Pasívna legitimácia v určovacej žalobe o vlastnícke právo

Určovacia žaloba je významný právny nástroj, ktorý slúži na odstránenie neistoty v právnych vzťahoch. V kontexte vlastníckeho práva je táto žaloba často využívaná na určenie, kto je skutočným vlastníkom nehnuteľnosti. Jedným z kľúčových aspektov úspešného uplatnenia určovacej žaloby je správne určenie pasívne legitimovanej osoby, teda toho, proti komu žaloba smeruje. Tento článok sa zameriava na problematiku pasívnej legitimácie v konaní o určenie vlastníckeho práva, s dôrazom na slovenskú právnu úpravu a judikatúru.

Úvod do určovacej žaloby

Určovacia žaloba je upravená v § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia, žalobca sa môže domáhať, aby súd rozhodol, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak má na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby.

Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým.

Pasívna legitimácia v konaní o určenie vlastníckeho práva

V konaní o určenie vlastníckeho práva je pasívne legitimovaný ten, kto je v čase rozhodovania súdu zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Žaloba musí smerovať proti všetkým osobám, ktoré sú ako vlastníci nehnuteľností zapísaní v katastri nehnuteľností. Ak by žaloba nesmerovala proti všetkým týmto osobám (popierajúcim vlastnícke právo žalobcu) naliehavý právny záujem na požadovanom určení by nebol daný.

Význam zápisu v katastri nehnuteľností

Zápis vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností má zásadný význam. Výpis z listu vlastníctva (LV) preukazuje vlastnícke právo. Preto je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcu je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by jeho právo mohlo byť aj ohrozené. Súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva je podkladom pre vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty o skutočných právnych vzťahoch medzi účastníkmi. Umožňuje dosiahnuť zhodu medzi skutočným právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľnosti.

Prečítajte si tiež: Definícia aktívnej a pasívnej starostlivosti

Prípad, keď žaloba nesmeruje proti všetkým zapísaným vlastníkom

Ak žaloba nesmeruje proti všetkým osobám, ktoré sú v katastri nehnuteľností zapísané ako vlastníci, naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva nie je daný. Rozsudok o určení vlastníckeho práva je záväzný len pre účastníkov konania. Preto môže byť podkladom pre vykonanie zmeny v zápise vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností, len ak účastníkmi konania boli všetky osoby aktuálne (v čase rozhodovania), zapísané v katastri ako vlastníci.

Rozlišovanie medzi určovacou žalobou a žalobou o neplatnosť právneho úkonu

Je dôležité rozlišovať medzi konaním o určenie vlastníckeho práva a konaním o neplatnosť kúpnej zmluvy. V konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli, prípadne ich právni nástupcovia, a to buď ako žalobcovia alebo ako žalovaní. Kúpna zmluva nemôže byť určená za neplatnú len voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu.

V konaní o určenie vlastníckeho práva súd rieši otázku platnosti kúpnej zmluvy ako predbežnú otázku. Účastníkmi konania sú tí, ktorí sú aktuálne zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci.

Príklad z judikatúry

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 9. júla 2009 určil, že D. K.L. je vlastníkom nehnuteľností namiesto žalovaných 2/, 3/. Žalobu proti žalovanej 1/ zamietol. Súd dospel k záveru, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností, ktoré mu darovala žalovaná 1/, ktorá sa nedomáhala vrátenia daru podaním žaloby na súd a pokiaľ žalovaná 1/ predmetné nehnuteľnosti previedla na žalované 2/, 3/, jedná sa o absolútne neplatný právny úkon, pretože nikto nemôže previesť viac práv, ako má sám. Súd mal za to, že naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení bol daný tým, že v katastri nehnuteľností je vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vyznačené na žalované 2/, 3/.

Naliehavý právny záujem a dôkazné bremeno

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Žalobca musí preukázať, že jeho právne postavenie je neisté alebo ohrozené a že určovacia žaloba je vhodný nástroj na odstránenie tejto neistoty.

Prečítajte si tiež: Metódy aktívnej a pasívnej rehabilitácie

Prečítajte si tiež: Náhrada nemajetkovej ujmy – judikatúra

tags: #pasívna #legitimácia #určovacia #žaloba #vlastnícke #právo