Podielové Vlastníctvo a Provízia: Definícia, Súvislosti a Dôležité Aspekty

Úvod

Podielové vlastníctvo a provízie sú dva pojmy, s ktorými sa stretávame v rôznych oblastiach, od realít až po finančné trhy. V tomto článku sa zameriame na ich definície, ako aj na súvisiace aspekty.

Podielové Vlastníctvo: Definícia a Súvislosti

Pokiaľ jednu vec vlastní viacero osôb, ide vo všeobecnosti o podielových spoluvlastníkov. Každý z podielových spoluvlastníkov vlastní určitý podiel na veci, napríklad v prípade štyroch spoluvlastníkov môže každý z nich vlastniť ¼ z celku. Ide o ideálny podiel, pričom nie je možné určiť, ktorú časť veci vlastní ktorý spoluvlastník. K takto určenému podielu má každý z nich dispozičné právo, čo znamená, že každý z nich môže svoj spoluvlastnícky podiel zaťažiť napr. záložným právom, môže si ustanoviť závetného dediča, prípadne svoj spoluvlastnícky podiel predať. Predaj spoluvlastníckeho podielu je však obmedzený zákonným predkupným právom. Jednoducho povedané, spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel je povinný ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom tzv. ponukou na odkúpenie podielu.

Zákonné Predkupné Právo

V zmysle ustanovenia § 140 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov majú spoluvlastníci pri prevode spoluvlastníckeho podielu zákonné predkupné právo.Spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel je povinný ponúknuť ho najskôr ostatným spoluvlastníkom tzv. ponukou na odkúpenie podielu. „K prijatiu ponuky na odpredaj spoluvlastníckeho podielu dochádza vyplatením tohto podielu oprávnenou osobou v zákonnej 2-mesačnej lehote, samotné vyhlásenie o prijatí ponuky bez vyplatenia podielu v tejto lehote nemožno považovať na účinné prijatie ponuky.“. V prípade existencie viacerých spoluvlastníkov vzniká v praxi otázka, kto bude oprávnený odkúpiť spoluvlastnícky podiel v prípade, ak by všetci spoluvlastníci mali reálny záujem na jeho odkúpení. Nie je pritom dôležité, aký veľký je podiel jednotlivých spoluvlastníkov. Iba v prípade, ak by spoluvlastníci nemali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, môže ho spoluvlastník predať 3. osobe.

Obmedzenia a Výnimky

Kupujúcemu (3. osobe) nemôže byť spoluvlastnícky podiel prenechaný za nižšiu sumu resp. za výhodnejších podmienok, ako boli obsiahnuté v ponuke na odkúpenie podielu pre ostatných spoluvlastníkov. Dôvodom takejto právnej úpravy je fakt, že pokiaľ by mal jeden zo spoluvlastníkov reálny záujem na predaji veci 3. Z uvedeného pravidla však existujú aj výnimky. Výnimkou, kedy sa zákonné predkupné právo neuplatní je prípad, ak ide o prevod blízkej osobe, t.j.

Dôsledky Porušenia Predkupného Práva

Pokiaľ by spoluvlastník prevádzajúci svoj spoluvlastnícky podiel opomenul svoju povinnosť, ostatní spoluvlastníci môžu napadnúť prevod podielu a domáhať sa určenia relatívnej neplatnosti zmluvy podľa ustanovenia § 40a Občianskeho zákonníka, ktorou sa podiel prevádzal. domáhať sa vyslovenia relatívnej neplatnosti právneho úkonu medzi spoluvlastníkom, zaviazanou osobou a nadobúdateľom, ak si nesplní nadobúdateľ túto povinnosť dobrovoľne.

