Príspevok zo Sociálneho Fondu pri Príležitosti Jubilea: Podmienky a Význam

Sociálny fond predstavuje významný nástroj pre zamestnávateľov pri realizácii sociálnej politiky a starostlivosti o zamestnancov, vrátane bývalých zamestnancov. Jeho tvorba a použitie sa riadi zákonom č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona č. 286/1992 Zb. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na príspevky zo sociálneho fondu pri príležitosti jubilea, vrátane podmienok, daňových aspektov a praktických príkladov.

Čo je Sociálny Fond?

Sociálny fond je finančný nástroj, ktorý zamestnávatelia vytvárajú pre svojich zamestnancov na základe zákona. Príspevky z tohto fondu prinášajú zamestnancom rôzne benefity, od oddychu a relaxu až po zlepšovanie vzťahov na pracovisku prostredníctvom spoločných športových a kultúrnych podujatí.

Povinnosť tvoriť sociálny fond majú zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo trvalý pobyt (resp. miesto podnikania, ak ide o fyzickú osobu) na území Slovenskej republiky a zamestnávajú zamestnancov v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. Nezáleží pritom, či ide o podnikateľský subjekt, príspevkovú alebo rozpočtovú organizáciu, občianske združenie a pod. Aj v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva čo len jediného zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu, je povinný tvoriť sociálny fond.

Štatút zamestnanca nemajú napríklad ústavní činitelia, samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) vykonávajúce práce pre zadávateľa na základe zmluvy uzavretej podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka.

Tvorba Sociálneho Fondu

Zamestnávatelia sú povinní vytvárať sociálny fond pre vybranú skupinu zamestnancov. Povinná tvorba sa stanovuje na kalendárny rok vo výške 0,6 % až 1 % z hrubých miezd (platov) zamestnancov zúčtovaných na výplatu za bežný rok (ďalej len „základ“). Ide o mzdy, z ktorých sa vypočítava priemerný zárobok podľa Zákonníka práce. Plnenie, ktoré nie je mzdou, sa do základu na výpočet povinnej tvorby sociálneho fondu nezapočítava (napr. cestovné náhrady, odstupné a pod.).

Prečítajte si tiež: Podmienky dotácie na elektromobily

Dôležité je, že pojem „mzda“ platný na pracovnoprávne účely (Zákonník práce) nie je totožný s pojmom „mzda“ na daňové účely. Medzi mzdy na daňové účely (t. j. príjmy zo závislej činnosti) sa započítavajú aj príjmy, ktoré na pracovnoprávne účely, t. j. ani na účely tvorby sociálneho fondu, sa za mzdu nepovažujú, napr. odstupné atď. (pozri § 35 ods. 1 zákona o dani z príjmov, podľa ktorého „zdaniteľnou mzdou je úhrn zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti zúčtovaných a vyplatených zamestnancovi za kalendárny mesiac … atď.“).

Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzická osoba s miestom trvalého pobytu alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky, ktorá zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Ak zamestnávateľ zamestnáva FO - občanov, ktorí vykonávajú práce na základe dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, t. j. dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, alebo dohody o pracovnej činnosti (ďalej len dohody), z ich odmeny nemá povinnosť tvoriť SF. To isté platí aj pre odmeny vyplatené na základe zmluvy o vytvorení diela podľa zákona č. 618/2003 Z. z.

Povinný minimálny prídel do SF vo výške 0,6 % tvorí zamestnávateľ bez ohľadu na to, či je tvorba a čerpanie SF dohodnuté v kolektívnej zmluve. Tvorba SF u podnikateľa - zamestnávateľa (ďalej len zamestnávateľ), u ktorého je predmet činnosti zameraný na dosiahnutie zisku, je stanovená vo výške minimálne 0,6 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. SF až do výšky 1 % môže tvoriť podľa § 3 ods. Aj zamestnávateľ, ktorý splnil všetky vyššie uvedené podmienky a nemá uzavretú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť SF povinným prídelom až do výšky 1 % z objemu hrubých miezd vyplatených zamestnancom za kalendárny rok. Povinný prídel do SF je u zamestnávateľa - podnikateľa, považovaný v zmysle ustanovenia § 5 ods. 1 ZSF za výdavok vynaložený na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov.

