Metodika Vzdelávania Mentálne Retardovaných Žiakov

Úvod

Špeciálna pedagogika sa zaoberá zákonitosťami vyučovania jedincov s postihnutím, narušením a so špeciálnymi potrebami. V rámci špeciálnej pedagogiky sa didaktika, ako vedná disciplína, špecializuje na proces vyučovania týchto jedincov, pričom zohľadňuje druh a stupeň ich postihnutia, narušenia a vek. Metodika, ako súčasť didaktiky, sa zaoberá spôsobmi vyučovania jednotlivých učebných predmetov na špeciálnych školách.

Formy a metódy špeciálneho vyučovania

Špeciálnopedagogická didaktika sa člení na didaktiku pre rôzne typy postihnutí, ako sú zrakové, sluchové, telesné postihnutia, narušená komunikácia, psychosociálne narušenie, poruchy učenia a správania, viacnásobné postihnutia a výnimočné nadanie. Z hľadiska sprostredkovaného obsahu vzdelávania rozlišujeme didaktiku všeobecnovzdelávacích predmetov, odborných predmetov, pracovného vyučovania a odborného výcviku.

Špecializované didaktiky sa zameriavajú na osobitosti vyučovania príslušného typu postihnutia, napríklad používanie Braillovho písma pri vyučovaní nevidiacich alebo posunkovej reči pri vyučovaní nepočujúcich. Didaktiky predmetov špeciálnych škôl rozpracúvajú spôsoby vyučovania jednotlivých vyučovacích predmetov s ohľadom na ciele, obsah, podmienky a prostriedky vzdelávaco-výchovného procesu na špeciálnych školách.

Didaktiky je možné členiť podľa rôznych aspektov:

• Podľa druhu a stupňa postihnutia (napr. žiaci telesne postihnutí, slabozrakí).
• Podľa jednotlivých predmetov (napr. slovenský jazyk, telesná výchova, zemepis).
• Podľa šírky ponímania predmetu alebo skupiny predmetov (napr. didaktika elementárnej triedy, všeobecného vzdelávania predmetov, odborného výcviku).

Osobitosťou didaktík predmetov špeciálnych škôl je uplatňovanie špeciálnych metód, reedukácie alebo rehabilitácie.

Prečítajte si tiež: Posudzovanie zariadení pre seniorov

Metódy vyučovania

Metódy vyučovania predstavujú spôsoby usporiadania a realizácie vyučovacej činnosti učenia na dosiahnutie vytýčených cieľov. Výber metód závisí od:

• Druhu a stupňa postihnutia alebo narušenia vyučovaných žiakov.
• Cieľov a obsahu ich vzdelávania.
• Vybavenia školy i žiaka vhodnou kompenzačnou technikou.

Triedenie metód pre potreby vyučovania postihnutých alebo narušených jedincov:

• Všeobecné.
• Modifikované - metódy používané u intaktných žiakov modifikované pre potreby postihnutých.
• Špeciálne - používané len pre špeciálne školy.

Ďalšie delenie je podľa:

• Logického postupu - analytická a syntetická metóda, induktívna a deduktívna metóda, genetická a dogmatická metóda.
• Prostriedkov a zámerov - metóda samostatnej práce, mimovoľného učenia, fixačné, diagnostické a klasifikačné metódy.

Pri adaptácii týchto metód na druh a stupeň postihnutia alebo narušenia vznikajú špeciálne metódy, ktoré sa opierajú o prirodzené záujmy dieťaťa, o jeho potreby, psychické a telesné možnosti a o požiadavky obsahu a rozsahu učiva.

Proces výučby sa realizuje v nasledujúcich etapách:

Prečítajte si tiež: Zlepšenie vzdelávacieho procesu

1. Úvodné (vstupné) práce.
2. Bezprostredné pozorovanie toho, o čom sa deti učia (napr. zber jabĺk).
3. Konkrétna expresia (vyjadrenie v rôznych formách, napr. vystrihovanie).