Prečítajte si tiež: Rozvod a podielové spoluvlastníctvo

Nároky Oprávneného Spoluvlastníka

Právna teória i prax rozoznáva vo všeobecnosti 3 rozdielne (a navzájom sa vylučujúce) nároky, ktoré si môže oprávnený spoluvlastník uplatniť v prípade, že jeho predkupné právo bolo porušené (typicky pôjde o situáciu, keď predávajúci spoluvlastník predá svoj podiel tretej osobe bez toho, aby najskôr učinil ponuku ostatným spoluvlastníkom). Jedným z týchto nárokov, ktorý sa analogicky odvodzuje z § 603 ods. 3 OZ, je právo osoby oprávnenej z predkupného práva domáhať sa priamo od nadobúdateľa, aby jej spoluvlastnícky podiel ponúkol na kúpu, a to za rovnakých podmienok, za akých ich kúpil od osoby povinnej.

Výzva na Odkúpenie Podielu

Za týmto účelom musí oprávnený spoluvlastník adresovať navrhovateľovi konkrétnu výzvu (tzv. predžalobná výzva) - žiadosť o ponúknutie spoluvlastníckeho podielu na kúpu. Forma ani náležitosti tejto výzvy nie sú špeciálne upravené v žiadnom právnom predpise. Kvôli zachovaniu právnej istoty a posilneniu dôkaznej situácie v prípadnom súdnom spore sa však odporúča vyhotoviť výzvu písomne.

Ponuka a Jej Náležitosti

Čo sa týka ponuky samotnej, ustanovenie § 605 OZ zakotvuje povinnú písomnú formu pre každú ponuku, ktorá sa týka nehnuteľností. Ponuka musí zároveň obsahovať všetky podmienky, za ktorých nadobúdateľ odkúpil podiel od pôvodného spoluvlastníka (predmet kúpy, kúpna cena, splatnosť kúpnej ceny, zriadenie vecného bremena, vykonanie osobných služieb a pod.). Na prijatie ponuky nestačí len vyhlásenie oprávneného, že ponuku prijíma, ale musí zaplatiť aj kúpnu cenu.

Lehota na Vyplatenie

Ak ide o vyplatenie nehnuteľnosti, zákonná lehota je 2 mesiace, ak o vyplatenie hnuteľnej veci, 8 dní. Táto lehota však pôsobí len v prípade, ak sa strany nedohodli na vlastnej lehote.

Súdne Rozhodnutia a Dohody

Súdy sa v minulosti zaoberali aj otázkou, či súčasťou výzvy na odkúpenie podielu môže byť aj konkrétny návrh zmluvy. Podľa rozhodnutia NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 3974/2007 „výzva oprávnenej osoby podľa § 603 obč. zák. Ak si nadobúdateľ nesplní túto ponukovú povinnosť, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby bol jeho prejav vôle v tomto smere nahradený súdnym rozhodnutím. Zákonné predkupné právo nie je možné obísť. Spoluvlastníci sa však pri jeho vzniku môžu dohodnúť, že v prípade predaja spoluvlastníckeho podielu niektorého z nich, nebudú uplatňovať predkupné právo. Takáto dohoda v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 11.02.2004, sp. zn.

Prečítajte si tiež: Spoločná cesta vlastníctva

Predkupné Právo k Pozemku

Zákonné predkupné právo sa viaže aj na pozemok v spoluvlastníctve viacerých osôb. V prípade pozemku platí, že nie je možné presne určiť, ktorú časť pozemku vlastní ktorý spoluvlastník. V prípade, ak by osoba chcela previesť spoluvlastnícky podiel k pozemku, má ponukovú povinnosť voči ostatným spoluvlastníkom. V prípade, ak by niektorý zo spoluvlastníkov, prípadne viacerí z nich mali záujem o kúpu spoluvlastníckeho podielu, ako sme už spomínali v predchádzajúcom texte, majú možnosť sa dohodnúť, prípadne nadobudnúť podiely pomerne k výške už svojich existujúcich podielov. Následne musí byť spísaná kúpna zmluva (prípade iná scudzovacia zmluva) s každým spoluvlastníkom zvlášť alebo spoločná kúpna zmluva pre všetkých spoluvlastníkov. Osobitným spôsobom, ktorý by prichádzal do úvahy je vypracovanie dohody o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, aj to len v prípade, ak by všetci podieloví spoluvlastníci mali záujem na vyporiadaní. Následne by sa spoluvlastníkovi, ktorý nemá záujem na ďalšom trvaní spoluvlastníctva, vyplatila hodnota jeho podielu. Samozrejme, vo vzťahu k pozemku je možné tiež dojednať aj zmluvné predkupné právo.

