
Špeciálna pedagogika sa zaoberá zákonitosťami vyučovania jedincov s postihnutím, narušením a so špeciálnymi potrebami. V rámci špeciálnej pedagogiky sa didaktika, ako vedná disciplína, špecializuje na proces vyučovania týchto jedincov, pričom zohľadňuje druh a stupeň ich postihnutia, narušenia a vek. Metodika, ako súčasť didaktiky, sa zaoberá spôsobmi vyučovania jednotlivých učebných predmetov na špeciálnych školách.
Špeciálnopedagogická didaktika sa člení na didaktiku pre rôzne typy postihnutí, ako sú zrakové, sluchové, telesné postihnutia, narušená komunikácia, psychosociálne narušenie, poruchy učenia a správania, viacnásobné postihnutia a výnimočné nadanie. Z hľadiska sprostredkovaného obsahu vzdelávania rozlišujeme didaktiku všeobecnovzdelávacích predmetov, odborných predmetov, pracovného vyučovania a odborného výcviku.
Špecializované didaktiky sa zameriavajú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, napríklad používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich alebo posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich. Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na ciele, obsah, podmienky a prostriedky vzdelávaco-výchovného procesu na špeciálnych školách.
Didaktiky je možné členiť podľa rôznych aspektov:
Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je uplatňovanie špeciálnych metód, reedukácie alebo rehabilitácie.
Prečítajte si tiež: Posudzovanie zariadení pre seniorov
Metódy vyučovania predstavujú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených cieľov. Výber metód závisí od:
Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:
Ďalšie delenie je podľa:
Pri adaptácii týchto metód na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva.
Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:
Prečítajte si tiež: Zlepšenie vzdelávacieho procesu
Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.
Metódy, akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí (rozprávanie, písanie, čítanie, počítanie):
Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:
Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:
Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Napríklad, špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.
Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online
Formy vyučovania predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:
Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní.
Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom. Najradikálnejšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinsky jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.
Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.
Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.
Tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný premetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť. Pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa hudobná výchova nahrádza rytmicko - pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov.
Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. Edukácia jednotlivcov s VNP, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú rozsiahle, vyžaduje zvýšenú špeciálnu starostlivosť, individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania.
Viacnásobné postihnutie je multifaktoriálny fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou vzniká synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.
Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:
VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory (prenatálne vplyvy, infekcie, intoxikácie, traumy, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy, mechanické poškodenia).
Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti: komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, spôsobilosti pre sociálne interakcie, orientácia v prostredí, autoregulácia.
Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti.
Vašek uvádza špeciálne metódy:
Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.
Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.
Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:
Umožniť osobám s viacnásobným postihnutím využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti. Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí. Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované.
Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat.
Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola). V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.
Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.
Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.
Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:
Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese.
Motivačné metódy rozdeľujeme:
A. - problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo
B. Priebežné motivačné metódy:
Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky,členíme expozičné metódy do týchto skupín:
A. b) Dialogické slovné metódy:
B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:
C. Problémové metódy:
D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:
E. Metódy mimovoľného učenia
Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje, ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí a ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé.
Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.
Rozdelenie fixačných metód:
A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:
tags: #proces #učenia #mentálne #retardovaných #žiakov #metodika