
Doplnkové dôchodkové sporenie (DDS), často označované aj ako tretí pilier, predstavuje dôležitý nástroj pre zabezpečenie finančnej stability v období dôchodku. V kontexte demografických zmien a výziev, ktorým čelia štátne dôchodkové systémy, nadobúda dobrovoľné sporenie na dôchodok čoraz väčší význam. Tento článok sa zameriava na príspevok zamestnávateľa na DDS, jeho výhody, rôzne modely a daňové aspekty, a to všetko s cieľom poskytnúť komplexný pohľad na túto formu sporenia.
Doplnkové dôchodkové sporenie je založené na báze dobrovoľnosti a je určené pre všetkých, ktorí sa nechcú spoliehať len na štátom vyplácaný dôchodok. Ide o dobrovoľnú formu dlhodobého sporenia.
Veľkou a hlavnou výhodou je možnosť získania príspevku od zamestnávateľa. Medzi nevýhody 3. piliera môžeme zaradiť to, že poplatky sú trochu vyššie, ako pri štandardnom dlhodobom investovaní. Skladajú sa z poplatku za správu fondu (od 2023 je jeho výška 1,15 % ročne z priemernej hodnoty účtu) a poplatku za zhodnotenie príspevkov - 10 % z výnosu.
Minimálna dĺžka sporenia je 10 rokov a minimálny vek sporiteľa na vyplácanie dávok je 55 rokov. Keby bolo na nás, nastavili by sme minimálnu dĺžku sporenia na 30 rokov aby sporitelia videli význam investovania a odkladania na dôchodok, keďže tieto peniaze primárne majú slúžiť na toto obdobie. Ak si predstavíte skupinku dôchodcov, ktorá sa špacíruje po Bratislave a hovorí cudzou rečou, je to iba preto, lebo táto krajina má podmienky vytvárania si dôstojného dôchodku prísnejšie a vytráca sa nutkanie vyberať po čase tieto financie.
Príspevky zamestnávateľa predstavujú významný benefit, ktorý motivuje zamestnancov k účasti na DDS. Výška mesačných príspevkov sporiteľa na doplnkové dôchodkové sporenie je dohodnutá v účastníckej zmluve. Výška príspevkov zamestnávateľa, ktorý platí príspevky za svojich zamestnancov, je súčasťou zamestnávateľskej zmluvy uzatvorenej medzi zamestnávateľom a DDS.
Prečítajte si tiež: Podmienky doplnkového dôchodkového sporenia
Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva účastníkov vykonávajúcich rizikové práce, je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu a platiť za týchto zamestnancov príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie povinne. Výška jeho príspevkov je najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca alebo príjmu zúčtovaného na výplatu. V iných prípadoch prax ukazuje, že výška príspevku sa pohybuje v rozmedzí 15 až 30 € a ak máte šťastie, môže byť nastavená aj ako konkrétne percento z vašej mzdy.
Zamestnávatelia majú možnosť uplatňovať rôzne modely príspevkovej politiky, ktoré sú prispôsobené ich potrebám a možnostiam. Medzi najčastejšie patria:
Uvedené modely sú čiastočne zovšeobecnené. Podstatné je, aby zamestnávateľ vedel využiť možnosti nastavenia príspevkovej politiky.
Príspevky zaplatené zamestnávateľom sú súčasťou daňových výdavkov. Zároveň platí, že daňový bonus sa ráta len z príspevkov, ktoré si do tretieho piliera poslal sporiteľ sám, teda nie z príspevkov od svojho zamestnávateľa. Odporúča sa preto sporiť do tretieho piliera aspoň 15 eur mesačne. Takto sa za celý rok nazbierajú príspevky vo výške 180 eur.
Ak ste SZČO, 3. Živnostníci si platia príspevky ako účastníci. Zaplatené príspevky do tretieho piliera si môžu odpočítať od základu dane maximálne do 180 eur ročne, čo im môže ušetriť 34,20 eura na dani ročne (platí pre zmluvy uzavreté od 1. 1. Účastník si môže zaplatené príspevky do tretieho piliera odpočítať v daňovom priznaní v úhrne najviac 180 eur ročne, ak má uzatvorenú účastnícku zmluvu po 31. decembri 2013 alebo dodatok k staršej zmluve, ktorým bol zrušený dávkový plán. Ak si účastník uplatňuje toto zníženie u zamestnávateľa, ktorý za neho zároveň odvádza príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, nie je potrebné prikladať žiadne potvrdenie, pretože zamestnávateľ eviduje zrazené a odvedené príspevky. Maximálny odpočítateľný príspevok je 180 eur ročne (čo je v priemere 15 eur mesačne).
Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily
Pri výplate dávky sa zráža daň vo výške 19 percent z dosiahnutého výnosu. Neplatí sa daň z celej sumy vyplácanej dávky, ale len z výnosu, teda zo sumy, o ktorú hodnota majetku presiahla zaplatené príspevky. O túto sumu sa následne zníži hodnota majetku vo fonde. Výpis pre účastníkov už obsahuje čisté zhodnotenie po odpočítaní všetkých poplatkov.
Zásadnou zmenou je, že s účinnosťou od 1. a) príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie (DDS) platené podľa osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 650/2004 Z. z.“), ktorý nadobudol účinnosť 1. Nové nezdaniteľné časti zo základu dane, t. j. príspevky daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie, je možné odpočítať od základu dane vo výške preukázateľne zaplatenej v príslušnom zdaňovacom období (v období od 1. 1. 2005 do 31. 12. 2005), najviac v úhrne za obidve nezdaniteľné časti základu dane do výšky 12 000 Sk ročne, a to za splnenia podmienok ustanovených v § 11 ods. Novela zákona o dani z príjmov síce priniesla daňovú podporu vo výške 12 000 Sk ročne, znamená to však zníženie z daňovej výhody platnej v roku 2004 vo výške 24 000 Sk na doplnkové dôchodkové poistenie (DDP) na polovicu.
PRÍKLAD č. Daňovník platí poistné na životné poistenie vo výške 18 000 Sk ročne, poistná zmluva je uzavretá na pätnásť rokov. Daňovník si môže počnúc rokom 2005 uplatniť ako položku znižujúcu základ dane finančné prostriedky ním vynaložené na životné poistenie, zmluva je uzavretá najmenej na dobu desiatich rokov a plnenie nastane až dovŕšením 55 rokov veku. V nadväznosti na novoustanovené nezdaniteľné časti základu dane boli vykonané zmeny v ustanovení § 35 ods. 1 písm. b) zákona o dani z príjmov. U zamestnanca s príjmami zo závislej činnosti zamestnávateľ prihliadne na nezdaniteľnú časť základu dane na manželku, nezdaniteľnú časť základu dane na doplnkové dôchodkové sporenie a účelové sporenie a na nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka u zamestnanca (poberateľa dôchodku), ktorý je taxatívne uvedený v § 11 ods. V prípade týchto preukázateľne zaplatených finančných prostriedkov nepostupuje zamestnávateľ ako v zdaňovacom období roku 2004, neuplatní ich podľa § 5 ods. Na uplatnenie preukázateľne daňovníkom zaplatených príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie sa musia splniť podmienky ustanovené v osobitnom predpise, ktorým je zákon č. 650/2004 Z. Zákon č. 650/2004 Z. z. ustanovuje, že práva už „existujúcich“ poistencov a nároky príjemcov dávok podľa zákona č. 123/1996 Z. z.sa zachovávajú a do zániku doplnkovej dôchodkovej poisťovne sa spravujú podľa doterajšieho predpisu, odo dňa vzniku doplnkovej dôchodkovej spoločnosti sú poistenci DDP účastníkmi DDS, a to za podmienok dohodnutých v zamestnaneckej zmluve a poisteneckej zmluve, uzatvorených podľa doterajšieho predpisu. Pod splnením podmienok sa rozumie splnenie podmienok ustanovených zákonom, napr. Obdobne aj pre účastníkov, ktorí uzatvorili DDS od 1. Na uplatnenie daňovníkom preukázateľne vynaložených finančných prostriedkov na účelové sporenie musia byť splnené tieto podmienky vymedzené v § 11 ods.
V súčasnosti prebieha reforma dôchodkového zabezpečenia, vytvorenie druhého a tretieho dôchodkového piliera. V rámci tretieho (dobrovoľného) piliera dôchodkovej reformy sú vytvárané produkty komplexného zabezpečenia sporenia na svoj dôchodok, ktoré sú podstatou tretieho piliera. Zákon NR SR č. 123/1996 Z. z. o doplnkovom dôchodkov poistení zamestnancov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 123/1996 Z. z.) nadobudol účinnosť 1. 7. 1996, poistenie podľa tohto zákona vykonáva doplnková dôchodková poisťovňa. Účelom doplnkového dôchodkového poistenia (ďalej len „DDP“) je umožniť poistencom, napr. zamestnancom, ktorí uzatvorili zamestnaneckú zmluvu, získať doplnkový dôchodkový príjem v starobe alebo v invalidite a pozostalým získať doplnkový dôchodkový príjem v prípade ich úmrtia. 1. Od 1. januára 2005 vstúpil do účinnosti zákon č. 650/2004 Z. z., ktorý zrušil zákon č. 123/1996 Z. z.