Vo výučbe sa používa čítanie, písanie a počítanie. Koncipovanie obsahu vzdelávania vychádza z potreby poznať najbližšie prostredie, ktoré sa postupne stupňovito rozširuje. Obsah vzdelávania je rozložený nie v predmetoch, ale v témach - ročných, mesačných, týždenných, denných.

Metódy, akými sa postihnutí vedú k osvojeniu základných komunikačných spôsobilostí (rozprávanie, písanie, čítanie, počítanie):

• Britská metóda - spočíva v globálnom odzeraní slov a viet, v napodobovaní výslovnosti a v oprave chybnej artikulácie.
• Belgická metóda - cvičenie rozprávania hrovou formou, nácvik ideo-vizuálneho čítania, globálne odzeranie, cvičenie hovoridiel (dýchacie), cvičenie rečových celkov, písanie slov a viet, ktoré sa už predtým naučili vyslovovať.
• Materinská metóda - vychádza z toho, aby dieťa pochopilo, „čo je to rozprávať“ (hovoriť) a aby zachytilo rytmus reči.

Podľa spôsobov sprostredkovania informácií v rámci vyučovacieho procesu u postihnutých alebo narušených detí možno uviesť toto triedenie:

1. Metóda viacnásobného opakovania informácie.
2. Metóda nadmerného zvýraznenia informácie (inštrukčnými médiami a pod.).
3. Metóda optimálneho kódovania.
4. Metóda zapojenia viacerých kanálov do prijímania informácie.
5. Metóda spätnej väzby.
6. Metóda algoritmizácie obsahu vzdelávania.

Špeciálne metódy možno deliť aj v závislosti od foriem sprostredkovania informácií:

1. Metóda slovného sprostredkovania.
2. Metóda sprostredkovania pohybom (rúk, mimikou a pod.), inštrukčnými médiami a technickými prostriedkami (elektrické zosilňovače a pod.).
3. Metóda kombinovaná (z uvedených foriem).

Dôležitou súčasťou metód sú špeciálne metodiky, ktoré môžu byť zamerané na vyučovacie predmety alebo spôsobilosti, ktoré si žiaci majú osvojiť. Ide o konkrétne spôsoby a postupy individuálne volené a prispôsobené druhu a stupňu postihnutia. Napríklad, špeciálnopedagogické metodiky u nevidiacich na osvojenie čítania a písania pomocou bodového písma; u telesne postihnutých o špeciálnopedagogické metodiky písania kýpťom, protézou, ústami, nohami a pod.

Prečítajte si tiež: Riziká príspevkov online

Formy vyučovania postihnutých a narušených žiakov

Formy vyučovania predstavujú organizačné usporiadanie podmienok a priebehu vyučovacieho celku, na základe ktorých učiteľ organizuje svoju prácu. Patria sem:

• Miesto, kde sa realizuje výučba - špeciálna škola, špeciálna trieda pri bežnej škole, trieda na školskom pozemku, v školskej dielni, v laboratóriu, v prírode, vo výrobnej organizácii.
• Počet súčasne vyučovaných žiakov - individuálne, hromadné, zmiešané. Individuálne vyučovanie prebieha na nemocničnom lôžku alebo doma, alebo popri vyučovaní v heterogénnej triede, kde postihnutého žiaka doučuje špeciálny pedagóg; alebo s individuálnym vzdelávacím programom. Hromadné vyučovanie, pri ktorom učiteľ a žiak postupujú rovnako. Skupinové vyučovanie pozostáva z priamej práce s určitými žiakmi a nepriameho zamestnávania (samotnej práce) ostatných žiakov. Zmiešané vyučovanie - pri ktorom vyučovacia činnosť učiteľa s intaktnými žiakmi sa uskutočňuje niekedy paralelne s individuálnym vyučovaním postihnutého žiaka so špeciálnym pedagógom.
• Dĺžka vyučovania - časové trvanie vyučovacej hodiny v triede, vyučovacia jednotka v školskej dielni, na pozemku, v laboratóriu, odborného výcviku.
• Stupeň homogenity žiakov - homogénna trieda, čo sa týka druhu a stupňa postihnutia; heterogénna trieda pozostávajúca z intaktných žiakov, s ktorými sa v rámci integrovanej výchovy vyučujú aj postihnutý žiaci s rovnakým stupňom a druhom postihnutia; homogénna trieda postihnutých žiakov, rozdelená na skupiny, podľa úrovne vedomostí, schopností a zručností; heterogénna trieda, v ktorej sa intaktní žiaci vyučujú spolu s postihnutými s rôznym druhom a stupňom postihnutia.
• Obsah vzdelávania.

