Príspevok za hlasy získané vo voľbách: Podmienky a legislatívny rámec na Slovensku

Financovanie politických strán je kľúčovou súčasťou demokratického procesu. Na Slovensku je toto financovanie upravené zákonom č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach, ktorý definuje podmienky vzniku, fungovania a zániku politických strán, ako aj pravidlá ich hospodárenia a financovania. Medzi hlavné zdroje financovania politických strán patrí aj príspevok za hlasy získané vo voľbách, ktorý je významnou položkou v rozpočtoch strán, ktoré uspeli vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) alebo Európskeho parlamentu (EP).

Legislatívny rámec zákona č. 85/2005 Z. z.

Zákon č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach upravuje pôsobenie politických strán a hnutí na Slovensku. Tento zákon stanovuje, že politické strany a hnutia (ďalej len „strana“) musia dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony a medzinárodné zmluvy. Zákon sa zaoberá podmienkami vzniku strany, registrom strán, podmienkami zániku strany, právami a povinnosťami strany, hospodárením a financovaním strany a sankciami za nesplnenie povinností.

Podmienky vzniku strany

Pre založenie politickej strany je potrebné splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom. Občania majú právo založiť stranu a združovať sa v nej. Strana je právnická osoba, ktorá sa zapisuje do registra strán, ktorý vedie Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“). Do vzniku strany koná vo veciach súvisiacich s jej vznikom prípravný výbor, ktorý musí byť najmenej trojčlenný.

Register strán

Register strán je verejný zoznam, do ktorého sa zapisujú údaje týkajúce sa vzniku strany, zmeny zapísaných údajov a údaje týkajúce sa zrušenia a zániku strany. Súčasťou registra strán je zbierka listín, ktorá obsahuje návrhy na začatie konania podľa tohto zákona vrátane zákonom ustanovených dokladov, rozhodnutia ministerstva, rozhodnutia príslušných súdov a ďalšie doklady a listiny, ktoré sú strany povinné predložiť ministerstvu podľa tohto zákona.

Údaje zapisované do registra strán

Do registra strán sa zapisujú tieto údaje:

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

• Názov strany a jej skratka
• Adresa sídla strany
• Dátum a číslo registrácie strany
• Mená, priezviská, rodné čísla a adresy trvalého pobytu všetkých členov prípravného výboru
• Identifikačné číslo strany
• Meno, priezvisko, rodné číslo a adresa trvalého pobytu osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu
• Dátum a poradové číslo zápisu zmeny adresy sídla strany, zmeny štatutárneho orgánu alebo zmeny stanov
• Dátum zápisu nových stanov
• Zrušenie strany a dôvod jej zrušenia
• Vstup strany do likvidácie
• Vyhlásenie konkurzu
• Dátum a dôvod výmazu strany z registra strán
• Nezahladené tresty uložené v trestnom konaní a nevykonané tresty postihujúce právnych nástupcov

Vznik strany

Strana vzniká dňom zápisu strany do registra strán (ďalej len „registrácia strany“). Návrh na registráciu strany podáva prípravný výbor ministerstvu. Návrh musí byť písomný, podpísaný každým členom prípravného výboru a pravosť podpisov musí byť osvedčená.

Povinné doklady k návrhu

K návrhu musia byť priložené tieto doklady:

• Zoznam občanov, ktorí súhlasia, aby strana vznikla; tento zoznam musí podpísať najmenej 10 000 občanov, ktorí dovŕšili 15 rokov veku, a každý občan musí uviesť svoje meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu a číslo občianskeho preukazu alebo číslo pobytového preukazu občana Európskej únie (ďalej len „zoznam občanov“).
• Stanovy strany (ďalej len „stanovy“)
• Doklad o zaplatení správneho poplatku
• Vyhlásenie o adrese sídla strany s uvedením obce, názvu ulice a čísla domu podpísané splnomocnencom; sídlo musí byť na území Slovenskej republiky.