Zamestnávateľ má povinnosť tvoriť podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF povinný prídel do SF vo výške 0,6 % až 1 % zo súhrnu hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Podľa § 118 ods. 2 ZP je mzda peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Za mzdu sa nepovažuje najmä náhrady mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady vrátane nenárokovaných cestovných náhrad, príspevky zo SF, príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, príspevky na životné poistenie zamestnanca, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, daňový bonus, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, doplatky k nemocenským dávkam, náhrada za pracovnú pohotovosť, peňažná náhrada podľa § 83a ods. 4 a iné plnenia poskytované zamestnancovi v súvislosti so zamestnaním podľa ZP, osobitných predpisov, kolektívnej zmluvy alebo pracovnej zmluvy, ktoré nemajú charakter mzdy.

Ďalší prídel do SF je povinný prídel zamestnávateľa, ktorý je ustanovený § 3 ods. 1 písm. sumy potrebnej na poskytnutie príspevkov na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorí spĺňajú podmienky uvedené v § 7 ods. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. Do základu sa započítavajú mzdy všetkých zamestnancov, nielen tých, ktorých sa príspevok na dopravu týka. Zamestnanec, ktorý príspevok na úhradu výdavkov na cestovné do zamestnania a späť dostane, je povinný preukázať, že dochádza do zamestnania verejnou dopravou a tiež mesačnú výšku výdavkov na dopravu (dokladmi o úhrade cestovného). SF sa tvorí podľa § 3 ods. 1 písm. c) ZSF aj ďalšími zdrojmi v súlade s ustanovením § 4 ods. 2 a 3 zákona. podľa § 4 ods. podľa § 4 ods. Ak sa rozhodne zamestnávateľ využiť možnosť, ktorú mu dáva § 4 ods.

Prečítajte si tiež: Analýza Cav príspevku

U zamestnávateľa (s. r. o.) pôsobí odborová organizácia, ktorá dohodla so zamestnávateľom tvorbu a použitie SF v kolektívnej zmluve. V kolektívnej zmluve dohodli okrem povinného prídelu do SF vo výške 1 % podľa § 3 ods. 1 písm. a) ZSF aj ďalší prídel do SF vo výške 0,5 % z hrubých miezd. V kolektívnej zmluve je možné okrem povinného prídelu do SF dohodnúť aj ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, a to maximálne vo výške 0,5 % z hrubých miezd zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. povinný prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. ďalší prídel do SF podľa § 3 ods. 1 písm. Ak spoločnosť splnila všetky zákonom stanovené podmienky, môže v kolektívnej zmluve dohodnúť tvorbu SF až do výšky 1,5 %. Ako daňový výdavok môže uznať tvorbu SF až do výšky 1,5 %.

Zamestnávateľ tvorí SF v rozsahu a za podmienok ustanovených v ZSF. SF sa tvorí podľa § 6 ods. 2 ZSF v deň, ktorý je u zamestnávateľa určený ako deň na výplatu mzdy (platu) - výplatný deň. Finančné prostriedky SF by mal zamestnávateľ viesť podľa § 6 ods. 1 ZSF na osobitnom analytickom účte SF alebo na osobitnom účte v banke. Prevod finančných prostriedkov by mal zamestnávateľ uskutočniť podľa § 6 ods. Povinnú tvorbu SF vykonáva zamestnávateľ v priebehu kalendárneho roku mesačne. Základom pre určenie mesačného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za príslušný kalendárny mesiac. Základom na určenie ročného prídelu do SF je súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za kalendárny rok. Zamestnávateľ má povinnosť podľa § 6 ods. 3 ZSF vykonať zúčtovanie prostriedkov predstavujúcich povinný prídel do SF za bežný rok, a to najneskôr do 31. 1. nasledujúceho roka.

Použitie Sociálneho Fondu

Použitie sociálneho fondu je možné realizovať čo do účelu a rozsahu, a to podľa toho, či je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva alebo nie. Ak je u zamestnávateľa uzatvorená kolektívna zmluva, tak sa sociálny fond používa v rozsahu a podľa zásad v nej dohodnutých, a to povinne na tieto účely (§ 7 ods. na služby, ktoré zamestnanec využíva na regeneráciu pracovnej sily (napr. Nie sú stanovené podiely, resp.

Prostriedky fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca). Zamestnávateľ poskytol zo sociálneho fondu príspevky na opravu a udržiavanie vlastného rekreačného zariadenia, v tomto prípade je poskytnutie a použitie sociálneho fondu v rozpore so zásadami sociálneho fondu. Zamestnávateľ tieto príspevky (vyčíslené v alikvotných sumách) adresne zdaní spolu s ostatnými príjmami zamestnancov, u zamestnávateľa nie sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Na základe stanoviska Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR nemožno u ktoréhokoľvek zamestnávateľa použiť sociálny fond na akýkoľvek účel, ale len na účel realizácie sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov v záujme zachovania rovnakého postavenia zamestnancov u zamestnávateľov. kúpu športového dresu, resp. kopačiek konkrétnemu zamestnancovi - napr.

