Príspevok zamestnávateľa zo sociálneho fondu: Účtovanie, zdaňovanie a odvody

Sociálny fond je dôležitý nástroj sociálnej politiky zamestnávateľa. Jeho tvorba je pre mnohých zamestnávateľov zákonnou povinnosťou. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tvorbe, účtovaní a zdaňovaní príspevkov zo sociálneho fondu, ako aj o ich vplyve na odvody zamestnancov. Cieľom je objasniť, ako správne postupovať pri nakladaní s prostriedkami sociálneho fondu v súlade s platnou legislatívou.

Právny rámec sociálneho fondu

Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Novelizačný zákon č. 347/2018 Z. z. priniesol zmeny s účinnosťou od 1. januára. Tento zákon definuje, kto je povinný fond tvoriť, z akých zdrojov sa fond tvorí a na aké účely sa môžu prostriedky fondu použiť. Zákon o sociálnom fonde odkazuje aj na zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce a zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.

Kto je povinný tvoriť sociálny fond?

Povinnosť tvoriť sociálny fond má zamestnávateľ, ktorým sa rozumie:

• Právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.
• Fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území SR, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu.

Inými slovami, povinnosť tvoriť sociálny fond majú tí podnikatelia, ktorí zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca na základe pracovnej zmluvy, teda na "trvalý pracovný pomer".

Výnimka: Povinnosť tvorby sociálneho fondu sa nevzťahuje na osoby, ktoré nie sú zamestnané v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu, t.j. osoby, ktoré majú uzatvorené dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru (dohoda o pracovnej činnosti, dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, dohoda o brigádnickej práci študentov, dohoda o vykonaní práce).

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Zdroje tvorby sociálneho fondu

Sociálny fond sa tvorí z niekoľkých zdrojov:

1. Povinný prídel: Zamestnávateľ je povinný mesačne tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu, a to najneskôr v deň dohodnutý na výplatu mzdy. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu vo viacerých výplatných termínoch, musí si túto povinnosť splniť najneskôr v posledný dohodnutý deň výplaty mzdy za uplynulý kalendárny mesiac.
   • Výška povinného prídelu:
     • 0,6 % až 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu.
     • Zamestnávateľ, ktorý za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni, môže tvoriť povinný prídel do sociálneho fondu do výšky 1 % zo základu na určenie prídelu do sociálneho fondu. Ak zamestnávateľ nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
   • Základ na určenie prídelu: Súhrn hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac.
2. Ďalší prídel:
   • Ďalší prídel do sociálneho fondu, ktorého maximálna výška je obmedzená podielom 0,5 % základu, sa tvorí dvomi spôsobmi, ktoré sa líšia podľa toho, či zamestnávateľ má dohodnutý ďalší prídel v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise, alebo ho nemá dohodnutý. Vtedy je povinný tvoriť ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 152/1994 Z. z.
   • Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Celková suma prostriedkov fondu po­uži­tých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
3. Ďalšie zdroje:
   • Zdroje podľa zákona o sociálnom fonde alebo podľa iných všeobecne záväzných právnych predpisov.
   • Dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do sociálneho fondu.

Účtovanie sociálneho fondu

Podľa zákona o sociálnom fonde, tvorbu a čerpanie prostriedkov sociálneho fondu vedie zamestnávateľ na:

• Osobitnom analytickom účte sociálneho fondu.
• Osobitnom účte sociálneho fondu v Štátnej pokladnici alebo v banke.

Ak zamestnávateľ vedie sociálny fond na samostatnom bankovom účte, je povinný vykonať prevod peňažných prostriedkov na tento samostatný bankový účet do piatich dní po dni dohodnutom na výplatu mzdy, najneskôr do konca kalendárneho mesiaca. Za mesiac december platí pre túto povinnosť termín do 31. decembra. Po skončení kalendárneho roka musí zamestnávateľ najneskôr do 31. januára vykonať zúčtovanie prostriedkov sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka. V prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov sa nevyčerpaná časť fondu zodpovedajúca podielu prevádzaných zamestnancov prevedie na nového zamestnávateľa. Ak sa zrušuje zamestnávateľ bez právneho nástupcu, vzniknuté nároky na plnenia z fondu sa uspokojujú ako nároky z pracovného pomeru.

