firiem.

Čo je daňová licencia?

Ide o minimálnu daň, ktorú platí daňovník, ktorého daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška minimálnej dane prislúchajúcej pre daňovníka podľa jeho zdaniteľných príjmov (výnosov). Z racionálneho pohľadu ide o istý poplatok, ktorý zaťažuje toho, kto vlastní obchodný podiel, resp. akciu. Dôkazom uvedeného je to, že tento poplatok sa musí platiť aj keď sa nepodniká (napríklad strata alebo obchodný podiel, akcia v neživej spoločnosti).

Legislatívne je daňová licencia „posadená“ do zákona o dani z príjmov. Ale prečo, keď sa musí platiť aj keď nie je príjem? Prečo je potom daňovým subjektom samotná spoločnosť? Každopádne racionálny a legislatívny pohľad „nesedia“, čo môže spôsobovať nemalé komplikácie.

Výška daňovej licencie

Zákon presne vymedzuje, ktorý daňovník akú výšku dane odvádza, a to podľa výšky príjmov dosiahnutých za zdaňovacie obdobie:

• 340 EUR: Príjmy nepresiahli 50 000 EUR.
• 960 EUR: Príjmy presiahli 50 000 EUR, ale nepresiahli 250 000 EUR.
• 1 920 EUR: Príjmy presiahli 250 000 EUR, ale nepresiahli 500 000 EUR.
• 3 840 EUR: Príjmy presiahli 500 000 EUR.

Uvedená suma minimálnej dane právnickej osoby platí pre jedno celé zdaňovacie obdobie, teda kalendárny rok alebo hospodársky rok, pričom obe tieto zdaňovacie obdobia zahŕňajú 12 kalendárnych mesiacov. Ak by mal daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, tak sa aj minimálna daň právnickej osoby úmerne znižuje. Vypočíta sa vo výške súčinu 1/12 sumy ročnej minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia. Napríklad, ak spoločnosť A zanikla v dôsledku premeny - s účinnosťou od 1. apríla sa zlúčila so spoločnosťou B, ktorá je jej právnym nástupcom. Zdaňovacie obdobie spoločnosti A trvalo tri kalendárne mesiace od 1. januára do 31. marca. Dosiahla počas neho zdaniteľné príjmy (výnosy) vo výške 30 000 eur, takže jej prislúchala ročná suma minimálnej dane právnickej osoby vo výške 340 eur. Jej pomerná časť sa vypočíta ako 1/12 z 340 eur x 3 mesiace zdaňovacieho obdobia, čo je 85 eur.

Prečítajte si tiež: Daňová licencia: Vyhnite sa problémom

Pre daňovníkov spĺňajúcich jednu špecifickú podmienku sa uplatňuje polovičná suma minimálnej dane právnickej osoby. Ide o daňovníkov, ktorých priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorými sú fyzické osoby so zdravotným postihnutím, je za zdaňovacie obdobie najmenej 20 % z celkového priemerného evidenčného počtu zamestnancov vo fyzických osobách.

Kto nemusí platiť daňovú licenciu?

Právna úprava striktne vymedzuje, koho sa táto daň netýka. Zaraďujeme sem daňovníka:

• Ktorý má prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol. Výnimka sa však nevzťahuje na právnické osoby, ktoré sú právnym nástupcom právnických osôb zrušených bez likvidácie.
• Nezaložených alebo nezriadených na podnikanie (napr. občianske združenia, nadácie, neinvestičné fondy, neziskové organizácie, účelové zariadenia cirkvi a náboženskej spoločnosti, záujmové združenia právnických osôb, politické strany, profesijné komory, obce, vyššie územné celky a mnohé ďalšie, ktoré zákon vymedzuje).
• Ktorí prevádzkujú chránenú dielňu alebo chránené pracovisko.
• Ktorí vstúpili do likvidácie, a to od vstupu likvidácie do jeho skončenia. To isté platí aj pre právnické osoby, na ktorého bol vyhlásený konkurz, či bol návrh na vyhlásenie konkurzu zamietnutý pre nedostatok majetku.
• Ktorý sa zrušuje s likvidáciou alebo na ktorého bol vyhlásený konkurz v priebehu kalendárneho roka, neplatí minimálnu daň za zdaňovacie obdobie, ktoré sa končí dňom predchádzajúcim dňu jeho vstupu do likvidácie alebo dňom predchádzajúcim dňu vyhlásenia konkurzu.

Zdaňovacie obdobie kratšie ako jeden kalendárny rok

Ak má daňovník zdaňovacie obdobie kratšie ako 12 bezprostredne po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov, minimálna daň sa úmerne znižuje. Vypočíta sa ako súčin 1/12 sumy ročnej minimálnej dane a počtu kalendárnych mesiacov zdaňovacieho obdobia.