Zamestnávateľ môže SF, ktorý vytvoril, použiť len v súlade s ustanoveniami ZSF. Zamestnávateľ nesmie zabudnúť na skutočnosť, že tvorba SF je daňovým výdavkom. Príspevky zo SF poskytuje zamestnávateľ podľa § 7 ods. 1 ZSF zamestnancom v rámci realizácie svojej sociálnej politiky. Podľa § 7 ods. 2 ZSF príspevok zo SF môže poskytnúť aj iným osobám, nielen svojim zamestnancom. Podľa § 7 ods.

Prečítajte si tiež: Žiadosť o príspevok na nové auto

Možnosti použitia fondu

Medzi najčastejšie spôsoby použitia sociálneho fondu patria:

• Príspevky na stravovanie: Zamestnávatelia z fondu často prispievajú zamestnancom na stravovanie. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť zamestnancom stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ prispieva na stravovanie podľa § 152 ods. V súčasnosti je príspevok zamestnávateľa maximálne vo výške 55 % zo sumy 3,80 €, t. j. 2,09 € na jedno jedlo. Zo SF môže zamestnávateľ poskytnúť zamestnancom ďalší príspevok na stravovanie, ktorý nie je limitovaný.

• Služby na regeneráciu pracovnej sily: Príspevok môže zamestnávateľ poskytnúť na individuálnu alebo podnikovú rekreáciu a na služby. Konkrétne druhy služieb na regeneráciu, na ktoré sa bude u zamestnávateľa prispievať zo SF, by mali byť predmetom dohody v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise. Môže ísť napríklad o masérske služby, kaderníctvo, služby kúpeľných zariadení, rehabilitačné pobyty nad rámec povinnosti zamestnávateľa.

• Sociálne výpomoci a pôžičky: Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi zo SF peňažné prostriedky vo forme návratnej alebo nenávratnej pôžičky, finančnú výpomoc, ak sa zamestnanec dostane do ťažkej životnej situácie a podobne.

• Doplnkové dôchodkové sporenie: Zamestnávateľ môže zo SF prispievať zamestnancovi na doplnkové dôchodkové sporenie (ďalej len DDS), okrem príspevku na DDS, ktorý je zamestnávateľ povinný platiť podľa osobitného predpisu (zákon č. 650/2004 Z. z. o DDS).

• Doprava do zamestnania: Zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu zamestnancovi, ktorý dochádza do práce verejnou dopravou a pod podmienkou, že jeho priemerný hrubý mesačný príjem v tomto roku nepresiahne 412 eur, teda 50 % priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí sociálny fond.

Okrem vyššie uvedených možností čerpania a použitia SF zákon umožňuje, aby zamestnávateľ použil finančné prostriedky zo SF aj na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Podľa § 7 ods. 5 ZSF, ak nie je v kolektívnej zmluve dohodnutý ďalší prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 ZSF, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do SF tvoreného najviac vo výške podľa § 3 ods. 1 písm. jeho priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zistenej ŠÚ SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky zamestnanca vynaložené na do…

Príspevok pri príležitosti pracovného jubilea

Pracovné alebo životné jubileum sa posudzuje ako mzda, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu (§ 118 odst. 3 ZP). Bližšie alebo ďalšie podmienky ohľadom poskytovania odmien ZP nestanovuje. V nich zamestnávateľ dohodne najmä formy odmeňovania zamestnancov, sumu základnej zložky mzdy a ďalšie zložky plnení poskytovaných za prácu a podmienky ich poskytovania, v rámci ktorých môžu byť aj podmienky poskytovania odmien pri pracovných a životných jubileách zamestnancov.

Mzdové podmienky

Odporúča sa podrobne preštudovať pracovnú zmluvu, pracovné a mzdové podmienky u zamestnávateľa, prípadne aj kolektívnu zmluvu, ak bola uzatvorená, alebo kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Ak by tieto dokumenty neposkytli odpoveď na otázku ohľadom odmeny pri pracovnom výročí, môžete zamestnávateľa požiadať o výnimku a žiadať poskytnutie odmeny pri pracovnom výročí, aj keď ste nesplnili podmienky. Poskytnúť odmenu nie je však jeho povinnosť, ak ste nesplnili podmienky.