Zmluvné Predkupné Právo k Pozemku

Predkupné právo k pozemku môže mať vo všeobecnosti: „povahu osobného práva, ako aj vecnoprávnu povahu, ktorá sa zapisuje do katastra nehnuteľností. Zmluvné predkupné právo je neprevoditeľné, neprechádza na dedičov (na rozdiel od zákonného predkupného práva spoluvlastníkov) a oprávnený z tohto práva je iba ten, kto je v zmluve o jeho zriadení označený. Zánikom oprávneného subjektu zaniká aj predkupné právo. Ak však bolo predkupné právo dohodnuté ako vecné právo zapísané do katastra nehnuteľností, toto pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho a ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.“.

Poľnohospodárske Pozemky

Osobitná právna úprava sa vzťahuje na poľnohospodárske pozemky. Pri predaji poľnohospodárskeho pozemku bol predávajúci podľa § 4 ods. 3 zákona č. 140/2014 Z. z. Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 20/2014 zo 14. novembra 2018 Ústavný súd SR rozhodol, že ustanovenia čl. I § 4, § 5 a § 6 zákona č. 140/2014 Z. z. o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nie sú v súlade s Ústavou. Dňom vyhlásenia tohto nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (10.2.2019) stratili tieto ustanovenia účinnosť. Ak Národná rada Slovenskej republiky neuvedie tieto ustanovenia do súladu s Ústavou Slovenskej republiky, stratia po šiestich mesiacoch od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky aj svoju platnosť. Aktuálne znenie zákona č. 140/2014 Z. z.

Predkupné Právo Nájomcu

Ďalším príkladom predkupného práva k nehnuteľnosti vznikajúceho na základe zákona je predkupné právo nájomcu. Podľa § 16 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov: „Byt, ktorého nájomcom je fyzická osoba, môže vlastník domu previesť do vlastníctva len tomuto nájomcovi, ak nie je nájom bytu dohodnutý na určitý čas.“ V tejto súvislosti upozorňujeme, že (ako vyplýva aj z citovaného ustanovenia) zákonné predkupné právo nájomcu sa nevzťahuje na všetky prípady, kedy dochádza k prevodu bytu, ktorý je predmetom nájmu, ale iba na prípady, kedy na strane predávajúceho vystupuje vlastník bytového domu, v ktorom sa predmetný byt nachádza.

Zmluva o Kúpe Prenajatej Veci

Osobitný druh predkupného práva je upravený v ustanovení § 489 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších právnych predpisov pod názvom „zmluva o kúpe prenajatej veci“. „Zmluvou o kúpe prenajatej veci si strany dojednajú v nájomnej zmluve alebo po jej uzavretí, že nájomca je oprávnený kúpiť prenajatú vec alebo prenajatý súbor vecí počas platnosti nájomnej zmluvy alebo po jej zániku. Zmluva o kúpe prenajatej veci vyžaduje písomnú formu. Ak sa teda vlastník nehnuteľnosti viazaný predkupným právom rozhodne nehnuteľnosť predať, je povinný ponúknuť ju oprávnenému z predkupného práva. Ponuku uskutoční ohlásením všetkým podmienok predaja. Pri nehnuteľnostiach zákon pre ponuku predpisuje písomnú formu. Oprávnený z predkupného práva si svoje predkupné právo uplatní tak, že príjme oznámené podmienky predaja a včas vyplatí kúpnu cenu. Dobu, do ktorej je v prípade uplatnenia predkupného práva potrebné vyplatiť kúpnu cenu je možné dojednať. Ak doba dokedy sa má predaj uskutočniť nie je dohodnutá, je oprávnená osoba povinná nehnuteľnosť vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia ponuky.