Stanovy strany

Stanovy musia obsahovať:

• Názov a jej skratku, ak sa má používať; názov strany alebo jej skratka sa musí líšiť od názvu alebo skratky strany, ktorá už bola zaregistrovaná.
• Program strany s uvedením cieľov činnosti.
• Ustanovenia o podmienkach vzniku a zániku členstva v strane a ustanovenia o právach a povinnostiach člena strany.
• Orgány strany vrátane najvyššieho, výkonného, rozhodcovského a revízneho orgánu, spôsob ich voľby a vymedzenie ich právomocí.
• Spôsob, akým štatutárny orgán koná v mene strany, či a v akom rozsahu môžu robiť právne úkony v mene strany aj iní jej členovia alebo jej zamestnanci.
• Zásady hospodárenia strany.
• Ustanovenia o organizačných jednotkách strany, ak budú zriadené, najmä vymedzenie rozsahu, v akom môžu v mene strany nadobúdať majetok, hospodáriť a nakladať s ním, prípadne nadobúdať iné majetkové práva, a vymedzenie rozsahu, v akom môžu konať a zaväzovať sa v mene strany; organizačné jednotky strany nie sú právnickými osobami.
• Spôsob naloženia s majetkovým zostatkom, ktorý vyplynie z likvidácie majetku a zo záväzkov v prípade zrušenia strany.

Financovanie politických strán

Politické strany na Slovensku môžu byť financované z rôznych zdrojov. Medzi tieto zdroje patria členské príspevky, dary, príjmy z majetku strany a predovšetkým príspevky zo štátneho rozpočtu. Príspevok za hlasy získané vo voľbách je významnou súčasťou štátnej podpory politických strán.

Zdroje financovania

Konkrétne, politické strany môžu získavať finančné prostriedky z:

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

• Členských príspevkov
• Darov od fyzických a právnických osôb
• Dedičstva
• Predaja a prenájmu majetku
• Výnosov z cenných papierov
• Podielov na zisku
• Úrokov z vkladov
• Pôžičiek a úverov
• Štátneho rozpočtu

Štátny príspevok pre politické strany

Štátny príspevok pre politické strany je upravený zákonom č. 85/2005 Z. z. a pozostáva z troch hlavných zložiek:

1. Príspevok za hlasy: Tento príspevok je určený stranám, ktoré získali vo voľbách minimálne 3 % hlasov. Výška príspevku závisí od počtu získaných hlasov.
2. Príspevok na činnosť: Príspevok na činnosť sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov. V roku konania volieb sa vyplatia najviac tri podiely, v každom celom roku volebného obdobia sa vyplatí 12 podielov a v roku konania nasledujúcich volieb sa vyplatia zvyšné podiely.
3. Príspevok na mandát: Strane patrí podľa počtu získaných mandátov v národnej rade príspevok na mandát v sume násobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve SR zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom sa konajú voľby. Za každý získaný mandát, a to najviac za 20 mandátov, patrí strane príspevok na mandát v sume tridsaťnásobku priemernej mzdy. Za 21. Príspevok na mandát sa vypláca na jeden rok a jeden mandát po celé volebné obdobie tej strane, na ktorej kandidátnej listine poslanec kandidoval. Ak strana kandidovala v rámci volebnej koalície, príspevok na mandát sa vypláca tej strane, pre ktorú sa mandát získal. Nárok na príspevok na mandát vzniká strane za celý mesiac, v ktorom sa konali voľby.

Podmienky pre získanie príspevku za hlasy

Nárok na príspevok za hlasy má strana, ktorá vo voľbách do NR SR alebo EP získa aspoň 3 % platných hlasov. Výška príspevku je stanovená zákonom a závisí od celkového počtu získaných hlasov. Tento príspevok je vyplácaný zo štátneho rozpočtu a slúži na pokrytie nákladov spojených s politickou činnosťou strany.

Transparentné bankové účty

Finančné prostriedky určené na volebnú kampaň musí strana viesť na osobitnom transparentnom bankovom účte, pričom osobitný účet musí politická strana zriadiť pre každú volebnú kampaň samostatne. Politická strana je povinná doručiť najneskôr v 30. deň po vykonaní volieb záverečnú správu MV v listinnej a elektronickej podobe.

Volebná kaucia

Volebná kaucia bola ako nový inštitút zavedená zákonom o voľbách do NR SR z roku 2004 (č. 333/2004 Z.z.). Cieľom jej zavedenia bolo zabrániť „triešteniu politickej reprezentácie občanov“, ako aj odradiť od realizácie pasívneho volebného práva politické strany, ktoré nemali záujem kandidovať vo voľbách z dôvodu vážnych politických ambícií presadzovania záujmov časti spoločnosti, ale skôr z dôvodu verejnej prezentácie svojich súkromných záujmov; tiež z dôvodu, že s takouto prezentáciou sú spojené reálne náklady na výkon volieb z verejných zdrojov (tlač volebných lístkov a pod. Politická strana alebo koalícia, vo výške 1 700 eur, uhradí kauciu najneskôr 90 dní predo dňom volieb. Kaucia sa uhrádza na osobitný účet, ktorý na tento účel zriadi ministerstvo. Ministerstvo vráti uhradenú kauciu do jedného mesiaca po vyhlásení výsledku volieb tej politickej strane alebo koalícii, ktorá získala aspoň dve percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov.