Príspevky na DDS platí daňovník doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, t. j. akciovej spoločnosti so sídlom na území SR, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe povolenia udeleného Úradom pre finančný trh. Doteraz existujúce doplnkové dôchodkové poisťovne sa môžu transformovať na doplnkové dôchodkové spoločnosti s právnou formou akciová spoločnosť najneskôr do 31. decembra 2005. Daňovníci, ktorí už majú uzatvorené zmluvy o DDP, môžu pokračovať v sporení. Odo dňa vzniku spoločnosti poistenci poistenia sú účastníkmi sporenia a príjemcovia dávok poistenia sú poberateľmi dávok sporenia, a to za podmienok dohodnutých v zamestnávateľskej zmluve, v zamestnaneckej zmluve a poisteneckej zmluve uzatvorených podľa doterajšieho predpisu (zákon č. 123/1996 Z.
Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku
Prechodné ustanovenia nového zákona taxatívne určujú, že zamestnávateľské zmluvy, zamestnanecké zmluvy a poistenecké zmluvy uzatvorené podľa doterajšieho predpisu (zákon č. 123/1996 Z. z.) sa považujú za zamestnávateľské zmluvy a účastnícke zmluvy uzatvorené podľa zákona č. 650/2004 Z. z., a že kde sa vo všeobecne záväzných predpisoch účinných pred 1. 1.
Aj prechodné ustanovenie zákona o dani z príjmov (§ 52 ods. Pri vyčíslení základu dane možno v zdaňovacom období roku 2004 odpočítať príspevok na DDP, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 alebo § 6 v roku 2004, a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z. o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 366/1999 Z. Príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, ktorý zaplatí daňovník s príjmami podľa § 5 a § 6 možno v roku 2005 odpočítať najviac vo výške a spôsobom ustanoveným v § 11 ods. Daňovník si mohol v zdaňovacom období roku 2004 na účely vyčíslenia základu dane z príjmov zo závislej činnosti, ale aj z príjmov z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z prenájmu odpočítať príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie podľa zákona č. 123/1996 Z. z., a to najviac vo výške a spôsobom podľa zákona č. 366/1999 Z. z., t. j. Legislatívne doplnenie § 52 ods. 35 zákona o dani z príjmov dáva možnosť daňovníkovi aj v roku 2005 odpočítať si príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie (po transformácii už DDS), ale už podľa novely zákona o dani z príjmov, t. j. odpočítať sumu príspevkov platených daňovníkom vo výške a spôsobom ustanoveným týmto novelizovaným zákonom ako nezdaniteľnú časť základu dane a nie ako odpočítateľnú položku z príjmov daňovníka (výdavok daňovníka), t. j.
PRÍKLAD č. Daňovník platí príspevky na DDP, resp. po transformácii na DDS, ide o ročnú sumu vo výške 40 000 Sk, finančné prostriedky na účelové sporenie nevynakladá. V roku 2004 mu zamestnávateľ odpočítal od úhrnu príjmov zo závislej činnosti okrem povinného poistného aj zaplatené príspevky na DDP z príjmov vo výške 24 000 Sk. V roku 2005 pri platení príspevkov nie je možné počas roku 2005 o tieto príspevky znížiť úhrn príjmov daňovníka. Z dôvodu jednoznačnosti uvádzame, že základ dane zamestnanca za zdaňovacie obdobie roku 2004 tvorili príjmy zo závislej činnosti plynúce zamestnancovi najdlhšie do 31. januára po skončení zdaňovacieho obdobia (t. j. do 31. januára 2005). Základom dane boli zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti znížené o poistné a príspevky, ktoré je povinný platiť zamestnanec, alebo príspevky na zahraničné poistenie zamestnanca, na ktorého sa vzťahuje povinné zahraničné poistenie rovnakého druhu (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov). Za zdaňovacie obdobie roku 2004 si mohol ešte zamestnanec znížiť základ dane aj o príspevky ním platené na doplnkové dôchodkové poistenie, najviac 10 % z príjmu, najviac 24 000 Sk (§ 52 ods.