Prečítajte si tiež: Zateplenie a spoluvlastnícke práva

Predkupné Právo pri Bezodplatnom Darovaní

V otázke uplatnenia predkupného práva pri bezodplatnom darovaní spoluvlastníckeho podielu nie je odborná verejnosť ani rozhodovacia prax súdov jednotná. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 102/2005 z 25. O predmetný rozsudok sa opiera aj rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 11 Co 108/2011-96 z 21. marca 2012, ktorý zdôvodnil svoj názor nasledovne: “Právnu podstatu predkupného práva je možné vymedziť ako právny vzťah, v ktorom jeden individuálne určený subjekt (oprávnená osoba - spoluvlastník) má právo kúpiť (vykúpiť) vec od druhého individuálne určeného spoluvlastníka, t. j. od konkrétnej povinnej osoby, ako prvý za predpokladu, že tento druhý spoluvlastník chce svoj spoluvlastnícky podiel previesť. Ide teda o vzťah, v ktorom právu oprávnenej osoby zodpovedá povinnosť zodpovednej osoby ponúknuť vec tejto oprávnenej osobe ako prvej ku kúpe (tzv. predkupné právo). Z uvedeného vyplýva, že hoci so svojím spoluvlastníckym podielom môže každý spoluvlastník nakladať obdobne ako vlastník so svojou vecou, jeho zmluvná voľnosť je obmedzená zo zákona predkupným právom ostatných spoluvlastníkov. Predkupné právo sa vzťahuje na prevod spoluvlastníckeho podielu, a nie na jeho prechod.

Rozdiely v Judikatúre

Slovenská odborná literatúra uvádza: “Ustanovenie § 140 OZ, ktoré upravuje nakladanie spoluvlastníka so svojím podielom na veci, je treba v súvislosti s ustanovením § 602 ods. Rozdielny právny názor v porovnaní so slovenskými súdmi zastávajú rozhodnutia českých súdov, ktoré dávajú ustanovenie § 140 Občianskeho zákonníka do súvislosti s ustanovením § 602 ods. Podľa Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 22 Cdo 2408/2007 z 20. októbra 2008 “z gramatického, systematického i logického výkladu vyplýva záver, že predkupné právo náleží spoluvlastníkovi iba v prípade predaja podielu. Zákonnú definíciu predkupného práva obsahuje § 602 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z ktorého jasne vyplýva, že predkupné právo sa uplatní, ak kupujúci chcel vec predať (nie darovať). To vyplýva už zo samotného pojmu „predkupné právo“. Tento pojem nemožno gramaticky vyložiť inak ako právo vec kúpiť skôr, ako niekto iný. Predkupné právo je podrobnejšie upravené ako vedľajšie dojednanie pri kúpnej zmluve (§ 602 a nasl. Občianskeho zákonníka), a táto úprava sa použije aj v prípade predkupného práva spoluvlastníka. Pokiaľ by zákonodarca predpokladal, že právo nadobudnúť prednostne vec by sa týkalo aj iných prípadov ako kúpnej (prípadne zámennej) zmluvy, pomenoval by toto právo inak a zaradil by jeho úpravu do tej časti Občianskeho zákonníka, ktorá upravuje všeobecné inštitúty záväzkového práva. S rozhodnutím Najvyššieho súdu Českej republiky sa stotožnil aj Ústavný súd Českej republiky v uznesení sp. zn. III. ÚS 3688/10 z 27.

Stanovisko Ústavného Súdu SR

Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Uznesení ÚS 186/2012-11 zo dňa 21.06.2012 zaujal stanovisko k uvedeným rozhodnutiam českých súdov, keď uvádza: “Českými súdmi zastávaný výklad, ktorý prevod spoluvlastníckeho podielu darovaním vyníma zo skutkovej podstaty § 140 Občianskeho zákonníka, dáva veľmi široký priestor na obchádzanie zákonného predkupného práva podľa § 140 Občianskeho zákonníka pomocou simulovaných darovacích zmlúv. Ďalšou argumentačnou slabinou tejto judikatúry sa javí ustanovenie § 602 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého také právo (predkupné právo) možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci, než predajom.

