Uznaný nárok, ktorý neukladá zákon

V právnom systéme existujú nároky, ktoré sú uznané, ale nie sú priamo stanovené zákonom. Tieto nároky môžu vznikať na základe rôznych právnych princípov, ako sú napríklad dobré mravy, spravodlivosť alebo zvyklosti.

Právoplatnosť a vykonateľnosť rozhodnutia

Právna teória rozlišuje formálnu právoplatnosť, ktorá znamená, že rozhodnutie nemožno napadnúť riadnym opravným prostriedkom (odvolaním), a materiálnu právoplatnosť, ktorá spočíva v nemožnosti druhýkrát rozhodnúť v už právoplatne rozsúdenej veci (§ 230 CSP - prekážka res iudicata). Doručené rozhodnutie nadobúda právoplatnosť márnym uplynutím lehoty 15 dní na podanie odvolania. Ak proti rozhodnutiu nemožno podať odvolanie, napr. vo veciach, kde to zákon neumožňuje, rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia.

Pojem „vykonateľnosť“ zákon spája iba s rozhodnutiami, ktoré ukladajú povinnosť plniť. Je to teda vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá spôsobuje, že povinnosť uloženú v rozhodnutí možno priamo a bezprostredne vynútiť zákonnými prostriedkami (§ 232 ods. 1 CSP). Rozsudky na plnenie nadobúdajú vykonateľnosť márnym uplynutím lehoty na plnenie, ktorá je v zmysle § 232 ods. 3 CSP 3 dni odo dňa nadobudnutia právoplatnosti - vykonateľnosť rozsudku je teda naviazaná na jeho právoplatnosť, ak zákon neustanovuje inak. Inak je tomu v prípade uznesenia, ktorého vykonateľnosť nie je naviazaná na jeho právoplatnosť. To znamená, že pri uznesení znejúcom na plnenie začína plynúť lehota 3 dní na plnenie už od momentu jeho doručenia.

Odklad právoplatnosti a vykonateľnosti

V oboch prípadoch je základnou podmienkou odkladu právoplatnosti alebo vykonateľnosti podanie návrhu zo strany dovolateľa. Odklad právoplatnosti aj odklad vykonateľnosti majú aj ďalšieho spoločného menovateľa, a to že pre takýto postup musia existovať „dôvody hodné osobitného zreteľa“. Zákonodarca tento pojem výslovne nešpecifikuje.

Vplyv odkladu vykonateľnosti na exekúciu

Ako už bolo uvedené, vlastnosť vykonateľnosti sa spája iba s rozhodnutiami, ktoré znejú na plnenie. S tým však súvisí otázka, aký vplyv bude mať odklad vykonateľnosti na už prebiehajúcu exekúciu. Momentom povolenia odkladu vykonateľnosti dovolacím súdom by mala byť exekúcia - vedená na podklade napadnutého rozhodnutia - odložená v zmysle § 61h ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku.

Prečítajte si tiež: Všetko o spätnom priznaní predčasného dôchodku

Dovolateľ, ktorý tak chcel zabrániť nepriaznivým dôsledkom právoplatného rozhodnutia odvolacieho súdu (ktoré neznelo na plnenie) mal možnosť sa brániť jedine návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, o ktorom následne rozhodoval súd prvej inštancie - čo bolo celkom zjavne neúčelné a zdĺhavé. Povolením odkladu právoplatnosti stráca rozhodnutie materiálnu stránku právoplatnosti - teda záväznosť. V zmysle § 444 ods. 2 CSP má dovolací súd možnosť odložiť vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia iba vtedy, ak existujú zákonné dôvody na podanie dovolania a ak od dovolateľa nemožno spravodlivo žiadať, aby plnil to, čo mu bolo napadnutým rozhodnutím uložené.

Ak dovolací súd návrhu na odklad vykonateľnosti alebo právoplatnosti vyhovie, rozhoduje uznesením. Pri rozhodovaní nie je viazaný žiadnou zákonnou lehotou. Termínom „zákonné dôvody na podanie dovolania“ je pritom potrebné rozumieť dôvody prípustnosti dovolania. O dôvodoch prípustnosti dovolania je však oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd. Dovolateľ - hoci zastúpený advokátom - nemôže byť objektívny pri posudzovaní rozhodnutia odvolacieho súdu, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech a dovolateľ s rozhodnutím subjektívne nesúhlasí.

Schválené znenie § 444 ods. 2 CSP je výsledkom rozsiahlej diskusie v rámci rekodifikácie civilného procesného práva. Z výsledku porovnania dôvodovej správy a schváleného znenia novely tak vyplýva, že viaceré dôvody, pre ktoré zákonodarca pristúpil k prijatiu § 444 ods. 2 CSP, boli v dôvodovej správe uvedené odlišne.

Za účinnosti OSP bolo možné v dovolacom konaní na návrh odložiť iba vykonateľnosť rozhodnutia napadnutého dovolaním. Pri nedávnej novelizácii CSP zákonodarca zaviedol novinku v podobe § 444 ods. 2, ktorý umožňuje odložiť aj právoplatnosť rozhodnutia.

