Provízie za vymáhanie pohľadávok a ich účtovanie

Pohľadávky predstavujú dôležitú súčasť majetku podnikateľských subjektov. Vznikajú v dôsledku obchodných vzťahov, kedy veriteľ (dodávateľ) poskytne dlžníkovi (odberateľovi) plnenie (tovar, službu) s odloženou splatnosťou. V prípade, že dlžník svoj záväzok včas nesplní, vzniká potreba pohľadávku vymáhať. Vymáhanie pohľadávok môže byť realizované rôznymi spôsobmi, pričom jedným z nich je aj využitie služieb tretích strán, napríklad advokátov alebo inkasných spoločností. Za tieto služby sa platí odmena, označovaná ako provízia za vymáhanie pohľadávky. Tento článok sa venuje účtovaniu provízií za vymáhanie pohľadávok a ich daňovému posúdeniu.

Pohľadávky a ich právny rámec

Pohľadávka je právo veriteľa požadovať od dlžníka plnenie určitého záväzku. Dlžník je povinný pohľadávku zaplatiť v stanovenej dobe, dohodnutej v zmluve. Vznik pohľadávky u jedného účastníka obchodného vzťahu je vždy spojený so vznikom záväzku u druhého účastníka obchodného vzťahu. Vzťah medzi veriteľom a dlžníkom upravujú najmä Občiansky zákonník a Obchodný zákonník. Tieto právne predpisy však pojem pohľadávka priamo nedefinujú.

Daňové hľadisko pohľadávok

Pohľadávky je nutné posudzovať z pohľadu dane z príjmov, t. j. podľa jednotlivých ustanovení zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v z. n. p. (ďalej len „ZDP“). Dôvodom je, že pohľadávka súvisí s výkonom podnikateľskej činnosti podnikateľa (fyzickej osoby) a príjem z nej je alebo nie je predmetom zdanenia daňou z príjmov FO. Pre podnikajúce fyzické osoby je dôležité dôsledne dbať na jednotlivé ustanovenia ZDP, pretože v praxi najčastejšie účtujú v sústave jednoduchého účtovníctva (JÚ). Tá je posudzovaná ako účtovníctvo daňové, ktorého výsledkom je základ dane (ZD).

Provízie za vymáhanie pohľadávok v ZDP

V súvislosti s vymáhaním pohľadávok vznikajú podnikateľovi aj ďalšie výdavky, napríklad odmena alebo provízia za vymáhanie pohľadávok, ak touto činnosťou poveril podnikateľ inú právnickú osobu (PO) alebo FO. Takéto výdavky môže podnikateľ zaúčtovať ako daňové výdavky, ktoré ovplyvňujú ZD len v súlade s ustanovením § 19 ods. 3 písm. p) ZDP.

Podľa § 19 ods. 3, písm. p) ZDP sú daňovým výdavkom odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky, najviac do výšky 50 % vymoženej pohľadávky. To znamená, že ak spoločnosť zaplatí advokátovi za právne úkony súvisiace s vymáhaním pohľadávky, táto odmena je daňovo uznateľná len do výšky 50 % vymoženej sumy.

Prečítajte si tiež: Súvislosti podielového vlastníctva a provízie

Príklady aplikácie § 19 ods. 3 písm. p) ZDP

Príklad 1:

Spoločnosť uzatvorila zmluvu o vymáhaní pohľadávky s advokátom. Menovitá hodnota pohľadávky je vo výške 4 000 eur. V roku 2025 bolo vymožených 2 000 eur a advokát si v roku 2025 vyfakturoval odmenu vo výške 1 200 eur. Spoločnosť uvedenú odmenu advokátovi v roku 2025 nezaplatila.

V tomto prípade sa odmena advokáta posudzuje podľa § 19 ods. 3 písm. p) ZDP. Maximálna výška daňovo uznateľnej odmeny je 50 % z vymoženej pohľadávky, t. j. 50 % z 2 000 eur = 1 000 eur. Spoločnosť si teda môže v daňových výdavkoch uplatniť odmenu advokáta najviac do výšky 1 000 eur, aj keď reálne vyfakturovaná suma bola 1 200 eur. Dôležité je, že provízia nemusí byť zaplatená, ale je obmedzená jej výška.

Príklad 2:

Leasingová spoločnosť účtuje o neuhradenej pohľadávke voči klientovi vo výške 2 000 eur. V príslušnom zdaňovacom období si uvedenú pohľadávku dala vymáhať, v dôsledku čoho jej vznikli náklady na vymáhanie z titulu úhrady odplaty (provízie) za vymáhanie pohľadávky vo výške 510 eur. V súlade s uzatvorenou leasingovou zmluvou spoločnosť v rovnakom zdaňovacom období celú výšku provízie vyfakturovala klientovi.

Ak je v zmluvách o finančnom prenájme zakotvená možnosť požadovať od dlžníka aj náklady, ktoré vznikli leasingovej spoločnosti s vymáhaním pohľadávky, a veriteľ aj dlžník s tým podpisom zmluvy súhlasia, potom majú tieto výdavky u dlžníka sankčný charakter (ako zmluvné pokuty, úroky z omeškania a pod.), ktoré sú u neho daňovým výdavkom po zaplatení a u veriteľa - leasingovej spoločnosti je tento príjem v plnej výške považovaný za zdaniteľný príjem v súlade s účtovníctvom.

V daňových výdavkoch si leasingová spoločnosť môže uplatniť náklady na odplatu (províziu) za vymáhanie najviac do výšky 50% z vymoženej pohľadávky v danom zdaňovacom období, t. j. 50 % z 2 000 eur = 1 000 eur. V tomto prípade je celá provízia (510 eur) daňovo uznateľná, pretože nepresahuje limit 1 000 eur.

