
Slovenský podnikateľský a sociálny systém prechádza neustálym vývojom, ktorý prináša nové pravidlá, povinnosti, ale aj možnosti pre občanov a podnikateľov. Avšak, zložitosť týchto systémov vytvára priestor pre potenciálne podvody a nekalé praktiky. Tento článok sa zameriava na rôzne aspekty príspevkov, odvodov a s tým spojených potenciálnych podvodov, s cieľom poskytnúť komplexný prehľad a upozorniť na riziká.
S účinnosťou od 1. apríla 2025 sa podnikatelia na Slovensku musia pripraviť na novú transakčnú daň. Táto daň zahŕňa tri nové poplatky:
Slovenské banky budú povinné túto daň vypočítať, zraziť a odviesť štátu. Platiť ju budú musieť všetci podnikatelia, vrátane SZČO, ktorí si budú musieť povinne zriadiť podnikateľský účet. Je však dôležité zdôrazniť, že finančné prevody medzi vlastnými účtami v rámci tej istej banky nebudú touto daňou zaťažené.
Pre živnostníkov, ktorí si musia otvoriť podnikateľský účet, je kľúčové zvoliť si ten najvýhodnejší. Okrem mesačného poplatku sa zamerajte aj na poplatky za jednotlivé transakcie. Pri rozhodovaní je dôležité urobiť si zoznam svojich priorít a finančných potrieb, aby ste si vybrali účet, ktorý najlepšie vyhovuje vašej podnikateľskej činnosti.
Od 1. januára 2025 sa zvyšuje príspevok za prácu v obecnej polícii o 2,7 %. Táto úprava prebehne automaticky, takže o ňu nie je potrebné žiadať. Sociálna poisťovňa vykoná valorizáciu sama a zvýšené sumy začne vyplácať už v januári 2025. Prvé rozhodnutia o zmene budú zasielané začiatkom toho istého mesiaca.
Prečítajte si tiež: Ako získať príspevok na pohonné hmoty pre osoby s ŤZP
Príspevok za prácu v obecnej polícii je pomerne nová forma dávky, ktorú Sociálna poisťovňa zaviedla 1. januára 2024. Táto pravidelná peňažná podpora je určená pre bývalých príslušníkov obecnej polície, ktorí splnia zákonom stanovené podmienky.
Na príspevok má nárok bývalý príslušník obecnej polície, ak spĺňa nasledovné podmienky:
Nárok na príspevok zaniká, ak poberateľ:
Príspevok tvorí 60 % z jednej dvanástiny najlepšieho ročného vymeriavacieho základu z obdobia desiatich rokov pred skončením pracovného pomeru v obecnej polícii. Tento príspevok sa každoročne valorizuje podobne ako úrazová renta a nevykonávajú sa z neho žiadne odvody.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny môže poskytnúť príspevok zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva znevýhodneného uchádzača o zamestnanie. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
Mesačná výška príspevku závisí od celoslovenského priemeru mzdy v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje:
Pre znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie vedených v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov, alebo pre uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi mladšími ako 30 rokov, je mesačná výška príspevku 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Pre znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.
Projekt "Prvá pomoc" bol zavedený na podporu zamestnávateľov a SZČO počas pandémie COVID-19. Cieľom bolo udržať zamestnanosť a pomôcť firmám prekonať ekonomické ťažkosti. Projekt sa delil na štyri tzv. Opatrenia.
V rámci projektu "Prvá pomoc" boli k dispozícii dve verzie príspevku:
Zamestnávateľ si mohol vybrať pre neho výhodnejšiu verziu. Ak mal zamestnávateľ viacero prevádzok, mohol si v rámci toho istého mesiaca na jednu časť prevádzok uplatniť "3A" a na druhú časť prevádzok "3B".
O príspevok podľa "Opatrenia č. 2" mohli požiadať SZČO, ktoré spĺňali nasledovné podmienky:
O príspevok podľa "Opatrenia č. 4" mohla požiadať taká SZČO, ktorá začala prevádzkovať svoju činnosť pred 1.
Na to, aby zamestnávateľ alebo SZČO mohli požiadať o príspevok, museli spĺňať podmienky podľa § 70 ods. Splnenie daňových a odvodových povinností sa posudzuje ku dňu podania žiadosti o príspevok.
Slovenský štát poskytuje rôzne príspevky pre osoby so zdravotným postihnutím, s cieľom uľahčiť im integráciu do spoločnosti a na trh práce.
Úrad práce môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.
Zamestnávatelia aj samostatne zárobkovo činné osoby so zdravotným postihnutím môžu požiadať úrad práce o príspevok na činnosť pracovného asistenta. Pracovným asistentom môže byť osoba staršia ako 18 rokov s plnou právnou spôsobilosťou. Výška príspevku sa v roku 2025 pohybuje od 828,69 do 1 414,84 eur mesačne na jedného asistenta, v závislosti od výšky priemernej mzdy a intenzity pomoci.
Zamestnávatelia, ktorí vytvárajú pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, môžu požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a dopravy zamestnancov.
Úrad práce môže občanovi so zdravotným postihnutím poskytnúť príspevok na začatie samostatnej zárobkovej činnosti (SZČ), a to najmä na chránenom pracovisku. Príspevok slúži na úhradu nákladov spojených s podnikaním - napríklad na nákup vybavenia, zariadenia či materiálu.
Zložitosť systémov príspevkov a odvodov vytvára priestor pre potenciálne podvody a nekalé praktiky.
Medzi najčastejšie podvody patrí zneužívanie príspevkov na zamestnávanie ZŤP. Zamestnávatelia môžu formálne zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím, ale v skutočnosti im neumožňujú vykonávať prácu, alebo ich využívajú na iné účely, než na ktoré bol príspevok určený.
Ďalším rizikom sú podvody s pracovnými asistentmi. Osoby so zdravotným postihnutím môžu požiadať o príspevok na pracovného asistenta, ale v skutočnosti túto službu nevyužívajú, alebo ju využívajú len minimálne.
Niektorí podnikatelia môžu zakladať fiktívne chránené dielne a pracoviská, s cieľom získať príspevky na úhradu prevádzkových nákladov a dopravy zamestnancov. V skutočnosti však v týchto dielňach a pracoviskách neprebieha žiadna činnosť, alebo je táto činnosť len minimálna.
Je dôležité si uvedomiť, že aj obchádzanie pravidiel a zneužívanie systému môže mať negatívne dôsledky. Hoci sa to na prvý pohľad môže zdať ako "osobná šikovnosť", v konečnom dôsledku to poškodzuje celú spoločnosť a znižuje dôveru v systém.
Osobitnou kapitolou sú spoločenstvá bez právnej subjektivity a ich potenciálne problémy s pracovnoprávnymi vzťahmi. Podľa zákona, spoločenstvo bez právnej subjektivity nemôže uzatvárať žiadne zmluvy, ani pracovné. Zároveň nemá žiadneho predsedu ani výbor. Zo zákona má len tzv. splnomocnenca, ktorého spoločenstvo bolo povinné oznámiť príslušnému úradu.
Problémom v týchto prípadoch sú dlhy, ktoré vzniknú takému spoločenstvu. Za záväzky voči tretím osobám ručia všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne, nie splnomocnenec.
V prípade, že spoločenstvo bez právnej subjektivity zamestnáva osoby a vypláca im mzdu, vzniká otázka legality tohto postupu. Ak sa použili prostriedky členov spoločenstva na mzdy a odvody, je potrebné aby ich ten, kto ich neoprávnene prijal aj vrátil.