Medzi organizačné formy patrí aj rozdelenie žiakov do paralelných tried podľa stupňa schopností, nadania a inteligencie v rámci daného druhu a stupňa postihnutia, či mimo nej, napr. - najschopnejší, priemerní, podpriemerní.

Z hľadiska tempa postupu žiakov môže ísť o organizačné formy, kde sa postupuje rovnakým tempom (všetci žiaci) a formy individuálnym tempom. Najradikálnejšou formou individualizovaného vyučovania je Daltonský plán. Učebné predmety sa rozdeľujú na hlavné - materinsky jazyk a cudzie jazyky, dejepis, matematika a pod. a vedľajšie - telesná, hudobná, pracovná výchova a podobne. Vedľajšie sa vyučujú hromadne (podľa rozvrhu) a hlavné predmety individuálne (bez pevného rozvrhu). Patria sem hodiny spoločenskej výchovy, spojené s usporadúvaním besiedok, slávností a pod. O postupe žiakov rozhodujú ich výsledky dosiahnuté v didaktických testoch. Učebné pomôcky je program práce, v ktorom je učivo jednotlivých predmetov (podľa ročníkov) rozdelené na pracovné jednotky (na mesiac, týždne, dni) s príslušným návodom i odkazom na pramene.

Podľa stupňa nadania žiakov sa zvyčajne vypracúvajú pracovné programy: minimálne, normálne a maximálne. Výsledky žiakov sa zaznamenávajú do tzv. osobných grafov. Uvedená forma sa môže uplatniť u telesne postihnutých, rečovo chybných, alebo emocionálno-sociálne narušených.

Inou formou skupinového individualizovaného vyučovania je metóda M. Grzegorzewskej, ktorá na rozdiel od hodinovo - predmetovej formy u postihnutých detí stavia koncepciu globálneho vyučovania. Upúšťa od pevného členenia predmetov na vyučovacie hodiny. Pracuje podľa tematických plánov rozdelených na časové úseky, v rámci ktorých obsah vzdelávania tvoria jednotlivé vybrané problémové celky a žiaci sa s nimi zaoberajú v rámci rôznych činností.

Obsah vzdelávania (curriculum)

Tvorí súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, ako aj spôsobilostí a zručností, ktoré si má žiak osvojiť v procese vzdelávania. Je určovaný premetom, druhom a zameranosťou vzdelávania (druhu stupňa školy) a spoločenskými cieľmi. V špeciálnych školách sa upravuje v súlade s možnosťami žiakov, vzhľadom na druh a stupeň ich postihnutia či narušenia napr. individuálna logopedická starostlivosť. Pre zrakovo postihnutých je tyflopedická starostlivosť; pre nepočujúcich sa hudobná výchova nahrádza rytmicko - pohybovou výchovou; pre telesne postihnutých je obsah vzdelávania rozšírený o predmet dorozumievacej zručnosti a špeciálnu telesnú výchovu; pre mentálne postihnutých je prispôsobený mentálnym danostiam žiakov.

Edukácia žiakov s viacnásobným postihnutím (VNP)

Mentálne postihnutie je komplexná problematika, ktorá si vyžaduje špecifický prístup v oblasti edukácie a starostlivosti. Cieľom je dosiahnuť čo najvyšší stupeň socializácie prostredníctvom výchovnej rehabilitácie. Edukácia jednotlivcov s VNP, u ktorých nedostatky v kognitívnej, motorickej, komunikačnej, či psychosociálnej sfére sú rozsiahle, vyžaduje zvýšenú špeciálnu starostlivosť, individuálny prístup, špeciálne metódy a modifikovaný obsah vzdelávania.