Provízia: Definícia a Súvislosti

Provízia je odmena, ktorá sa vypláca sprostredkovateľovi alebo agentovi za sprostredkovanie obchodu alebo služby. Provízie sa bežne používajú v realitnom sektore, finančníctve, poisťovníctve a ďalších odvetviach.

Provízie v Účtovníctve a Daní z Príjmov

V praxi najčastejšie pôjde o rôzne sprostredkovateľské provízie, úhrady za poskytnutie odbornej pomoci od právnika, daňového poradcu, účtovného experta, finančného ekonóma, znalecké posudky, expertízy, konzultácie súvisiace s investičnou výstavbou atď. Ďalej sa nesmie zabúdať na cestovné náhrady súvisiace s obstaraním daného dlhodobého hmotného majetku, prípadne skryté provízie formou zľavy z ceny tovaru či služieb poskytnutých obstarávateľom sprostredkovateľovi.

Príklad z Praxe

Spoločnosť kúpila v roku 2012 budovu. Pri jej obstarávaní využila služby realitnej kancelárie. Za budovu pôvodnému vlastníkovi zaplatila 180 000 € a realitná kancelária si za sprostredkovanie kúpy vyfakturovala čiastku 3 600 €. Ak by daňovník odmenu za sprostredkovanie zaúčtoval do nákladov, dopustil by sa chyby pri stanovení obstarávacej ceny.

Finančný Majetok a Cenné Papiere

V príspevku sa budeme zaoberať finančným majetkom podnikateľa, pričom chceme poukázať na rôzne skutočnosti, ktoré vznikajú pri obstarávaní a nakladaní s takýmto majetkom, na spôsob účtovania podľa účtovných predpisov v nadväznosti na právnu úpravu finančného majetku v príslušných hmotnoprávnych predpisoch.

Definícia Finančného Majetku

Finančný majetok podnikateľov tvoria okrem peňažných prostriedkov hotovostných a na bankových účtoch aj cenné papiere. Ak sú krátkodobého charakteru, so splatnosťou do jedného roka, patria po hotovostných peniazoch k najlikvidnejšiemu majetku. Ďalšou ekonomickou funkciou cenných papierov ako finančných investícií je prerozdeľovanie a alokácia akumulovaných voľných finančných prostriedkov od ich majiteľov (podniky, domácnosti, občania) do rôznych oblastí ekonomiky ako nové zdroje investovania. Investovanie voľných finančných prostriedkov do cenných papierov odstraňuje riziko klesania hodnoty tezaurovaných peňazí plynutím času.

Právne Vymedzenie Majetku

Základné vymedzenie majetku podnikateľa je v Obchodnom zákonníku (zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný majetok predstavuje súbor majetkových hodnôt (vecí, pohľadávok a iných práv a peniazmi oceniteľných iných hodnôt), ktoré patria podnikateľovi a slúžia alebo sú určené na jeho podnikanie. Obchodný majetok premietnutý do podvojného účtovníctva je súhrn majetku vykazovaný na strane aktív súvahy. Obchodné imanie je súbor obchodného majetku a záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním. Vlastné imanie tvoria vlastné zdroje financovania obchodného majetku podnikateľa podľa osobitného predpisu (Obchodný zákonník sa odvoláva v tomto bode na zákon o účtovníctve). Vlastné imanie je účtovné vyjadrenie čistého obchodného imania podľa zásad a Postupov účtovníctva.

Účtovná Definícia Majetku

V účtovníctve je upravená definícia majetku od roku 2003 zákonom č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve od roku 2003 (ďalej len ZÚ). Majetkom pre účely účtovníctva podľa § 2 ods. Opatrenie MF SR č. 23 054/2002-92 zo dňa 16. 12. 2002 v znení neskorších predpisov, ktorým sa upravujú postupy účtovania a rámcová účtová osnova pre podnikateľov účtujúcich v podvojnom účtovníctve (ďalej len PÚP), v nadväznosti na ZÚ upravuje základné členenie majetku, konkretizuje majetok a upravuje metódy jeho oceňovania, obstarávania, zobrazovania v účtovníctve a vyraďovania.