Príklady financovania politických strán

Pre lepšie pochopenie finančnej situácie politických strán na Slovensku je užitočné pozrieť sa na konkrétne príklady.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Smer - sociálna demokracia (Smer-SD)

Opozičná strana Smer - sociálna demokracia (Smer-SD) evidovala ku koncu roka 2020 najväčší majetok zo všetkých parlamentných strán. Celkový majetok Smeru-SD bol 10,9 milióna eur. Za hlasy vo voľbách dostal od štátu 5,7 milióna eur, na činnosť získal zo štátneho rozpočtu 1,5 milióna eur a za poslanecké mandáty niečo vyše 1 milióna eur. Ku koncu roka 2020 vykázal 13 284 členov.

Hlas - sociálna demokracia (Hlas-SD)

Strana Hlas-SD vznikla vlani na jeseň. Vo výročnej správe Hlas-SD vykázal majetok v sume 113-tisíc eur. Na svoje financovanie využil vlastné zdroje, ktoré tvorili členské príspevky a dary. Ku konca minulého roka mal Hlas-SD 74 členov.

Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO)

Z vládnych subjektov je najbohatšie hnutie Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Jeho majetok ku koncu vlaňajšieho roka bol 9,7 milióna eur. Za hlasy získané vo voľbách dostalo hnutie od štátu 7,8 milióna eur, na činnosť 968-tisíc a za poslaneckého mandáty 1,3 milióna eur. Hnutie eviduje 45 členov, počtom členov je tak najmenším subjektom vládnej koalície, zatiaľ čo počtom poslancov je najväčšie.

Sme rodina

Vládne hnutie Sme rodina evidovalo ku koncu minulého roka majetok za vyše 4 milióny eur. Sme rodina dostala od štátu príspevok za hlasy vo voľbách v objeme takmer 2,6 milióna eur, na činnosť 448-tisíc eur a za poslanecké mandáty necelých 535-tisíc eur. Na konci vlaňajšieho roka hnutie vykázalo 696 členov.

Sloboda a Solidarita (SaS)

Celkový majetok strany Sloboda a Solidarita (SaS) predstavoval sumu 4,4 milióna eur. Za hlasy vo voľbách SaS dostala 1,9 milióna eur. na činnosť 644-tisíc eur a za poslanecké mandáty 436-tisíc eur. SaS mala ku koncu roka 2020 229 členov.

Za ľudí

Najmenší majetok z vládnych strán eviduje strana Za ľudí, a to niečo vyše 338-tisíc eur. Za hlasy vo voľbách dostala strana 1,8 milióna eur, na činnosť 113-tisíc a za poslanecké mandáty 360-tisíc eur. Ku koncu minulého roka vykázali Za ľudí 672 straníkov.

Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS)

Majetok strany Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko (ĽSNS) predstavoval čiastku 2,7 milióna eur. Za hlasy vo voľbách dostala ĽSNS zo štátneho rozpočtu 2,5 milióna eur, na činnosť 504-tisíc eur a za poslanecké mandáty 541-tisíc eur.

Volebná kampaň

Volebná kampaň je obdobie, počas ktorého politické strany a kandidáti aktívne presviedčajú voličov, aby ich volili. Na Slovensku je volebná kampaň upravená zákonom č. 181/2014 Z.z. o volebnej kampani.

Začiatok a koniec kampane

Volebná kampaň začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb a končí 48 hodín pred dňom volieb. Napríklad, pre voľby do Európskeho parlamentu v roku 2024, ktoré sa konali 8. júna 2024, začala kampaň 10. februára 2024 a skončila 5. júna 2024 o 24:00.

Moratórium

Moratórium začína platiť 48 hodín pred dňom volieb a trvá až do zatvorenia volebných miestností. Počas moratória je zakázaná akákoľvek politická agitácia.

Médiá a volebná kampaň

RTVS (Rádio a televízia Slovenska) a súkromné médiá sú povinné vyhradiť vysielací čas pre kandidujúce subjekty. RTVS musí zabezpečiť zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu, že ide o platené vysielanie. Náklady na kampaň v médiách uhrádzajú kandidujúce politické strany alebo koalície.