Použitie sociálneho fondu

Prostriedky sociálneho fondu je možné použiť na rôzne účely, napríklad na:

• Stravovanie zamestnancov nad rozsah ustanovený osobitnými predpismi (napr. finančný príspevok na stravovanie).
• Účasť na kultúrnych a športových podujatiach.
• Rekreácie a služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. príspevok na rekreáciu).
• Zdravotnú starostlivosť.
• Sociálnu výpomoc a peňažné pôžičky.
• Na úhradu nákladov vynaložených na spracovanie analýz a expertíz alebo iných služieb nevyhnutných na realizáciu kolektívneho vyjednávania odborovej organizácii.

Zamestnávateľ môže poskytnúť príspevok zo sociálneho fondu nielen samotnému zamestnancovi, ale aj jeho manželovi/manželke a nezaopatreným deťom.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

Daňové a odvodové aspekty príspevkov zo sociálneho fondu

Pre zamestnávateľa sú povinný prídel do sociálneho fondu a ďalší prídel do sociálneho fondu (spolu najviac 1,5 % z hrubých miezd) daňovým výdavkom.

U zamestnancov sú vo všeobecnosti príjmy z prostriedkov sociálneho fondu súčasťou zdaniteľnej mzdy. Existujú však výnimky, kedy plnenia nie sú predmetom dane z príjmov alebo sú oslobodené od dane z príjmov podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Najčastejšie ide o plnenia, z ktorých zamestnanec ani zamestnávateľ neplatia daň z príjmov ani poistenie bez ohľadu na to, či sú poskytované zo sociálneho fondu, alebo z iných zdrojov.

Príspevok na rekreáciu

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia na príspevok na rekreáciu podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Podľa znenia zákona o dani z príjmov je oslobodená suma príspevku v súlade s § 152a Zákonníka práce. Musia byť teda splnené podmienky a výška príspevku na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok nad tento stanovený rozsah, táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu a odvodom.

Sociálna výpomoc

Zo sociálneho fondu je možné poskytnúť zamestnancovi aj sociálnu výpomoc. Pri posudzovaní povinnosti zdaňovania u zamestnanca je dôležitý konkrétny účel sociálnej výpomoci. Sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, je oslobodená od dane do výšky 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.

Nepeňažné plnenie

Osobitné postavenie má uplatnenie oslobodenia podľa § 5 zákona ods. 7 písm. o) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov na nepeňažné plnenie poskytnuté zamestnancovi v úhrnnej sume najviac 500 eur za rok od všetkých zamestnávateľov. Zamestnávateľom vynaložené prostriedky na toto nepeňažné plnenie nesmú byť uplatnené ako daňové výdavky.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

DDP (Doplnkové dôchodkové sporenie)

Ak má zamestnávateľ zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej rizikovej kategórie v súlade s § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, má povinnosť prispievať zamestnancovi do doplnkového dôchodkového sporenia. V súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný platiť príspevky vo výške najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie. Či už ide o povinné, alebo by prípadne platil dobrovoľné príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, sú v súlade s § 19 ods. 3 písm. i) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa. Z pohľadu zamestnanca predstavujú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom jeho nepeňažný príjem, ktorý podlieha zdaňovaniu. Výnimku však nájdeme v sociálnom poistení, podľa ktorej sa tento príjem nezahŕňa do vymeriavacieho základu.

Vplyv na odvody

Ak peňažný alebo nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ má podľa Zákonníka práce povinnosť zabezpečiť zamestnancovi stravovanie, ak v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako 4 hodiny. Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie pre zamestnancov vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi:

• Zabezpečením stravovania formou stravovacej poukážky (prostredníctvom osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby).
• Poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Neplatí to v prípadoch, ak je zamestnávateľ podľa Zákonníka práce povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie.