Cenné Papiere a Podiely

Cenné papiere a podiely sú upravené v § 14 ods. 2 písm. 3. Základným právnym predpisom, ktorý komplexne upravuje cenné papiere (CP), je zákon č. 566/2001 Z. z. Podľa § 2 ods. c) podielové listy -§ 40 zákona č. 594/2003 Z. z. d) dlhopisy - zákon č. 530/1990 Zb. e) vkladové listy - § 786 ods. i) zmenky - zákon č. 191/1950 Zb. j) šeky - zákon č. 191/1950 Zb. n) skladiskové záložné listy - zákon č. 144/1998 Z. z. o) tovarové záložné listy - zákon č. 144/1998 Z. z. p) družstevné podielnické listy - zákon č. 42/1992 Zb. s) iný druh cenného papiera, ktorý za cenný papier vyhlási osobitný zákon. Cennými papiermi sú len tie, ktoré sú v ZCP taxatívne vymenované. Ak by v súlade s písm. ZCP upravuje v § 5 aj tzv.

Akcie a Základné Imánie

Akcie sú majetkové CP upravené v § 155 až § 159 Obchodného zákonníka (OZ). Akcia predstavuje práva akcionára ako spoločníka podieľať sa podľa zákona a stanov spoločnosti na jej riadení, zisku a na likvidačnom zostatku po zrušení spoločnosti s likvidáciou. Práva sú spojené s akciou ako s cenným papierom. V nadväznosti na § 155 ods. Základné imanie spoločnosti je hodnotovým vyjadrením majetku vkladaného do spoločnosti, ktorého vlastníctvo prechádza na spoločnosť, čím sa stáva majetkom spoločnosti. Vecne je vymedzené v § 58 OZ ako „peňažné vyjadrenie súhrnu peňažných i nepeňažných vkladov všetkých spoločníkov do spoločnosti“. Akciová spoločnosť ako emitent o svojich akciách neúčtuje, len v osobitných prípadoch (vlastné akcie). Akcie môžu byť vydané v listinnej podobe alebo zaknihované. Ak by išlo o akcie verejne obchodovateľné, tie majú predpísanú zaknihovanú podobu. Celková suma nominálnych hodnôt všetkých akcií a. s. sa vykazuje ako základné imanie. Podiel akcie na čistom obchodnom imaní vyjadruje účtovnú hodnotu akcie. Akciová spoločnosť môže vydať aj tzv. hromadnú akciu (§ 157 ods. 3 OZ). Hromadná akcia nahrádza viac akcií toho istého druhu. Hromadná akcia nie je cenným papierom. Je v podstate potvrdením - certifikátom, o počte akcií. Stanovy musia určiť menovitú hodnotu všetkých druhov akcií, ktoré sa majú vydať. Akciová spoločnosť môže vydať akcie aj v rôznej menovitej hodnote.

Dočasný List

Dočasný list je cenný papier na meno, s ktorým sú spojené práva vyplývajúce z akcií, ktoré dočasný list nahrádza (§ 176 OZ). Vystavuje sa upisovateľovi akcií po zápise a. s. do obchodného registra, ak nie je splatená celá upísaná hodnota akcií. Dočasný list sa vymení za akcie až po splatení celej menovitej hodnoty akcií. Účtuje sa obdobne ako o akciách. Dočasný list je zaradený medzi finančné nástroje, a teda môže byť predmetom verejného obchodovania.

Pokladničné Poukážky

Pokladničné poukážky (§ 3 ZCP) sú zaknihované CP so splatnosťou najviac do jedného roka, ktoré oprávňujú ich majiteľa požadovať pri splatnosti výplatu peňažných prostriedkov vo výške menovitej hodnoty pokladničnej poukážky. Výnos je určený rozdielom medzi jej nominálnou hodnotou a emisným kurzom. Pokladničné poukážky sú CP, ktoré sa predávajú diskontované. Môže ich vydávať aj MF SR, NBS, prípadne iné banky. Obsahové náležitosti pokladničných poukážok sú v ZCP stanovené taxatívne. Na základe znenia § 17 zákona č. 291/2002 Z. z.