Plnenie zo sociálneho fondu

Alternatívou pre zamestnávateľa je ním zriadený sociálny fond podľa ust. § 7 zák. č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. V ňom je ustanovené, že zamestnávateľ v rámci realizácie svojej sociálnej politiky poskytuje zamestnancom z fondu príspevok na tam uvedené účely (stravovanie, doprava a pod.), kde okrem iných je stanovený aj ďalší účel a to pod písm. h). Podľa neho je možné použiť prostriedky na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Zamestnávateľ má možnosť poskytnúť odmenu pri pracovnom výročí zo sociálneho fondu. Umožňuje mu to ust. § 118 odst. 3 ZP, podľa ktorého odmena pri pracovnom výročí platená zo sociálneho fondu sa nepovažuje za mzdu. A zároveň z ust. § 7 odst. 8 zákona o sociálnom fonde vyplýva, že zamestnávateľ nesmie poskytovať príspevok z fondu na účely odmeňovania za prácu.

Teraz je už potrebná len dobre zdôvodnená žiadosť na adresu bývalého zamestnávateľa s poukázaním na odpracovanie takmer 40 rokov a jeho ochota udeliť výnimku z chýbajúceho 1 mesiaca do dosiahnutia 40. výročia trvania pracovného pomeru.

Daňové aspekty sociálneho fondu

Zákon o dani z príjmov v § 19 ods. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) zákona o dani z príjmov sú daňovými výdavkami náklady, ktoré je daňovník povinný platiť podľa osobitného predpisu, ktorým je aj zákon o sociálnom fonde. Aj zákon o sociálnom fonde v § 5 ustanovuje, že u zamestnávateľov, ktorých predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, je tvorba sociálneho fondu v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) a písm. b) zákona o sociálnom fonde súčasťou výdavkov s odkazom na § 19 ods. 1 zákona o dani z príjmov. Tvorbu sociálneho fondu z iných zdrojov podľa § 3 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom fonde a tvorbu nad limit stanovený zákonom o sociálnom fonde nie je možné uznať za daňový výdavok.

Príjmy zo sociálneho fondu sú na daňové účely rovnocenné s ostatnými príjmami zo závislej činnosti. v zmysle § 3 ods. 2 písm. b) zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú úvery a pôžičky, t. j. v zmysle § 5 ods. 5 zákona o dani z príjmov predmetom dane nie sú ďalšie taxatívne vymenované príjmy zamestnancov poskytované na základe osobitných predpisov, ktoré môžu byť poskytované aj z prostriedkov sociálneho fondu, napr. úhrada preventívnej zdravotnej starostlivosti v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci zo sociálneho fondu je príjmom, ktorý je od dane oslobodený. V prípade poskytnutia takéhoto príjmu nad rámec osobitného predpisu je tento príjem už predmetom dane v zmysle § 5 ods. 1 písm. b) príjem, ktorý je od dane oslobodený - ide o príjmy v zmysle § 5 ods. všetky ostatné príjmy a v zmysle § 5 ods. 1 písm. f) zákona o dani z príjmov sa považujú za príjem zo závislej činnosti, ktorý sa zdaňuje v čase plnenia spolu s ostatnými zložkami príjmu zo závislej činnosti, t. j. nepeňažné plnenia poskytnuté bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starobného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku podľa § 5 ods. 1 písm.

Zamestnávateľ je povinný vybrať zo zdaniteľnej mzdy preddavok na daň v súlade s § 35 zákona o dani z príjmov. poistného na sociálne poistenie, okrem: nepeňažného príjmu poskytnutého bývalým zamestnancom, poberateľom predčasného starob­ného dôchodku, starobného dôchodku, výsluhového dôchodku po dovŕšení dôchodkového veku, ktorý podľa § 3 ods. 1 písm. príspevkov na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré sú podľa § 138 ods.

V zmysle § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov je hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečeného prostredníctvom iných subjektov od dane oslobodená. Zamestnávateľ je povinný prispievať na stravovanie zamestnancov formou príspevku na každé jedlo zo svojich nákladov najmenej sumou určenou príslušným právnym predpisom, napr. v zmysle § 152 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), resp. prispieva v súlade so zákonom o sociálnom fonde. Zamestnávateľ okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov v sume najmenej 55 % z ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, prispieva zamestnancom aj zo sociálneho fondu. Tento príspevok poskytnutý v nepeňažnej forme (hodnota stravy) je od dane oslobodený. Oslobodenie od dane z príjmov sa vzťahuje na nepeňažnú formu poskytovania stravy zamestnávateľom priamo v mieste pracoviska alebo v rámci stravovania mimo pracoviska prostredníctvom iných subjektov. Z hľadiska zamestnanca nie je výška príspevku na stravovanie limitovaná. Príspevok na stravovanie v peňažnej forme, aj ak je poskytnutý zo sociálneho fondu, je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom, ktorý je potrebné zdaniť s ostatnými zdaniteľnými príjmami zo závislej činnosti preddavkovou daňou.