Príklady nárokov, ktoré neukladá zákon

• Nezdaniteľná suma na daňovníka a manželku/manžela: Základná nezdaniteľná suma (na daňovníka) je vo výške 90 816 Sk (19,2 x 4 730 Sk), resp. - počíta sa vo výške 19,2-násobku životného minima platného k 1. januáru príslušného roka, t. j. - ak manželka (manžel) bude mať za rok 2005 určitý vlastný príjem nepresahujúci túto sumu ročne, nezdaniteľná suma bude predstavovať rozdiel medzi týmito sumami. - do úvahy sa berie príjem brutto bez ohľadu na to, či ide o príjem zdaniteľný alebo od dane oslobodený, t. j. napr. - možno ju uplatniť len v pomernej sume zodpovedajúcej 1/12 tejto nezdaniteľnej časti základu dane v prípade, ak neboli splnené potrebné podmienky celý rok (trvanie manželstva, žitie v domácnosti), resp. 1/12 rozdielu medzi 87 936 Sk a vlastnými príjmami manželky.
• Daňový bonus: - upravuje zákon č. 595/2003 Z. z. za platené finančné prostriedky na účelové sporenie. - počíta sa ako 19,2-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného roka. - na rok 2005 je vo výške 87 936 Sk (19,2 x 4 580 Sk), resp. - nárok má každá fyzická osoba, aj cudzinec, študent, nezamestnaný (ak má napr. príjem na dohodu o vykonaní práce do možnej výšky), nezaopatrené dieťa, na ktoré si rodič uplatňuje daňový bonus, aj poberateľ výsluhového príspevku vyplácaného, ak služobný pomer trval aspoň 15 rokov, poskytovaného podľa § 124 ods. 8 a 9 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov…, aj poberateľ invalidného dôchodku okrem poberateľa invalidného dôchodku, ktorý pred 1. 1. 2004 dovŕšil vek najmenej 60 rokov, ak ide o muža, alebo vek najmenej 57 rokov, ak ide o ženu, pretože sa vyplácaný dôchodok považuje od 1. 1. - nárok však nemajú poberatelia starobných a ďalších ďalej uvedených dôchodkov. - nárok nemá tá fyzická osoba, ktorá bola k 1. 1. 2005 poberateľom starobného dôchodku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku (podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Rovnako sa posudzuje aj daňovník, ktorému bol niektorý z uvedených dôchodkov priznaný v priebehu roku 2005 spätne k 1. 1. - ak začne fyzická osoba poberať niektorý z uvedených dôchodkov v priebehu roka 2005 a nie je mu priznaný spätne k 1. 1. 2005, má nárok na plnú, nekrátenú sumu. - ak suma niektorého z týchto dôchodkov v úhrne za rok 2005 nepresiahne sumu 87 936 Sk, po skončení roka bude možné znížiť základ dane daňovníka (dôchodcu) o rozdiel medzi touto sumou a vyplatenou ročnou sumou príslušného dôchodku. - nárok (vo výške 1/12 ročnej sumy, t. j. 7 328 Sk mesačne) si možno uplatniť už v priebehu roka v prípade, ak má daňovník príjmy zo závislej činnosti a ak nie je poberateľom niektorého z uvedených dôchodkov. - ak si daňovník nárok neuplatnil v priebehu roka, má nárok po skončení roka na sumu, na ktorú spĺňa podmienky.
• Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a účelové sporenie: Príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie a finančné prostriedky na tzv. - pri príspevkoch na doplnkové dôchodkové sporenie budú musieť byť splnené podmienky podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení (ide o bývalé doplnkové dôchodkové poistenie zamestnancov podľa zákona č. 123/1996 Z. - „účelové sporenie” je vkladanie finančných prostriedkov do banky alebo platenie poistného na životné poistenie, alebo investovanie finančných prostriedkov prostredníctvom spoločnosti poskytujúcej investičné služby alebo služby v oblasti kolektívneho investovania, ktorá je podľa príslušných predpisov oprávnená takúto službu poskytovať, a to na zabezpečenie príjmu plynúceho daňovníkovi po dovŕšení 55. - ak daňovník tieto podmienky nedodrží, bude povinný do troch rokov od skončenia roku, v ktorom došlo k ich porušeniu, o sumu zaplatených a uplatnených príspevkov zvýšiť základ dane. - ak zamestnávateľ za zamestnanca platí príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie alebo účelové sporenie, že ide o zdaniteľný príjem zo závislej činnosti. Uvedené príspevky je potrebné v čase plnenia zamestnancom pripočítavať k zdaniteľným príjmom.

Prečítajte si tiež: Ako funguje invalidný dôchodok s 2. pilierom?

Prečítajte si tiež: Obmedzenia spätného priznania dôchodku

tags: #priznaný #nárok #ktorý #neukladá #zákon