
V slovenskom právnom prostredí je téma účasti prokurátora ako spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) komplexná a vyžaduje si dôkladné preskúmanie z viacerých uhlov pohľadu. Táto téma sa dotýka otázok zodpovednosti, konfliktu záujmov a súladu s právnymi predpismi.
Veľa podnikateľov si dodnes mýli základné pojmy: kto je konateľ, kto spoločník a kto vlastne nesie zodpovednosť, keď sa niečo pokazí? Ak niekto firmu vlastní a zároveň ju aj vedie ako konateľ, zodpovedá za všetko, čo sa vo firme deje. Vlastník (spoločník) firmy ručí len do výšky svojho vkladu.
Konateľ koná v mene firmy, no len do tej miery, ako mu to umožňujú zakladateľské dokumenty alebo rozhodnutia spoločníkov.
Prokúra je v podnikateľskej praxi často využívaným inštitútom. Ide o podnikateľom udelené splnomocnenie na právne úkony, ktoré sa týkajú prevádzky podniku. Prokurista je výlučne fyzická osoba zapísaná v obchodnom registri.
Prokurista je oprávnený konať v mene podnikateľa, podpisovať dokumenty a pripojiť k obchodnému menu podnikateľa dodatok označujúci prokúru. Musí však konať v najlepšom záujme spoločnosti.
Prečítajte si tiež: Prokurista a prokurátor – aký je rozdiel?
Prokurista nie je oprávnený vykonávať úkony netýkajúce sa prevádzky podniku, udeľovať ďalšiu prokúru inej osobe, ani vykonávať úkony meniace existujúci podnik.
Prokúru možno udeliť aj viacerým prokuristom. V takom prípade musí byť v návrhu na zápis prokúry do obchodného registra určené, či sú prokuristi oprávnení konať samostatne, alebo je potrebný súhlasný prejav vôle všetkých alebo aspoň dvoch z nich.
Prokúra je účinná až od jej zápisu do obchodného registra. Zánik prokúry nastáva výmazom prokúry z obchodného registra.
Funkcia konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným nie je totožná s funkciou prokuristu. Konateľ je štatutárny orgán spoločnosti, ktorý môže priamo zo zákona konať v jej mene vo všetkých veciach, ktoré sa jej týkajú. Prokurista je spoločnosťou splnomocnená osoba, ktorá môže vykonávať iba úkony týkajúce sa prevádzky podniku.
Zákon č. 400/2009 Z.z. o štátnej službe stanovuje isté obmedzenia pre štátnych zamestnancov, aby sa predišlo konfliktu záujmov. Jedným z týchto obmedzení je zákaz vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná alebo obdobná s opisom činností jeho štátnozamestnaneckého miesta.
Prečítajte si tiež: Spoločník s.r.o. na predčasnom dôchodku
Inou zárobkovou činnosťou sa rozumie činnosť, ktorá zakladá nárok na príjem zdaňovaný podľa osobitného predpisu.
Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku. Majetková účasť v obchodnej spoločnosti sama osebe nie je podnikaním, ale formou dispozície s vlastným majetkom.
Príjmom spoločníka je aj príjem z činnosti v spoločnosti s ručením obmedzeným. Je však potrebné odlišovať pojem príjem od pojmu podiel na zisku, ktorý nie je predmetom dane.
Štátny zamestnanec môže byť majiteľom obchodného podielu za predpokladu, že ako spoločník nepoberá od spoločnosti iný príjem okrem podielu na zisku.
Konateľstvo štátneho zamestnanca by prichádzalo do úvahy iba v tom prípade, ak by túto činnosť vykonával bezodplatne.
Prečítajte si tiež: Možnosti pre seniorov
Právne dovolený je len simultánny výkon funkcie štátneho zamestnanca s majiteľstvom obchodného podielu v spoločnosti s ručením obmedzeným, t.j. len pasívna majetková účasť. Pokiaľ ide o zlučiteľnosť činnosti štátneho zamestnanca a výkonu funkcie konateľa v spoločnosti s ručením obmedzeným, tieto dve činnosti sú navzájom nezlučiteľné.
Postavenie konateľov a spoločníkov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním upravuje Obchodný zákonník. Konatelia a spoločníci s nárokom na odmenu nadobúdajú postavenie zamestnanca a z vyplatenej odmeny im vzniká zákonná povinnosť odvádzať odvody na zdravotné a sociálne poistenie.
Pre vznik postavenia zamestnanca na účely sociálneho poistenia musia byť splnené dve podmienky:
Ak spoločník a konateľ spoločnosti poberá za výkon svojej funkcie odmenu, ide o príjem zo závislej činnosti. Tento druh príjmu sa na účely povinného sociálneho poistenia považuje za príjem zo zárobkovej činnosti, a preto osoby poberajúce tento príjem nadobúdajú postavenie zamestnanca na účely povinného sociálneho poistenia.
V závislosti od toho, či spoločník alebo konateľ má nárok na pravidelnú mesačnú odmenu alebo nárok na nepravidelnú odmenu, je zamestnávateľ povinný oznámiť registráciu zamestnanca (typ zamestnanca) do Sociálnej poisťovne.
V prípade, že konateľ alebo spoločník bude poberať odmenu za výkon funkcie a súčasne je dôchodcom, uplatnia sa pri platbe poistného výnimky, ktoré sú ustanovené v zákone o sociálnom poistení.
Vymeriavací základ zamestnanca na sociálne poistenie tvorí príjem zo zárobkovej činnosti zamestnanca. Do vymeriavacieho základu nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené a príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, ktoré platí zamestnávateľ za zamestnanca.
Splatnosť poistného je v prípade zamestnanca - spoločníka alebo konateľa a jeho zamestnávateľa (spoločnosti s ručeným obmedzením) určená rovnako ako pre ostatných zamestnávateľov.
Zamestnávateľ vo vzťahu „k zamestnancovi“, ktorým je spoločník alebo konateľ, neplatí poistné na úrazové poistenie a poistné na garančné poistenie.
Právo na vyplatenie len podielu na zisku nezakladá fyzickej osobe automaticky postavenie zamestnanca na účely sociálneho poistenia. Pri posudzovaní skutočnosti, či podiel na zisku (dividenda) je príjem zo závislej činnosti, ktorý zakladá fyzickej osobe status zamestnanca na účely sociálneho poistenia a či podlieha odvodu na poistné na sociálne poistenie, je potrebné rozlíšiť, či je poskytnutý osobe s účasťou alebo bez účasti na základnom imaní spoločnosti.
V prípade, že spoločník rozpredal majetok spoločnosti bez právneho titulu, môže ísť o trestný čin. Do úvahy prichádzajú trestné činy ako poškodzovanie veriteľa, podvod, zavinený úpadok alebo porušovanie povinnosti pri správe cudzieho majetku.
tags: #prokurátor #ako #spoločník #v #s.r.o.