Voľby do Európskeho parlamentu

Voľby do Európskeho parlamentu (EP) sa na Slovensku konajú každých päť rokov. Občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v Európskom parlamente. Vo voľbách do EP v roku 2024 si Slovensko volilo 15 poslancov.

Volebná účasť

Volebná účasť na Slovensku vo voľbách do EP bola doteraz pomerne nízka. Najvyššia bola pri posledných voľbách (22,74 %), najnižšia vo voľbách do EP v roku 2014 (13,05 %), čo bola podobne ako pri voľbách 2009 a 2004, najnižšia účasť zo všetkých členských štátov EÚ.

Priebeh volieb

Voľby do EP prebiehajú v jeden deň. Na základe volieb do EP občania Slovenskej republiky volia svojich zástupcov v Európskom parlamente. Volíme si celkovo 15 poslancov (najviac poslancov má Nemecko, 96 poslancov). Európsky parlament, alebo EP, sa od najbližších volieb bude skladať zo 720 volených zástupcov (doteraz 705), ktorí sú volení na päť rokov. Poslanci ako zástupcovia občanov vykonávajú mandát im zverený podľa svojho svedomia a presvedčenia a nie sú viazaní žiadnymi príkazmi (tzv.

Ako voliť

Ak volič nebude môcť voliť vo volebnom okrsku, v ktorom je zapísaný do zoznamu voličov (v mieste jeho trvalého bydliska), môže požiadať obec v mieste jeho trvalého bydliska o vydanie voličského preukazu (volič by mal vedieť vopred, že vo volebný deň nebude takpovediac doma, aby si mohol voličský preukaz vybaviť vopred). Voličský preukaz ho následne oprávňuje na zápis do zoznamu oprávnených voličov v ktoromkoľvek volebnom okrsku na celom území Slovenska, ktorý vykoná volebná komisia v okrsku kde sa volič rozhodne využiť právo voliť.

Identifikácia voliča

V zásade je úplne postačujúce mať pri sebe občiansky preukaz (žiadny iný preukaz totožnosti, ako napr. cestovný pas, nie je prípustný). Ak niekto pri sebe vo volebnej miestnosti nemá občiansky preukaz, už dlhší čas neplatí možnosť, aby mu boli vydané hlasovacie lístky, ak ho spoznal aspoň jeden z členov volebnej komisie, alebo ak preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb, ktoré sú známe komisii. Preto v prípade, že si volič svoj občiansky preukaz nepriniesol, jedinou možnosťou je vrátiť sa poň a prísť ešte raz.

Hlasovací lístok

„Za plentou“ vloží do obálky iba jeden hlasovací lístok. Na hlasovacom lístku, ktorý vkladá do obálky, môže zakrúžkovať dvoch konkrétnych kandidátov, ktorým dáva prednosť (tzv. prednostný hlas alebo krúžkovanie). Po vyjdení spoza „plenty“ vhodí zalepenú obálku do volebnej schránky (urny). Na požiadanie voliča mu komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. Zákon nijakým spôsobom neobmedzuje počet pomýlení a vydaní nových lístkov.

Prednostné hlasovanie

Tzv. prednostné hlasovanie je bežné a typické pre voľby politických strán a koalícii, v ktorých si volič vyberá politickú stranu alebo koalíciu. Prostredníctvom prednostného hlasu má však zároveň možnosť do istej miery rozhodovať aj o poradí jednotlivých kandidátov. Zakrúžkovaním konkrétneho kandidáta ho tak môže uprednostniť pred ostatnými, a pomôcť mu, aby sa za určitých okolností „posunul“ na vyššie, teda zvoliteľnejšie miesto na kandidátke.

Prideľovanie mandátov

Pri voľbách do EP (takisto aj pri voľbách do NR SR) sa uplatňuje dlhodobo zaužívaný spôsob prideľovania mandátov. V praxi to znamená, že voliči nevyberajú konkrétnych kandidátov (ich poradie môžu ovplyvniť zakrúžkovaním 2 kandidátov - ide o tzv. prednostné hlasy), ale volia jednotlivé politické strany a koalície. Základnou podmienkou prideľovania mandátov pre samotné kandidujúce strany je zisk aspoň 5%.

tags: #príspevok #za #hlasy #získané #vo #voľbách