Kedy je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ poskytne zamestnancovi finančný príspevok na stravovanie, ak:

• Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku (napr. u zamestnancov, ktorí vykonávajú opravy elektrického vedenia v teréne).
• Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie vo vlastnom zariadení, v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa alebo formou stravovacích poukážok (napr. ak ide o zamestnávateľa s malým počtom zamestnancov, pre ktorého je neekonomické zriadiť vlastnú jedáleň a zároveň je jeho prevádzka umiestnená v priemyselnej časti mesta bez prístupu k reštauráciám či obchodom).
• Zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom (napr. zamestnanec predloží potvrdenie od gastroenterológa, že vzhľadom na závažnú potravinovú alergiu musí dodržiavať prísnu bezlepkovú diétu).
• Ide o zamestnanca vykonávajúceho domácku prácu alebo teleprácu a zamestnávateľ mu nezabezpečí stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, resp. ak by takto zabezpečené stravovanie bolo v rozpore s povahou vykonávanej domáckej práce alebo telepráce (napr. ak pre zamestnanca, ktorý vykonáva prácu formou home office, je neefektívne a nepraktické cestovať do kancelárie kvôli stravovaniu zabezpečenému zamestnávateľom vo vlastnej jedálni).

Pravidlá pre výber a poskytovanie finančného príspevku na stravovanie

Finančný príspevok na stravovanie je určitá hodnota, ktorú zamestnávateľ poskytne zamestnancom v peňažnej forme na pokrytie výdavkov na jedlo ako súčasť výplaty mzdy, samostatným prevodom na ich účet alebo v hotovosti. Ak nejde o prípady zamestnancov, ktorým zamestnávateľ musí poskytnúť finančný príspevok na stravovanie a zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, v zmluvne dohodnutom stravovacom zariadení, prípadne formou donáškovej služby, je povinný umožniť zamestnancom výber medzi poskytnutím gastrolístkov a poskytnutím finančného príspevku na stravovanie.

Zamestnanec sa pri výbere finančného príspevku na stravovanie zaväzuje, že svoj výber nezmení počas 12 mesiacov od dňa, ku ktorému sa výber viaže. Podrobnosti výberu a realizácie stravovania môže zamestnávateľ stanoviť vo vnútornom predpise, ktorým sa budú riadiť obidve strany. Kým zamestnanec neuskutoční svoj výber, zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie formou stravovacej poukážky alebo poskytuje finančný príspevok na stravovanie.

Rovnaké nároky na stravné pre všetkých zamestnancov

Zamestnanci s finančným príspevkom na stravovanie nesmú byť zvýhodnení ani znevýhodnení v porovnaní s tými, ktorí dostávajú stravovacie poukážky. Ak niektorí zamestnanci dostávajú stravovacie poukážky v hodnote 5,85 eur, kde zamestnávateľ prispieva 4,00 eur, zo sociálneho fondu 1,00 eur a zamestnancovi zráža 0,85 eur, zamestnanci, ktorí si vyberú namiesto stravovacích poukážok finančný príspevok na stravovanie, musia dostať rovnakú sumu - príspevok od zamestnávateľa vo výške 4,00 eur a príspevok zo sociálneho fondu v sume 1,00 eur. Finančný príspevok na stravovanie sa teda musí poskytovať za rovnakých podmienok ako stravovacie poukážky - rovnaká suma a rovnaký termín výplaty. Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancom finančný príspevok namiesto stravovacích poukážok, musí sa vychádzať z hodnoty stravovacích poukážok, ktoré zamestnancom poskytoval alebo naďalej poskytuje tým zamestnancom, ktorí si finančný príspevok nevybrali.

Spätné poskytnutie finančného príspevku na stravovanie - zdaniteľný príjem zamestnanca

Podľa Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný poskytnúť finančný príspevok na stravovanie vopred, tzn. zamestnanec musí mať hodnotu finančného príspevku k dispozícii už počas prvého pracovného dňa. Tento postup zabezpečuje, že zamestnanec má potrebné prostriedky na kúpu stravy každý pracovný deň.

Finančná správa zastáva názor, že ak zamestnávateľ poskytne finančný príspevok na stravovanie za už uplynulé dni, resp. mesiac (spätne), ide o zdaniteľný príjem zamestnanca. Nie je totiž naplnená povinnosť zabezpečenia stravovania pre zamestnancov vyplývajúca zo Zákonníka práce, a preto túto časť finančného príspevku zamestnávateľ nemôže oslobodiť od dane podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov. Zamestnanec a zamestnávateľ sú povinní z hodnoty neskoro poskytnutého finančného príspevku zaplatiť daň a odvody ako z bežnej mzdy.