Prečítajte si tiež: Metodika poskytovania API

Príklad 3:

Leasingovej spoločnosti, platiteľovi DPH, vznikli v danom zdaňovacom období náklady na vymáhanie pohľadávky v celkovej výške 1 198,90 eur, z toho základ dane 999 eur + 20% DPH, na ktorú nemá v súlade so zákonom o DPH veriteľ nárok na odpočet. V danom roku sa leasingovej spoločnosti podarilo vymôcť celú sumu vymáhanej pohľadávky vo výške 2 000 eur.

Podľa § 19 ods. 3 písm. k) zákona o dani z príjmov je daň z pridanej hodnoty daňovým výdavkom, ak na jej odpočítanie platiteľ DPH nemá nárok. Daňovým výdavkom je však iba v tom prípade, ak aj náklad, ku ktorému sa DPH viaže, je daňovým výdavkom. V tomto prípade sa DPH viaže k nákladu na odplatu (províziu), ktorej výška je limitovaná podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov výškou 50% vymoženej pohľadávky. Ak vymožená hodnota pohľadávky v danom zdaňovacom období je vo výške 2 000 eur, potom za daňový výdavok podľa § 19 ods. 3 písm. p) zákona o dani z príjmov je možné uznať daňový výdavok najviac do výšky 50% z tejto sumy, t. j. 1 000 eur.

V tomto prípade je daňovo uznateľná provízia obmedzená na 1 000 eur. Keďže spoločnosť nemala nárok na odpočet DPH z nákladov na vymáhanie, je potrebné určiť, aká časť zaplatenej DPH sa viaže k daňovo uznateľnej provízii.

Účtovanie pohľadávok v jednoduchom účtovníctve (JÚ)

Pri vedení účtovníctva v sústave JÚ je dôležité viesť evidenciu aj v súlade s ostatnými zákonmi, najmä so ZDP a zákonom č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v z. n. p. Okamih vzniku pohľadávky je dôležitý pre ich správne zaúčtovanie. Podkladom pre účtovanie pohľadávok sú doklady, ktoré preukazujú ich vznik.

Podnikateľ - ÚJ, ktorý účtuje v sústave JÚ, vznik pohľadávky zaúčtuje do knihy pohľadávok, ktorú vedie podľa ustanovenia § 15 ods. 3 zákona o účtovníctve. Uvedené platí pre platiteľov DPH aj pre tých, ktorí nie sú registrovaní ako platitelia DPH. V sústave JÚ vzniká príjem až pri úhrade pohľadávky, t. j. pri prijatí peňažných prostriedkov na bankový účet alebo do pokladnice. V peňažnom denníku sa zaúčtuje príjem peňažných prostriedkov do pokladnice alebo na bankový účet a podľa druhu pohľadávky ako príjem ovplyvňujúci ZD (napríklad pohľadávky z obchodného styku) alebo ako príjem neovplyvňujúci ZD (napríklad úhrada pohľadávky zo splátky pôžičky, príjem nadmerného odpočtu DPH). Príjem ovplyvňujúci ZD sa podľa § 4 ods. 6 písm. d) Postupov účtovania v JÚ člení na: predaj tovaru, predaj výrobkov a služieb a ostatné príjmy.

Prečítajte si tiež: Poplatky za sprostredkovanie pozemku

Príklad účtovania v JÚ:

Podnikateľ p. Stanislav predal dňa 20. 5. tovar za 50 000 Sk. S odberateľom tovaru sa dohodol na splatnosti faktúry, ktorú mu pri prevzatí tovaru odovzdal, do 10 dní. Úhradu za tovar vo výške 50 000 Sk mu banka pripísala na bankový účet 30. 5. V knihe pohľadávok zaúčtuje p. Stanislav vznik pohľadávky dňa 20. 5. Pri prijatí úhrady dňa 30. 5. zaúčtuje príjem 50 000 Sk do peňažného denníka ako príjem z predaja tovaru ovplyvňujúci ZD.

Postúpenie pohľadávok

Právna úprava postúpenia pohľadávky (cesia) je predmetom § 524 až 530 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že na základe zmluvy uzavretej medzi doterajším veriteľom (postupcom, cedentom) a treťou osobou (postupníkom, cesionárom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku proti dlžníkovi (cesus) novému veriteľovi, a to buď za odplatu, alebo bezodplatne. Výnos z postúpenia pohľadávok je nutné účtovať v zmysle § 78 ods. 3 postupov účtovania v PÚ na účte 646 - Výnosy z odpísaných pohľadávok. V zmysle § 25 ods. 1 písm. a) bod 4 zákona o účtovníctve v z.n.p. ÚJ oceňujú postúpené pohľadávky obstarávacou cenou. Pohľadávku je možné postúpiť:

• v cene nižšej ako obstaranie, napr.
• v cene vyššej ako obstaranie, napr.

Príklad postúpenia pohľadávky:

Pohľadávku v hodnote 100 000 € spoločnosť A postúpi faktoringovej spoločnosti, ktorá pri podpise zmluvy o postúpení uhradí spoločnosti A 80 % hodnoty pohľadávky. Zmluvne dohodnutý faktoringový poplatok faktoringovej spoločnosti je 15 % nominálnej hodnoty pohľadávky, t.j. 15 000 €. V tomto prípade spoločnosť A môže do daňových výdavkov uplatniť celú menovitú hodnotu pohľadávky (100 000 €), keďže z postúpenia jej plynie výnos účtovaný na účte 646, ktorý je zahrnovaný do základu dane vo výške rovnajúcej sa menovitej hodnote pohľadávky.

tags: #provizia #za #vymahanie #pohladavky #uctovanie