V tejto súvislosti je potrebné upozorniť na skutočnosť, že ak napr. decembrová mzda zamestnanca je zamestnávateľom zúčtovaná do 31. decembra 2004 a vyplatená zamestnancovi do 31. januára 2005, je súčasťou základu dane tohto zamestnanca za zdaňovacie obdobie roku 2004 zníženého aj o príspevky na doplnkové dôchodkové poistenie platené zamestnancom. Ide o príspevky zrazené z decembrovej mzdy zamestnanca, uplatnené zamestnancom ako výdavok za kalendárny rok 2004 a odvedené zamestnávateľom v januári 2005 na príslušnú doplnkovú dôchodkovú poisťovňu.
Podľa § 19 ods. 3 písm. Do konca roka 2004 príspevky na DDP platené zamestnávateľom za zamestnancov podľa § 36 ods. 1 zákona č. 123/1996 Z. z. sa daňovo uznávali len do výšky 3 %, resp. Od 1. januára 2005 sú príspevky zamestnávateľa na DDS zamestnancov platené podľa zákona č. 650/2004 Z.
Z pohľadu zamestnanca zákon o dani z príjmov v § 5 pre rok 2005 neoslobodzuje u zamestnanca príspevky na DDS platené zamestnávateľom za zamestnanca. Podľa § 43 ods. 3 písm. e) zákona o dani z príjmov dávka z DDS podlieha dani vyberanej zrážkou vo výške 19 %. Pri niektorých druhoch príjmov z hľadiska predchádzania daňových únikov je nevyhnutné daň vyberať zrážkou, takýmto príjmom je aj dávka z DDS. V praxi sa vyskytuje nesprávny výklad, že celá dávka z DDS podlieha zrážkovej dani. Podotýkame, že základom dane sa rozumie plnenie znížené o zaplatené vklady (§ 43 ods. Ak sa daňovník rozhodne a daň vyberanú zrážkou považuje za preddavok na daň, potom príjmy zdanené zrážkou zahrnie do základu dane.
Okrem preukázateľne daňovníkom zaplatených príspevkov na DDS sa rozširujú doterajšie nezdaniteľné časti základu dane aj o finančné prostriedky vynaložené daňovníkom na účelové sporenie, pričom účelovým sporením sa podľa § 2 písm. Jedným z produktov účelového sporenia je aj vkladanie finančných prostriedkov do banky. Všetky občianskoprávne vzťahy upravuje Občiansky zákonník. Táto právna norma upravuje aj vkladový vzťah, napr. Súvisiacim predpisom, ktorý pojednáva o prijímaní vkladov, je zákon č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších prepisov. V tejto súvislosti podotýkame, že bez bankového povolenia nemôže nikto prijímať vklady, poskytovať z vkladov úroky alebo iné odplaty.
PRÍKLAD č. Napr. Slovenská sporiteľňa, a. s., poskytuje vkladový produkt, a to vkladnú knižku „SPORO Bonus dôchodok“. Ide o vkladnú knižku vystavenú na meno, kde vkladateľ vkladá vklad po dobu 10 rokov a právo na výplatu vkladu plynie po 55. roku veku vkladateľa. Vkladná knižka má charakter účelového sporenia. Nadväzne uvádzame, že banka môže okrem prijímania vkladov (zverenia peňažných prostriedkov) vykonávať aj ďalšie činnosti, ako napr. Daňové zvýhodnenie sa prejaví za zdaňovacie obdobie roku 2005 aj pri investovaní do produktov životného poistenia ako sporenia do budúcna, týmto sa daňovo zrovnoprávnilo s investovaním do doplnkového dôchodkového poistenia či sporenia.
Podľa Občianskeho zákonníka možno poistenie členiť podľa povahy poistnej udalosti na tri základné typy. Okrem príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka poistenie upravujú aj iné právne normy, napr. zákon č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, prílohou ktorého je „Klasifikácia poistných odvetví podľa poistných druhov“. Klasifikácia sa člení na poistné odvetvie životného poistenia a neživotného poistenia. Pod životným poistením sa rozumie napr. Životným poistením je aj poistenie pre prípad úrazu alebo choroby, ak je pripoistením niektorého poistného odvetvia. V prípade pripoistenia k hlavnému poisteniu, napr.
PRÍKLAD č. Poistený daňovník, na ktorého život a zdravie sa bude poistenie vzťahovať, uzavrel ako „poistník“ životnú poistku na dožitie určitého veku s poisťovňou - „poistiteľom“. Poistná doba časového úseku medzi začiatkom a koncom poistenia je 10 rokov, vstupný vek poisteného je 48 rokov. Životné poistenie dohodnuté v poistnej zmluve obsahuje hlavné poistenie - kapitálové životné poistenie dohodnuté v ročnej výške 5 607 Sk, ale aj pripoistenie trvalých následkov úrazu v ročnej výške 97 Sk a pripoistenie pre smrť úrazom v ročnej výške 81 Sk. Poistné spolu je v ročnej výške 5 785 Sk. v prípade dožitia, resp.