Viacnásobné postihnutie je multifaktoriálny fenomén, ktorý je dôsledkom súčinnosti participujúcich postihnutí, či narušení. Ich interakciou vzniká synergický efekt, t.j. nová kvalita postihnutia - odlišná od jednoduchého súčtu postihnutí a narušení.

Vašek rozlišuje dve kategórie VNP:

• Ľahké viacnásobné postihnutie: Cieľom je dosiahnuť takú úroveň rozvoja osobnosti, že budú schopní žiť relatívne samostatný a nezávislý život a budú schopní sa primerane adaptovať alebo integrovať do spoločnosti s minimálnou mierou podpory. Špeciálna edukácia môže prebiehať aj v podmienkach bežnej školy.
• Ťažké viacnásobné postihnutie: U týchto jednotlivcov dominujú postupy ako rehabilitácia, stimulácia, kompenzácia. Edukácia prebieha v špeciálnych školách a zariadeniach a je obmedzená na elementárne prvky. Cieľom je dosiahnuť takú mieru rozvoja osobnosti, že u jednotlivcov bude aspoň perspektíva samostatného fungovania v niektorých elementárnych a praktických situáciách.

VNP je dôsledkom anomálneho vývinu, ktorý podmieňujú heterogénne faktory (prenatálne vplyvy, infekcie, intoxikácie, traumy, vývinové poruchy, metabolické a nutričné činitele, ochorenia CNS a zmyslových orgánov, chromozomálne abnormality, genetické vplyvy, mechanické poškodenia).

Špeciálnopedagogická diagnostika VNP jednotlivcov má byť zameraná na identifikáciu, analýzu, monitorovanie a hodnotenie prejavov a výkonov jednotlivca so spätnou väzbou a analýzu edukačných potrieb v týchto kľúčových oblastiach komplexnej osobnosti: komunikácia, motorika, emocionalita, správanie, senzorika, sebaobsluha, kognitívne procesy, spôsobilosti pre sociálne interakcie, orientácia v prostredí, autoregulácia.

Edukácia VNP predstavuje výchovné a vzdelávacie pôsobenie na VNP žiaka v záujme dosiahnutia stavu jeho relatívnej vychovanosti a vzdelanosti. Obsah edukácie VNP predstavuje súhrn poznatkov o prírode a spoločnosti, súhrn zručností, spôsobilostí a návykov, ktoré si má objekt edukácie osvojiť a vedieť ich uplatňovať v praktickom živote s čo najväčšou mierou samostatnosti a nezávislosti.

Vašek uvádza špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania.
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie.
• Metóda zapojenia viacerých kanálov.
• Metóda optimálneho kódovania.
• Metóda intenzívnej spätnej väzby.

Edukácia VNP v triedach C-variantu špeciálna základná škola variant C prípravný ročník a desať ročníkov a vzdelávanie sa uskutočňuje podľa individuálneho vzdelávacieho programu. Vzdelávací program je určený pre žiakov s viacnásobným postihnutím v špeciálnej škole, v špeciálnej triede základnej školy a pre žiakov vzdelávaných v školskej integrácii (začlenených) v základnej škole. Vymedzuje špecifiká vzdelávania a požiadavky na komplexnú odbornú starostlivosť o žiakov s viacnásobným postihnutím v školách, kde sú vzdelávaní.

Technické prostriedky a interaktívne pomôcky

Technologické pomôcky môžu byť účinné pri rozvoji schopností detí s postihnutím.

• Ovládače: Umožňujú jednotlivcom s VNP dosiahnuť na stimuly a kontrolovať ich. Sú ideálnym prostriedkom na učenie sa príčiny a následku.
• Komunikátory: Slúžia ako prostriedok alternatívnej a augmentatívnej komunikácie u jednotlivcov s obmedzenými možnosťami vyjadrovania.
• Interaktívne pomôcky v Snoezelen miestnosti: Multisenzorické prostredia určené na relaxáciu, trávenie voľného času a spontánne získavanie nových skúseností.

Nové programy práce so žiakmi s VNP

• Program W. Strassmeiera: Screeningový a podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč.
• Bazálna stimulácia: Koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené.
• Snoezelen: Navodenie pohody a pocitov upokojenia prostredníctvom multisenzorického podnecovania.

