
Vlastníctvo nehnuteľnosti so sebou prináša nielen práva, ale aj povinnosti. Jednou z kľúčových otázok, ktoré sa často objavujú v susedských vzťahoch a pri užívaní nehnuteľností, je prístup k verejnej komunikácii. Tento článok sa zameriava na problematiku prístupu k verejnej komunikácii v kontexte spoluvlastníctva a relevantnej legislatívy, najmä Občianskeho zákonníka a zákona o pozemných komunikáciách. Analyzuje práva a povinnosti vlastníkov susediacich pozemkov, možnosti zriadenia vecného bremena, ako aj súdnu prax v tejto oblasti.
Podľa ustanovenia § 127 ods. 3 Občianskeho zákonníka, vlastníci susediacich pozemkov sú povinní umožniť na nevyhnutnú dobu a v nevyhnutnej miere vstup na svoje pozemky, prípadne na stavby na nich stojace, pokiaľ to nevyhnutne vyžaduje údržba a obhospodarovanie susediacich pozemkov a stavieb. Toto ustanovenie zakotvuje právo vlastníka pozemku vstúpiť na susedný pozemok za účelom vykonania nevyhnutných prác na svojom pozemku alebo stavbe.
Je dôležité zdôrazniť, že toto právo nie je neobmedzené. Vstup na susedný pozemok je možný len vtedy, ak sú splnené nasledujúce podmienky:
Právo vstupu na susedný pozemok nezahŕňa trvalé právo na prechod alebo prejazd. Toto právo sa poskytuje bezodplatne.
Ak vlastník potrebuje pravidelný prístup k svojej nehnuteľnosti cez cudzí pozemok, napríklad preto, že nemá iný prístup k verejnej komunikácii, môže sa so susedom dohodnúť na zriadení vecného bremena. Vecné bremeno spočíva v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Prečítajte si tiež: Sociálna poisťovňa uľahčuje plánovanie dôchodku
Ak sa vlastník a sused nedohodnú, môže vlastník stavby podať žalobu na súd a žiadať zriadenie vecného bremena. Podľa ustanovenia § 151o ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak nie je vlastník stavby zároveň vlastníkom priľahlého pozemku a prístup vlastníka k stavbe nemožno zabezpečiť inak, súd môže na návrh vlastníka stavby zriadiť vecné bremeno v prospech vlastníka stavby spočívajúce v práve cesty cez priľahlý pozemok.
Súd pri rozhodovaní o zriadení vecného bremena zohľadňuje:
Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) rozlišuje medzi rôznymi druhmi pozemných komunikácií, vrátane účelových ciest. Účelová cesta je definovaná ako cesta, ktorá slúži na spojenie jednotlivých nehnuteľností s verejnou cestou alebo na spojenie dôležitých objektov v obci.
Účelová cesta môže mať verejný alebo neverejný charakter. Verejná účelová cesta je prístupná pre všetkých, zatiaľ čo neverejná účelová cesta je určená len pre určitý okruh osôb. O zaradení účelovej cesty do kategórie verejných alebo neverejných ciest rozhoduje obec.
Najvyšší súd SR dospel k záveru, že otázky užívania účelových komunikácií nie sú inštitútom súkromného práva, ale verejnoprávnym oprávnením. To znamená, že o sporoch týkajúcich sa užívania účelových ciest nerozhodujú civilné súdy, ale správne orgány, konkrétne obce.
Prečítajte si tiež: Sociálny prístup k Rettovmu syndrómu
Vlastník účelovej cesty má právo domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho práva. Ak niekto neoprávnene užíva jeho cestu, môže sa obrátiť na súd so žalobou na ochranu vlastníckeho práva. Súd však v takomto prípade musí zohľadniť verejnoprávny charakter účelovej cesty a rozhodnúť, či je užívanie cesty v súlade so zákonom.
V prípade, že je pozemok, cez ktorý vedie prístup k verejnej komunikácii, v spoluvlastníctve viacerých osôb, je potrebné rešpektovať práva všetkých spoluvlastníkov. O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov.
Ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe. To znamená, že ak chce jeden zo spoluvlastníkov predať svoj podiel, musí ho najprv ponúknuť ostatným spoluvlastníkom.
Ak nedôjde k dohode medzi spoluvlastníkmi, môže súd na návrh niektorého spoluvlastníka zrušiť spoluvlastníctvo a vykonať vyporiadanie. Súd pri vyporiadaní zohľadňuje záujmy všetkých spoluvlastníkov a snaží sa o spravodlivé rozdelenie spoločného majetku.
Častým zdrojom susedských sporov je aj otázka oplotenia pozemku. Zákon neukladá povinnosť oplotiť pozemok, ale vlastník má právo oplotiť svoj pozemok, ak tým neobmedzuje práva iných osôb.
Prečítajte si tiež: Iniciatívy spoločnosti Lidl v komunitách
Vlastník sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. To znamená, že oplotenie nesmie brániť prístupu k susednému pozemku alebo obmedzovať jeho užívanie.
Vlastník má právo na ochranu pred neoprávnenými zásahmi do jeho vlastníckeho práva. Ak sused bez povolenia vstupuje na jeho pozemok, môže sa domáhať ochrany na súde.
Súdna prax v oblasti prístupu k verejnej komunikácii a spoluvlastníctva je rozsiahla a neustále sa vyvíja. Súdy pri rozhodovaní zohľadňujú konkrétne okolnosti prípadu a snažia sa o spravodlivé riešenie, ktoré rešpektuje práva všetkých dotknutých strán.
Toto rozhodnutie sa týkalo zriadenia vecného bremena spočívajúceho v práve cesty k budove cez priľahlý pozemok. Súd prvej inštancie žalobu zamietol, ale krajský súd rozhodnutie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie. Krajský súd zdôraznil, že súd prvej inštancie riadne nezistil, či prístup žalobcu k stavbe nie je možné zabezpečiť inak a či zriadenie vecného bremena nemá za následok také obmedzenie vlastníckych práv žalovanej, ktoré by bolo vo výraznom nepomere k výkonu vlastníckych práv vlastníka stavby.
tags: #pristup #z #verejnej #komunikacie #spoluvlastnictvo #zakon