Poistnú zmluvu možno uzavrieť aj v prospech inej osoby, napr. zamestnávateľ za zamestnanca. Poistník (zamestnávateľ) uzavrie poistnú zmluvu s poistiteľom (poisťovňou), pričom poistenou osobou bude zamestnanec. Zamestnávateľ platí za zamestnanca poistnú sumu, ktorá bude u zamestnanca zdanená ako plnenie zamestnávateľa poskytnuté v súvislosti s výkonom závislej činnosti a toto plnenie bude v súlade s § 39 ods. Zákon o dani z príjmov určil, že len finančné prostried…
Základné pravidlo pri platení príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, že príspevky platí účastník na základe účastníckej zmluvy a zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom, platí naďalej aj od 1. Dátum publikácie:20. 6. b) zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom podľa § 5 ods. 1 písm. (2) Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a má uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b). Základné pravidlo pri platení príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, že príspevky platí účastník na základe účastníckej zmluvy a zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom, platí naďalej aj od 1.
Zamestnávateľ je povinný platiť príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie v zásade len vtedy, ak uzatvoril s doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou zamestnávateľskú zmluvu. Povinne zamestnávateľ platí príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie len za zamestnanca, ktorý vykonáva rizikové práce, a to najmenej vo výške 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca stanoveného podľa zákona o sociálnom poistení (pozri § 13 ods. 3 zákona o DDS). Pritom zákon o DDS od 1. januára 2014 upresňuje, že zamestnávateľ je povinný platiť v týchto prípadoch príspevky od prvého dňa výkonu rizikových prác. Zákon o DDS od 1. januára 2014 umožňuje zamestnávateľovi, aby za svojich zamestnancov(aj keď nevykonávajú rizikové práce) platil príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie sám, t. j. bez toho, aby si aj títo zamestnanci platili príspevky aspoň v minimálnej sume (pozri komentár k § 57).
Pred 1. Autor: JUDr. 650/2004 Z. z. z 26. Čl. 1. 2. (3) Platenie príspevkov zamestnávateľa, ich výšku a obdobie od vzniku právneho vzťahu, na základe ktorého je fyzická osoba zamestnancom, počas ktorého zamestnávateľ nie je povinný platiť príspevky (ďalej len „čakacie obdobie“), možno v rozsahu ustanovenom týmto zákonom dohodnúť v kolektívnej zmluve a ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, so splnomocnenými zástupcami zamestnancov. (2) Zamestnávateľ je povinný uzatvoriť zamestnávateľskú zmluvu do 30 dní odo dňa, keď zamestnanec začal vykonávať prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b). Zamestnanec, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný uzatvoriť do 30 dní od začatia výkonu tejto práce účastnícku zmluvu. Ak zanikne účastnícka zmluva zamestnanca vykonávajúceho prácu podľa § 2 ods. 2 písm.
Zamestnávateľ hostiteľského členského štátu je každý subjekt, ktorý zahŕňa jednu alebo viac právnických osôb alebo fyzických osôb, koná ako zamestnávateľ alebo ako samostatne zárobkovo činná osoba alebo ako zamestnávateľ a samostatne zárobkovo činná osoba a má zámer platiť alebo platí príspevky doplnkovej dôchodkovej spoločnosti, ktorá vykonáva činnosť na území hostiteľského členského štátu alebo platí príspevky zamestnaneckej dôchodkovej spoločnosti, ktorá má zámer vykonať cezhraničný prevod do doplnkovej dôchodkovej spoločnosti podľa § 37d. b) zamestnávateľ za zamestnanca, ktorý je účastníkom podľa § 5 ods. 1 písm. (2) Za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b) a má uzatvorenú účastnícku zmluvu, platí príspevky zamestnávateľ, a to od prvého dňa výkonu práce podľa § 2 ods. 2 písm. b). (2) Zamestnávateľ je povinný elektronicky zasielať doplnkovej dôchodkovej spoločnosti rozpis príspevkov za zamestnancov, ktorí sú účastníkmi, v lehote dohodnutej v zamestnávateľskej zmluve. Ak zamestnávateľ platí príspevky za zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 2 písm. b), je povinný tieto platby v rozpise označiť spôsobom, ktorý vyjadruje skutočnosť, že ide o zamestnanca, ktorý vykonáva prácu podľa § 2 ods. 1. 2.
#
tags: #príspevok #zamestnávateľa #DDS #zákon