Výška finančného príspevku na stravovanie v roku 2024

Výška finančného príspevku na stravovanie je stanovená v závislosti od toho, či zamestnávateľ prispieva na stravovanie aj iným zamestnancom:

• Suma finančného príspevku na stravovanie predstavuje sumu, ktorou zamestnávateľ prispieva na stravovanie iným zamestnancom, najmenej však 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky.
• Ak zamestnávateľ neprispieva na stravovanie formou teplého hlavného jedla alebo stravovacích poukážok iným zamestnancom, finančný príspevok na stravovanie je v sume najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravovacej poukážky, najviac však 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona o cestovných náhradách.

Aká je aktuálna minimálna a maximálna výška finančného príspevku na stravovanie a ako sa finančný príspevok, resp. stravovacia poukážka správne účtuje, sa dočítate v článku Finančný príspevok na stravovanie a stravovacia poukážka v roku 2024.

Príspevok zo sociálneho fondu na stravovanie

Zamestnávateľ môže prispieť aj príspevkom zo sociálneho fondu, pričom maximálna výška príspevku nie je určená. Ak je finančný príspevok na stravovanie poskytnutý v súlade so Zákonníkom práce, ide o príjem oslobodený od dane, ktorý nevchádza do vymeriavacieho základu pre zdravotné a sociálne poistenie.

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie

Podvojné účtovníctvo

Postupy účtovania špecificky neupravujú účtovanie finančného príspevku v sústave podvojného účtovníctva. Finančné riaditeľstvo SR však vydalo v novembri 2023 usmernenie k účtovaniu účtovných prípadov súvisiacich so zabezpečením stravovania zamestnancov, aby zabezpečili jednotný postup pri účtovaní. V súlade so Zákonníkom práce musí byť finančný príspevok poskytnutý zamestnancovi vopred (zvyčajne na celý kalendárny mesiac). Zamestnávateľ účtuje o poskytnutí finančného príspevku na ťarchu účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom.

Po skončení mesiaca zamestnávateľ určí skutočný nárok zamestnanca na stravovanie a vykoná vyúčtovanie pohľadávky evidovanej na účte 335. Súvzťažne s pohľadávkou na strane D účtu 335 - Pohľadávky voči zamestnancom bude zamestnávateľ účtovať na strane MD:

• 527.100 - Zákonné sociálne náklady podľa Zákonníka práce
• 527.200 - Zákonné sociálne náklady nad rámec Zákonníka práce, ktoré sú daňovým výdavkom podľa zákona o dani z príjmov
• 528 - Ostatné sociálne náklady, ak zamestnávateľ poskytuje príspevok na stravné nad rámec Zákonníka práce a tento príspevok nie je daňovo uznaný podľa zákona o dani z príjmov
• 472 - Záväzky zo sociálneho fondu, ak zamestnávateľ prispieva na stravovanie zo sociálneho fondu

Analytické rozlíšenie výsledkových účtov 527 je individuálne a môže sa líšiť podľa účtového rozvrhu a potrieb konkrétnej účtovnej jednotky (zamestnávateľa).

Ak zamestnávateľ na začiatku mesiaca poskytne zamestnancovi príspevok na stravovanie v plnej výške podľa počtu pracovných dní v danom mesiaci, a zamestnancovi nevznikne nárok na finančný príspevok za určité dni, napr. z dôvodu dovolenky, je nutné tento rozdiel vyrovnať. Tento rozdiel sa môže vysporiadať zrážkou zo mzdy zamestnanca alebo v jednom z nasledujúcich mesiacov poskytnutím nižšieho finančného príspevku.

Jednoduché účtovníctvo

Účtovanie finančného príspevku na stravovanie špecificky neupravujú ani postupy účtovania v sústave jednoduchého účtovníctva. Vzhľadom na to, že finančný príspevok je podľa zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa, účtuje sa v peňažnom denníku ako výdavok ovplyvňujúci základ dane v členení ostatné výdavky. Ak zamestnávateľ prispieva na stravu aj zo sociálneho fondu, účtuje o tomto príspevku v peňažnom denníku ako o výdavku neovplyvňujúcom základ dane. Je to z toho dôvodu, že výdavkom ovplyvňujúcim základ dane je už samotná tvorba sociálneho fondu. Tvorba sociálneho fondu a jeho čerpanie sa zároveň prejaví aj v knihe sociálneho fondu.

tags: #príspevok #zamestnávateľa #zo #SF #účtovanie