
Len málokto platí daň z celého svojho zárobku. Väčšina ľudí si môže zo svojho príjmu najprv odpočítať nezdaniteľné časti základu dane a daň sa im vyráta až zo zvyšnej sumy. Živnostníci si okrem nezdaniteľného minima odrátajú aj výdavky na podnikanie. Pozrime sa, aké možnosti odpočtu dane majú vodiči a živnostníci na Slovensku.
Nezdaniteľná časť základu dane na daňovníka za rok 2018 je pre väčšinu ľudí vo výške 3 830,02 eura. Odpočítať si ju však možno len z takzvaných aktívnych príjmov. Ak mal niekto len pasívny príjem, napríklad z prenájmu, nemôže si túto nezdaniteľnú sumu odrátať. Ľuďom, ktorí majú základ dane vyšší ako 19 809 eur, sa postupne nezdaniteľná časť základu dane znižuje až na nulu.
Nezdaniteľnú časť základu dane na manželku (manžela) si môže daňovník uplatniť iba v prípade, že manželka žije s daňovníkom v domácnosti a spĺňa aspoň jednu z týchto podmienok:
Základná nezdaniteľná suma na manželku dosahuje 3 830,02 eura. Od nezdaniteľnej sumy na manželku je potrebné odpočítať jej vlastný príjem. Ak je zárobok manžela alebo manželky vyšší ako maximálna nezdaniteľná suma, partner si túto nezdaniteľnú časť nemôže v daňovom priznaní uplatniť. Pri podávaní daňového priznania sa vzťah k manželovi alebo manželke preukazuje fotokópiou sobášneho listu.
Odpočítať z daňového základu si možno aj príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v maximálnej výške 180 eur za rok. Aby si daňovník mohol odpočítať túto nezdaniteľnú časť základu dane, musí spĺňať tieto podmienky:
Prečítajte si tiež: Zmeny v dôchodkovom veku žien
Rodičia môžu na každé vyživované dieťa využiť daňový bonus. V daňovom priznaní musí daňovník uviesť mená a rodné čísla detí. Daňový bonus si možno uplatniť aj na zaplatené úroky z hypotéky. Nárok naň však majú len mladí ľudia, ktorí si hypotéku brali po roku 2017 a doposiaľ ju nerefinancovali.
Každý živnostník si môže vybrať, či si bude z príjmu odpočítavať paušálne alebo skutočné výdavky. Vždy sa pritom môže rozhodnúť podľa toho, čo je pre neho výhodnejšie.
Živnostníci, ktorí sa rozhodnú pre paušálne výdavky, si môžu bez akéhokoľvek preukazovania odpočítať 60 percent svojho príjmu, maximálne však 20-tisíc eur za rok. Ak sa živnostník rozhodne uplatňovať takzvané paušálne výdavky, nemusí dokladovať svoje náklady bločkami či faktúrami. Paušálne výdavky sú výdavky, ktoré samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) vôbec nemusela vynaložiť, no aj napriek tomu si ich pri výpočte dane môže odpočítať zo zdaniteľných príjmov, a to až vo výške 60 %.
Ak daňovník uplatní paušálne výdavky, v sumách výdavkov sú zahrnuté všetky daňové výdavky daňovníka, okrem povinne zaplateného poistného a príspevkov na verejné sociálne a zdravotné poistenie v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak toto poistné a príspevky neboli zahrnuté do základu dane v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach. Toto zaplatené poistné príspevky si môže daňovník uplatniť vo výdavkoch v preukázanej výške.
Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky, sa nepovažuje za účtovnú jednotku podľa zákona o účtovníctve a nie je povinný viesť účtovníctvo. Tento daňovník nie je povinný v lehote na podanie daňového priznania predkladať správcovi dane účtovné výkazy. Daňovník, ktorý uplatňuje paušálne výdavky je povinný viesť evidenciu v rozsahu evidencie podľa § 6 ods. 11 písm. a) a d) zákona o dani z príjmov. Evidenciu pri uplatňovaní výdavkov percentom z príjmov je daňovník povinný uchovávať po dobu, v ktorej zanikne právo daň vyrubiť alebo dodatočne vyrubiť podľa § 69 zákona č. 563/2009 Z. z.
Prečítajte si tiež: Budúcnosť dôchodkového veku
Skutočné výdavky sa vyplatia tým podnikateľom, ktorí majú reálne náklady na podnikanie vyššie ako 60 percent, alebo im nepostačuje strop 20 000 eur ročne. Zákon umožňuje odpočítať si všetky výdavky, ktoré súvisia s dosiahnutím, udržaním a so zabezpečením príjmov. V prípade druhého spôsobu, teda takzvaných reálnych výdavkov, je povinnosťou živnostníka dokladovať všetky svoje výdavky prostredníctvom pokladničných blokov či faktúr a takisto si viesť jednoduché či podvojné účtovníctvo.