Na účely oslobodenia od dane nemožno uznať zamestnávateľom zakúpené rekreačné poukazy, víkendové a relaxačné pobyty z prostriedkov sociálneho fondu. Takéto plnenie poskytnuté zamestnávateľom sa považuje za zdaniteľný príjem zamestnanca poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti.

Ak zamestnávateľ poskytne zo zdrojov sociálneho fondu bývalým zamestnancom, dôchodcom, zdaniteľný nepeňažný príjem, napr. vianočné darčeky alebo posedenie s občerstvením, kvety, bonboniéry, nákupné poukážky alebo rekreačný poukaz a nezrazí, resp. nevyberie preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti z týchto nepeňažných príjmov, použije § 35 ods. 3 zákona o dani z príjmov. Zamestnávateľ čaká na najbližší zdaniteľný peňažný príjem takéhoto zamestnanca (dôchodcu) a až potom preddavok na daň z príjmu zamestnancovi zrazí a odvedie. Ak takýto peňažný príjem nebude zamestnanec mať, daň vyrovná pri ročnom zúčtovaní, resp.

Prostriedky sociálneho fondu nie je možné použiť ako náhradné plnenie na iné účely než na sociálnu oblasť zamestnanca. Požiadavka adresnosti použitia prostriedkov sociálneho fondu na zamestnanca alebo inú osobu vyplýva zo zákona o sociálnom fonde a aj z ustanovenia § 5 zákona o dani z príjmov (príjem zo závislej činnosti zamestnanca).

Praktické príklady

Príklad 1: Zamestnávateľ má v kolektívnej zmluve dohodnuté, že zamestnancom poskytne odmenu pri životnom jubileu 50 rokov a pracovnom výročí 25 rokov.

Príklad 2: Zamestnávateľ pozval na vianočné posedenie aj svojich bývalých zamestnancov, ktorí odišli do starobného dôchodku, a zo sociálneho fondu im kúpil vecné dary. Vecný dar poskytnutý bývalému zamestnancovi sa považuje za nepeňažný zdaniteľný príjem zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm. k) zákona o dani z príjmov. Zároveň je vymeriavacím základom pre platenie poistného na zdravotné poistenie.

Príklad 3: Zamestnávateľ, okrem príspevku z prevádzkových prostriedkov vo výške 55 % z ceny jedla, prispieva zamestnancom zo sociálneho fondu na stravovanie vo výške 0,30 € na jedno jedlo zabezpečené v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa. Tento príspevok, poskytnutý v nepeňažnej forme, je od dane oslobodený.

Príklad 4: Pri príležitosti významného životného jubilea 50 rokov veku zamestnávateľ poskytol zamestnancovi z prostriedkov sociálneho fondu pobytový zájazd vo Vysokých Tatrách. V danom prípade ide o benefit poskytnutý v súvislosti s výkonom závislej činnosti, ktorý je predmetom dane, u zamestnanca zdaniteľným príjmom.

Príklad 5: Zamestnávateľ zabezpečil počas prázdnin rekreačné zariadenie obchodného partnera v Slovinsku, zahraničnému partnerovi uhradil kompletný poplatok za ubytovanie jeho zamestnancov. Zamestnanci a ich rodinní príslušníci majú ubytovanie poskytnuté bezplatne, ďalšie náhrady ako cestovné a stravné si hradia sami. K prenájmu zariadenia zamestnávateľom nedošlo, nie je splnená podmienka prenájmu cudzieho zariadenia zamestnávateľom na účely oslobodenia od dane z príjmov.

Zúčtovanie a Prevod Prostriedkov

Zákon o sociálnom fonde ukladá zamestnávateľovi v § 6 ods. zúčtovania prostriedkov sociálneho fo­ndu za kalendárny rok najneskôr do 31. prevodu nevyčerpanej časti fondu zodpovedajúcej podielu prevádzaných zamestnancov na nového zamestnávateľa, v prípade prechodu práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov podľa § 27 až § 31 Zákonníka práce, t. j. uspokojenia nárokov z fondu, ak sa zamestnávateľ zrušuje bez právneho nástupcu, ako nárokov z pracovného pomeru, t. j.

tags: #príspevok #zo #sociálneho #fondu #pri #príležitosti