Metódy používané v starostlivosti o postihnutých

Metódy starostlivosti o postihnutých a narušených jedincov sa zameriavajú na prekonanie, zmiernenie, prevenciu defektivity. Základné skupiny metód:

• Reedukačné metódy: Rozvíjajú nevyvinuté funkcie, alebo upravujú porušené funkcie a činnosti.
• Kompenzačné metódy: Zameriavajú sa na zdokonalenie výkonnosti inej funkcie, nie postihnutej.
• Rehabilitačné metódy: Upravujú spoločenské vzťahy a umožňujú maximálny stupeň socializácie.

Prístup k osobám s viacnásobným postihnutím

Umožniť osobám s viacnásobným postihnutím využívať rovnosť príležitostí je podstatou dlhodobej stratégie Európskej Únie na zabezpečenie ich aktívnej účasti v spoločnosti. Spoločným menovateľom v špeciálnej pedagogike a sociálnej práci v kontexte starostlivosti o zdravotne znevýhodnených je využívať ich potencionálne možnosti, kompenzovať negatívne dôsledky ich znevýhodnenia a snažiť sa o ich integráciu do spoločnosti, ktorá rešpektuje práva, dôstojnosť a rovnosť príležitostí všetkých ľudí. Kvalita života osôb s ťažkým viacnásobným postihnutím je závislá od kvality a dostupnosti služieb, ktoré sú im poskytované.

Hluchoslepota ako špecifická forma VNP

Medzi najzávažnejšie viacnásobné postihnutie patrí hluchoslepota. Ide o jedinečné kombinované postihnutie, ktoré sa vyznačuje súbežnou zrakovou a sluchovou chybou. Hluchoslepé dieťa má narušenú percepciu okolitého sveta, je izolované, utiahnuté, s autistickými črtami. Komunikácia u hluchoslepých detí a dospelých je vysoko individualizovaná a záleží na tom, aký je stav zraku a sluchu. Ak ide o totálnu stratu oboch zmyslov, pri komunikácii je dominantný hmat.

Legislatíva a podpora osôb s VNP na Slovensku

Legislatíva v školstve rešpektuje, že pri vzdelávaní hluchoslepých a žiakov s viacnásobným postihnutím, či žiakov s autizmom je pri vzdelávaní súbežne s učiteľom potrebný aj asistent učiteľa. Od 1. septembra 2009 vstúpil do platnosti nový štátny vzdelávací program, kde sú aj pre hluchoslepých žiakov schválené 3 štátne vzdelávacie programy: predprimárne vzdelávanie (špeciálna materská škola), primárne vzdelávanie (špeciálna základná škola), sekundárne vzelávanie (praktická škola). V roku 2008 boli schválené dva zákony, ktoré by mali pomôcť riešiť zložitú situáciu aj ťažko zdravotne postihnutým občanom: Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a Zákon č. 447/2008 Z. z.

Klasifikácia vyučovacích metód

Vyučovacie metódy predstavujú spôsoby a postupy, ktorými učitelia sprostredkúvajú žiakom vedomosti, zručnosti a hodnoty. Vzájomnou kombináciou rôznych metód vzniká efektívny proces učenia, ktorý zohľadňuje ciele vzdelávania, potreby žiakov a konkrétne podmienky. Klasifikácia vyučovacích metód sa odvíja od rôznych kritérií, ako sú charakter činností, podiel učiteľa a žiaka či fáza vyučovacieho procesu.

Pod vyučovacou metódou rozumieme zámerné usporiadanie obsahu vyučovania, činností učiteľa a žiaka, ktoré sa zacieľujú na dosiahnutie stanovených výchovných a vzdelávacích cieľov, a to v súlade so zásadami organizácie vyučovania.