V prípade výdavkov, ktoré môžu mať aj charakter osobnej spotreby, musí živnostník preukázať, že danú vec používa len na podnikanie. V opačnom prípade nemôže do nákladov zahrnúť celú cenu danej veci. Môže si dať do nákladov buď len pomernú časť zaplatenej sumy, podľa toho, v akom pomere danú vec využíva na podnikanie a v akom na súkromné účely.
Kto sa rozhodne pre skutočné výdavky, musí viesť účtovníctvo alebo daňovú evidenciu. Mnohí podnikatelia si s tým však neporadia sami a musia sa obrátiť na účtovníka.
Osobný automobil patrí medzi najobľúbenejšie položky v uplatňovaní reálnych nákladov pri podávaní daňového priznania. Auto môže byť zaradené do obchodného majetku živnostníka, ale aj nemusí. V prípade, že živnostník používa súkromné auto na účely živnosti, môže si uplatniť predovšetkým cestovné náhrady. Ak je auto súkromné, tak živnostník - fyzická osoba si tiež môže znížiť daňový základ o sumu, ktorú zaplatil za pohonné látky použité na služobné jazdy. Okrem toho si základ dane zníži aj paušálom vo výške 0,183 eura za každý odjazdený kilometer.
Živnostník si môže vo svojich reálnych nákladoch uplatniť aj výdavky na stravovanie. Pomôcť si môže aj využívaním stravného vo forme gastrolístkov, kde si vopred určí cenu obeda. Tieto náklady musí riadne zaúčtovať a následne ich tiež môže uplatniť v daňovom priznaní ako výdavok.
Prečítajte si tiež: Učitelia a dôchodok: Aktuálne podmienky
Ak SZČO propaguje svoje aktivity na internete vo forme reklamy, prípadne obdarúva svojich klientov darčekovými alebo reklamnými predmetmi, aj vtedy ide o daňovo uznateľný výdavok. Nesmie však ísť o darčekové reklamné poukážky, tabakové výrobky a alkohol okrem vína.
Kancelárska technika, počítače, tablety, telefóny či nábytok sú štandardným daňovým nákladom každého podnikateľa. Majetok s dobou používania viac ako jeden rok je však potrebné evidovať v samostatnej evidencii.
Nájomné za výrobné, skladové, obchodné či kancelárske priestory je štandardným nákladom. Aj v tomto prípade je všetko potrebné zdokladovať formou zmlúv či faktúr.
Pri telefóne je možné rozhodnúť sa pre uplatnenie si nákladov iba do výšky 80 %, a to z nákupu zariadenia, ako aj mesačných faktúr.
Ak podnikateľ potrebuje za dosahovaním príjmov vycestovať, napríklad vybavovať zákazky či zháňať klientov, pracovná cesta je v takomto prípade plnohodnotným daňovým nákladom. Patria sem náklady spojené napríklad s letenkou, ubytovaním a mnohými ďalšími výdavkami. Pracovná cesta by však mala byť „nepriestrelne“ zdokladovaná. Pomôže aj správa z pracovnej cesty.
Podnikatelia si svoj základ dane môžu znížiť o tzv. daňovo uznateľné náklady. Okrem nich zákon definuje tiež daňovo neuznateľné náklady. Rovnako nesmie ísť o náklady, ktoré zákon výslovne označuje ako daňovo neuznateľné náklady, aj keď inak splňujú všetky podmienky. Sem patria napr.
Ak ste rozhodnutí kúpiť si auto, ale neviete, či je lepšie zaevidovať ho do majetku firmy, alebo napísať na seba ako súkromné, ujasnite si najprv svoj podnikateľský zámer. Upresnite si, ako budete podnikať, a tomu prispôsobte výber vozidla. Zvážte jeho veľkosť, objem motora, a teda aj cenu, a odhadnite tiež predpokladané množstvo ročne najazdených kilometrov. Od týchto parametrov totiž závisí výška odpisov auta a nákladov na jeho prevádzku, čím si znížite daňový základ.
„Platí zásada, že auto, na ktorom sa jazdí menej, ale je drahé, je lepšie kvôli vyšším odpisom dať do majetku firmy. A zasa auto, ktoré najazdí veľa a je lacnejšie, je výhodnejšie používať na podnikanie ako súkromné,“ odporúča expert na účtovníctvo z firmy Lassard, Ladislav Ravasz.
Keď je auto v majetku firmy (je to vyznačené aj v technickom preukaze), podnikateľ si môže účtovať a znížiť základ dane nielen odpisom auta, ale aj sumou, ktorú zaplatil za pohonné látky. Podmienkou však je odkladanie bločkov z tankovania a vedenie knihy jázd. Pre daňovú kontrolu je kniha dokladom na posúdenie, ako sa auto využívalo.
Každé auto má v technickom preukaze vyznačenú spotrebu paliva. Ak spotreba zodpovedá spotrebe uvedenej v „techničáku“, odpísať sa môže celá hodnota nakúpených pohonných látok. Ak by však auto spálilo viac, ako udávajú doklady výrobcu, tak rozdiel sa musí z nákladov vyňať a ide ,na triko‘ firmy. Výnimkou sú prípady, keď certifikovaná skúšobňa vydá majiteľovi auta doklad o tom, že jeho vozidlo má reálne vyššiu spotrebu, ako uvádza výrobca.