Daňovník, ktorý v kalendárnom roku zmení zdaňovacie obdobie z kalendárneho roka na hospodársky rok, bude platiť minimálnu daň za zdaňovacie obdobie ukončené dňom predchádzajúcim dňu zmeny spolu s minimálnou daňou za bezprostredne nasledujúce zdaňovacie obdobie. Napríklad, ak dôjde k takejto zmene od 1. júla, tak pomernú časť minimálnej dane za predčasne ukončené zdaňovacie obdobie kalendárny rok trvajúce od 1. januára do 30. júna zaplatí daňovník v lehote na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie hospodársky rok trvajúce od 1. júla do 30.

Započítanie daňovej licencie

Kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní je možné započítať na daňovú povinnosť pred uplatnením preddavkov na daň najviac v troch bezprostredne po sebe nasledujúcich zdaňovacích obdobiach nasledujúcich po tom zdaňovacom období, za ktoré bola táto minimálna daň zaplatená. Nárok na zápočet kladného rozdielu medzi minimálnou daňou a daňou vypočítanou v daňovom priznaní na daňovú povinnosť (pred uplatnením preddavkov na daň) možno uplatniť len na tú časť daňovej povinnosti, ktorá prevyšuje sumu minimálnej dane právnickej osoby.

Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?

Napríklad, daňovník za rok 2024 vykázal daňovú stratu a zaplatil minimálnu daň vo výške 340 eur. Za rok 2025 vykázal daňovú povinnosť 800 eur a zaplatil minimálnu daň vo výške 340 eur. Daňová povinnosť v tomto roku prevyšuje sumu minimálnej dane o 460 eur (800 eur - 340 eur). Na túto sumu možno započítať kladný rozdiel medzi minimálnou daňou a vykázanou daňovou povinnosťou (najviac za tri predchádzajúce roky). Daňovník túto možnosť využije a započíta sumu 340 eur z roku 2024 a 120 eur z roku 2025. V dôsledku toho zaplatí (odvedie daňovému úradu) daň vo výške 360 eur.

Daňovník, ktorý bol povinný zaplatiť daňovú licenciu, je oprávnený vyhlásiť v lehote na podanie daňového priznania, že podiel zaplatenej dane sa má poukázať ním určeným prijímateľom podľa § 50 ods. 4 zákona o dani z príjmov.

Daňová licencia a zdaňovanie neuhradených záväzkov

Podľa novely zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov bude potrebné v zmysle § 17 ods. 27 postupe zdaňovať neuhradené záväzky podľa pôvodnej lehoty splatnosti. Otázkou je, či sa uvedené znenie vzťahuje aj na záväzky, pri ktorých bolo zmluvne dohodnuté predĺženie lehoty splatnosti ešte v r.

Účtovanie daňovej licencie

Daňová licencia predstavuje minimálnu výšku dane, nie preddavok na daň. Zápočet daňovej licencie v nasledujúcich troch zdaňovacích obdobiach je podmienený dosiahnutím daňovej povinnosti presahujúcej minimálnu výšku dane v podobe daňovej licencie. Ide o iné aktívum v podobe potenciálnej možnosti znížiť si splatnú daň z príjmov v budúcich 3 zdaňovacích obdobiach (z uvedeného vplýva nutnosť zohľadnenia započítateľnej sumy daňovej licencie na podsúvahovej evidencii). Ide o dočasný rozdiel, ktorý je považovaný za odpočítateľný dočasný rozdiel a v zmysle § 10 ods. 6 písm. c) postupov účtovania pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva je nutné zvážiť zaúčtovanie odloženej daňovej pohľadávky.

Možné problémy a riziká

Na Slovensku pôsobí množstvo tzv. „spiacich“ obchodných spoločností, ktoré v podstate nevykonávajú žiadnu činnosť. Na druhej strane existujú aj spoločnosti, ktorých podnikanie je také malé, že novozavedená daňová licencia je pre ne neúnosná.

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

Z racionálneho pohľadu je daňová licencia poplatkom, a nie daňou, hoci zákon ju tak pomenúva a definuje. Možno vďaka tomuto „zneužitiu práva“ naozaj štát získa silnú a účinnú zbraň v podobe trestného práva. Samozrejme, chápem štát, že chce donútiť takýchto podnikateľov k aktivite (aby rušili neživé spoločnosti), avšak nestotožňujem sa s tým, aby bolo k tomu využívané zavedenie novej dane, resp. poplatku pod hrozbou trestného práva, čo je podľa mňa absurdné. Daň má slúžiť predsa na zaťaženie činnosti, príjmu, majetku, atď. Nemala by slúžiť na to, aby podnikateľov aktivovala k rušeniu spoločností. Trestný čin nezaplatenia dane má predsa slúžiť na ochranu toho aby sa riadne vyberali dane a nie ako hrozba pre tých, čo nebudú rušiť svoje neživé spoločnosti.

tags: #daňová #licencia #pohľadávka