Zaužívalo sa triedenie metód podľa etáp vyučovacieho procesu:

1. Motivačné
2. Expozičné
3. Fixačné
4. Diagnostické a klasifikačné

Motivačné metódy

Prvoradou úlohou je vzbudiť u žiakov záujem o učebnú činnosť. Otázkam motivácie je potrebné venovať väčšiu pozornosť ako doposiaľ, pretože obsah vzdelávania je čoraz náročnejší, žiaci sa učia oveľa viac ako v minulosti. Môžu mať povahu vnútorného motívu, alebo vonkajšieho motívu. Je nesprávne chápať motiváciu len ako vzbudenie či udržanie záujmu žiaka o učebnú činnosť. Správna motivácia je základom aktívnej činnosti žiaka vo vyučovacom procese.

Motivačné metódy rozdeľujeme:

A. - problém ako motivácia - na základe problému učiteľ upúta pozornosť žiakov a potom vysvetľuje učivo

B. Priebežné motivačné metódy:

• motivačná výzva - učiteľ vyzve žiaka, aby dával pozor, aby urobil náčrtok do zošita…
• aktualizácia obsahu - učiteľ približuje a spája učivo s príkladmi zo života
• pochvala, povzbudenie s kritika - sú významnými prvkami motivácie

Expozičné metódy

Podľa toho, ako učiteľ vytvára u žiakov nové vedomosti, spôsobilosti, zručnosti a návyky,členíme expozičné metódy do týchto skupín:

A. b) Dialogické slovné metódy:

• rozhovor - je veľmi významná vyučovacia metóda. Jej prednosti spočívajú v tom, že aktivuje žiakov.
• beseda - je dialogická metóda, pre ktorú je charakteristické spoločné riešenie jednej alebo viacerých otázok celým kolektívom triedy.
• dramatizácia - uplatňuje sa na I. stupni ZŠ. Jej význam spočíva v tom, že bezprostredne pôsobí na detské vnímanie a navodzuje citový vzťah detí k učiteľovi.

B. Metódy sprostredkovaného prenosu poznatkov:

• demonštrácia - sprostredkúva žiakom poznanie skutočností, obohacuje ich predstavy, prehlbuje skúsenosti.
• pozorovanie - úzko súvisí s demonštráciou. Jeho cieľom je zamerať pozornosť žiaka na bezprostredné poznávanie predmetov a javov v dlhšom časovom období.
• manipulácia s predmetmi - je metóda, pri ktorej žiaci narábajú s rôznymi predmetmi. Do týchto manipulačných metód zaraďujeme rôzne činnosti, napr. didaktickú montáž a demontáž.
• laboratórna práca - môže byť krátkodobá alebo dlhodobá.
• hra ako metóda - plní významnú úlohu vo vyučovaní v prvých ročníkoch. Využíva sklon detí k hrám, pričom sa do hry vsúvajú didaktické prvky.

C. Problémové metódy:

• problémové vyučovanie - projekty

D. Metódy samostatnej a autodidaktickej práce:

• samostatná práca s knihou - práca s knihou má byť súčasťou každej vyučovacej hodiny.
• práca v laboratóriu - žiak má zručnosti, ktoré mu umožňujú pracovať samostatne, prípadne v skupine.
• samostatné štúdium rôznej literatúry
• samostatná práca s využitím rôznej techniky - ponúka veľké možnosti vzdelávania sa.

E. Metódy mimovoľného učenia

• učiteľ je pre žiaka vzorom, pôsobiacim na všetku jeho činnosť.

Fixačné metódy

Opakovanie, a precvičovanie je neoddeliteľnou súčasťou vyuč. procesu. Uskutočňuje sa hneď po prebratí nového učiva v škole, doma, ale aj rôznou mimoškolskou činnosťou žiakov. Učivo možno opakovať na každej hodine, po tematickom celku, na konci polroka, na konci šk. roka, ale aj na začiatku šk. roka. Bez opakovania dochádza rýchlo k zabúdaniu. Proces zabúdania sa spomaľuje, ak sa učivo opakuje a precvičuje hneď po prebratí a ak intervaly medzi opakovaniami nie sú príliš dlhé.

Fixačné metódy slúžia na to, aby sme proces zabúdania spomalili a naopak, posilnili proces zapamätávania.

Rozdelenie fixačných metód:

A. Metódy opakovanie a precvičovania vedomostí a zručností:

tags: #proces #učenia #mentálne #retardovaných #žiakov #metodika