Ak je automobil zaradený v majetku firmy, do daňových výdavkov sa zahrnú všetky náklady spojené s jeho prevádzkou a údržbou.
Pomocou knihy jázd sa dá určiť, koľko výjazdov bolo služobných a koľko súkromných. No ak firma nechce knihu vypĺňať, od základu dane si môže odrátať paušálne výdavky, ktoré tvoria 80 percent ceny prejazdených pohonných látok. Zvyšok sú nedaňové výdavky. Oddeliť služobné a súkromné jazdy sa dá aj interným predpisom firmy, ktorým sa určí miera využitia auta na podnikanie a osobnú spotrebu.
Ak sa na podnikanie používa súkromné auto, väčšina nákladov je „krytá“ spomínaným paušálom, ktorým sa zníži daňový základ. To je hlavný dôvod, prečo je výhodné používať na biznis vlastné auto. Tento paušál nahrádza odpisy opráv, údržby a ďalších nákladov na autá, ktoré môžu využívať firmy. Parkovné či diaľničné nálepky si ako daňové výdavky účtuje živnostník na súkromné auto samostatne. V paušáli nie je zahrnutá ani daň za motorové vozidlo, ktorá sa tiež uznáva za daňový výdavok.
Slovenská republika požiadala o povolenie odchýliť sa od ustanovení DPH smernice, aby mohla obmedziť právo na odpočítanie DPH z motorových vozidiel a motocyklov používaných aj na súkromné účely, ako aj zo súvisiacich služieb či pohonných hmôt, na polovicu. Podobné výnimky boli udelené aj Estónsku, Taliansku, Lotyšsku, Maďarsku, Poľsku, Rumunsku a Chorvátsku. Povolenie by malo byť platné do 30. Od 1. júla 2025 by mali mať podnikatelia nárok len na 50 % odpočítanie DPH pri nákupe osobných vozidiel, pohonných látok, služieb opráv a údržby.
Zdieľaná ekonomika ako forma „podnikania“ vo voľnom čase je na Slovensku čoraz populárnejšia. Z každého príjmu však treba zaplatiť daň. Na tom, že si chce človek privyrobiť, nie je nič zlé. Doba praje zdieľanej ekonomike, a tak môže byť „podnikateľom" ktokoľvek so živnosťou alebo iným papierom. Či už sa rozhodnete, že budete na objednávku piecť torty, prekladať knihy, či prenajímať svoj byt, musíte si dať pozor na dane. Veľa ľudí ani len netuší, že všetky tieto príjmy musí vidieť daňový úrad. Inak hrozí mastná pokuta.
Ste zamestnankyňa vo firme, ale vo voľnom čase pečiete na objednávku torty. Ak tak robíte každú sobotu, musíte si raz za rok podať daňové priznanie k dani z príjmov. Vtedy nejde o príležitostný príjem. V tomto prípade nemôže zamestnanec požiadať svojho zamestnávateľa o ročné zúčtovanie. Bude podávať daňové priznanie k dani z príjmov do ktorého uvedie aj príjem od zamestnávateľa aj príjem za predané torty. Samozrejme, môže si z daní odrátať aj náklady (napríklad suroviny na tortu) a dostať sa na nulový základ dane. Ak však vznikne zisk, treba ho zdaniť, a to bez ohľadu, či má alebo nemá živnosť.
Vodiči služby Uber musia platiť daň z pridanej hodnoty (DPH), lebo im službu dodáva zahraničná firma. To isté platí aj na iné platformy, ako AirBnb alebo BlaBlaCar. Ľudia, ktorí svoje služby ponúkajú cez aplikácie, sa dajú jednoducho skontrolovať. Pri platbe v hotovosti napríklad taxikárovi neviete, či príjem priznal. Platby za jazdu cez Uber však idú z kreditnej karty na účet. Daňové úniky v tomto prípade teda podľa nej nehrozia. Úrad by na ne veľmi ľahko prišiel.
Daňovými výdavkami, ktoré si do konca decembra stále môžu odrátať od účtovného výsledku hospodárenia a legálne si tak upraviť daň. Pozor však na uznateľnosť výdavkov.
Daňové priznanie k dani z príjmov sa podáva do troch mesiacov po skončení zdaňovacieho obdobia, spravidla do 31.3. Pokiaľ fyzická alebo právnická osoba z akýchkoľvek dôvodov nechce podať daňové priznanie do 31.3., môže jednoduchým oznámením, ktoré nájde na portály www.financnasprava.sk podať odklad podania daňového priznania, a to až o tri mesiace neskôr, čiže do 30.6. Ak má príjmy zo zahraničia, môže odklad podania urobiť až o šesť mesiacov neskôr, tzn.