Kupóny

Kupóny (§ 4 ZCP) sú listinné CP vydávané na rad alebo na meno. Vydávajú sa na uplatnenie práva na výnos z akcie, dočasného listu, dlhopisu alebo podielového listu. Vydávajú sa v kupónovom hárku, ktorého súčasťou môže byť aj talón, ktorý zakladá právo na vydanie nového kupónového hárku. Talón nie je cenný papier.

Dlhopisy

Dlhopisy, obligácie (dlžnícke CP) sú upravené samostatným zákonom č. 530/1990 Zb. o dlhopisoch (ďalej ZOD). Dlhopis je definovaný ako CP, s ktorým je spojené právo majiteľa požadovať splácanie dlžnej sumy v menovitých hodnotách a vyplácanie výnosov z nej k určitému dátumu a povinnosť osoby oprávnenej vydávať dlhopisy (emitenta) tieto záväzky splniť.

Definícia Cenného Papiera

Definícia cenného papiera podľa § 2 ods. Cenný papier je peniazmi oceniteľný zápis v zákonom ustanovenej podobe a forme, s ktorým sú spojené práva podľa tohto zákona a práva podľa osobitných zákonov, najmä oprávnenie požadovať určité majetkové plnenie alebo vykonávať určité práva voči zákonom určeným osobám. Cenný papier je vydaný okamihom, keď má všetky náležitosti ustanovené ZCP alebo osobitným zákonom (napr. zákon zmenkový a šekový, zákon o dlhopisoch) a keď sa stane zákonom stanoveným spôsobom majetkom prvého majiteľa (§ 8 ZCP). Dôležitou náležitosťou každého CP je označenie jeho druhu podľa ZCP.

Členenie Cenných Papierov

Cenné papiere možno členiť z rôznych hľadísk. Ak z vlastníctva cenného papiera vyplýva výkon práva voči určitým osobám, ide o majetkové cenné papiere, napr. akcie, dočasné listy. Majetkové CP predstavujú podiel na majetku určitej osoby, zakladajú rozhodovacie právomoci. Výnos z nich je vo forme dividendy, ktorá nie je vždy istá, odvíja sa od úrovne hospodárenia podniku. Ak právo zhmotnené v cennom papieri zakladá určité majetkové plnenie, ide zvyčajne o dlhové (úverové) cenné papiere, napr. obligácie, dlhopisy, pokladničné poukážky, zmenky na inkaso, podielové listy a pod. Dlhové CP zakladajú zvyčajne nižší, ale istý výnos vo forme úrokov a po určitej pevne stanovenej dobe aj návratnosť istiny. Účelom investovania do dlžných CP (kúpy) je poberanie výnosov z ich držby. Dlžné CP nezakladajú rozhodovacie práva.

Formy Cenných Papierov

Podľa podoby (§ 10 ZCP), v akej sú emitované, poznáme CP listinné a zaknihované (dematerializované). Listinný cenný papier je vydaný v podobe listiny. Dematerializovaný (zaknihovaný) CP je emitovaný ako záznam v zákonom predpísanej evidencii zaknihovaných CP. CP môžu mať podobu listinnú alebo zaknihovanú, a to podľa rozhodnutia emitenta. Niektoré druhy CP majú predpísanú podobu priamo zo zákona, napr. pokladničné poukážky môžu byť len zaknihované. Ide najmä o cenné papiere vydávané hromadne a cenné papiere, ktoré sú verejne obchodovateľné. Zmenky, cestovné šeky, náložné listy môžu byť len v listinnej podobe. Listinný CP sa zvyčajne skladá z plášťa a z kupónového hárku zakončeného talónom. Kupóny (ich úprava je v § 4 ZCP) sú poukážky na výnos z CP. Plášť predstavuje istinu CP.

#

tags: #podielove #vlastnictvo #a #provizia #definícia