Započítanie Pohľadávky Spoločníkom Ako Vklad Do Spoločnosti

Vstup spoločníka do spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) alebo akciovej spoločnosti (a.s.) je spojený s vkladom, ktorý môže byť peňažný alebo nepeňažný. Jednou z foriem nepeňažného vkladu môže byť aj pohľadávka spoločníka voči spoločnosti. Tento článok sa zaoberá problematikou započítania pohľadávky spoločníkom ako vklad do spoločnosti, a to z pohľadu účtovného, daňového a právneho.

Vklad Spoločníka a Jeho Formy

V súlade s § 59 ods. 1 Obchodného zákonníka (OZ) je vkladom spoločníka súhrn peňažných prostriedkov (peňažný vklad) a iných peniazmi oceniteľných hodnôt (nepeňažný vklad), ktoré spoločník vkladá do obchodnej spoločnosti a podieľa sa nimi na výsledku podnikania. Nepeňažným vkladom môže byť len majetok, ktorého hodnota sa dá určiť v peniazoch.

Peňažný Vklad

Pri založení spoločnosti peňažnými vkladmi je účtovanie pomerne jednoduché. Zvyčajne pôjde o vloženie peňažnej sumy na osobitný účet v banke zriadený správcom vkladu alebo predstavenstvom. Napríklad OZ ukladá v § 204 ods. 2 povinnosť predstavenstvu a. s. Pri zaviazaní sa k peňažnému vkladu v cudzej mene do tuzemskej spoločnosti sa cudzia mena ocení kurzom NBS ku dňu upísania vkladu. Pri splatení vkladu vložením na devízový účet sa použije na prepočet Sk kurz NBS ku dňu splatenia vkladu. Rozdiely, ktoré vzniknú pri splácaní vkladu v cudzej mene z titulu zmeny kurzov, nie sú podľa § 24 ods. 2 opatrenia MF SR č.

Nepeňažný Vklad

Nepeňažným vkladom môže byť napríklad:

• Pozemok
• Drobný hmotný majetok
• Pohľadávka

Pohľadávka Ako Nepeňažný Vklad

Predmetom nepeňažného vkladu môže byť aj pohľadávka. Ak vklad do spoločnosti alebo jeho časť spočíva v prevode pohľadávky, použijú sa primerane ustanovenia o postúpení pohľadávky. Spoločník ručí za vymožiteľnosť tejto pohľadávky do výšky hodnoty svojho vkladu. Predmetom nepeňažného vkladu môže byť aj pohľadávka voči spoločnosti, ku ktorej má spoločník vkladovú povinnosť. Tak ako každý nepeňažný vklad, aj pohľadávka musí byť ocenená znaleckým posudkom. Podstatou vkladu pohľadávky do obchodnej spoločnosti je premena pohľadávky na majetkovú účasť v obchodnej spoločnosti, tzn. ide o obstaranie (navýšenie) obchodného podielu, resp. o obstaranie akcií a zníženie stavu pohľadávok.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania voči spoločnosti

Započítanie Pohľadávky Voči Spoločnosti

V danom prípade je spoločník veriteľom, ktorý má pohľadávku voči obchodnej spoločnosti, ktorá je jeho dlžníkom a namiesto tejto pohľadávky získa kapitálovú účasť priamo v tejto spoločnosti. Z pohľadu spoločnosti A ako vkladateľa nepeňažného vkladu (pohľadávky) sa jedná o kapitalizáciu pohľadávky, t. j. kapitálovú účasť v obchodnej spoločnosti B. Z pohľadu spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu sa jedná o kapitalizáciu záväzku. Ak je nepeňažný vklad splatený pohľadávkou, pričom ide o pohľadávku voči samotnému prijímateľovi nepeňažného vkladu, dochádza k jej kapitalizácii.

Príklad:

Spoločnosť A obstarala pohľadávku voči dlžníkovi - spoločnosti B - za dohodnutú cenu 5 000 eur, menovitá hodnota bola 10 000 eur. Následne túto pohľadávku spoločnosť A vložila ako nepeňažný vklad do základného imania spoločnosti B v hodnote uznanej na vklad v sume 10 000 eur.

V účtovníctve spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je pohľadávka voči sebe samému, sa táto kapitalizuje, t. j. dochádza k premene záväzku na kapitálovú účasť vkladateľa na imaní prijímateľa nepeňažného vkladu v hodnote 10 000 eur. To znamená, že po tejto transakcii prijímateľ nepeňažného vkladu už neeviduje ani záväzok voči spoločnosti A, ani pohľadávku voči sebe samému.

Daňové Aspekty Vkladu Pohľadávky

Pri vklade pohľadávky ako nepeňažného vkladu je dôležité zohľadniť daňové aspekty, a to ako na strane vkladateľa (spoločníka), tak aj na strane prijímateľa (spoločnosti).

Daň z Príjmov u Vkladateľa

Podľa § 17d ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov (ZDP) do základu dane vkladateľa nepeňažného vkladu, ktorým je individuálne vložený majetok, a ktorý zisťuje základ dane podľa § 17 ods. 1 písm. Pôvodnou cenou pri nepeňažnom vklade je podľa § 17d ods. 11 ZDP ocenenie majetku a záväzkov u vkladateľa nepeňažného vkladu zistené podľa osobitných predpisov s odkazom na zákon č. 431/2002 Z. z.

Prečítajte si tiež: Podmienky započítania vojenskej služby do dôchodku

V prípade, ak nedošlo k prevzatiu pohľadávky, ale k jej kapitalizácii, vkladateľ (spoločnosť A) nemôže postupovať podľa § 17d ods. 1 písm. a) ZDP a rozdiel medzi hodnotou nepeňažného vkladu započítanou na vklad spoločníka a hodnotou nepeňažného vkladu v účtovníctve nemôže nezahrnúť do základu dane. Tzn., že predmetný rozdiel vo výške 5 000 eur musí byť súčasťou základu dane vkladateľa ako zdaniteľný príjem podľa § 2 písm. h) ZDP, ktorý ovplyvnil už jeho výsledok hospodárenia v nadväznosti na § 17 ods. 1 písm. b) ZDP.

Obdobne by tomu bolo v prípade, ak by pohľadávka nebola predmetom nepeňažného vkladu, ale došlo by k inkasu tejto pohľadávky v plnej výške pôvodnej menovitej hodnoty (10 000 eur), pričom spoločnosť A má túto pohľadávku ocenenú v dôsledku nadobudnutia postúpením v obstarávacej cene (5 000 eur). Rozdiel medzi obstarávacou cenou pohľadávky (5 000 eur) a inkasovanou hodnotou pohľadávky (10 000 eur) by spoločnosť A zúčtovala v prospech účtu 648, bol by to zdaniteľný príjem podľa § 2 písm.

Daň z Príjmov u Prijímateľa

V účtovníctve spoločnosti B ako prijímateľa nepeňažného vkladu, ktorým je pohľadávka voči sebe samému, sa táto kapitalizuje, t. j. dochádza k premene záväzku na kapitálovú účasť vkladateľa na imaní prijímateľa nepeňažného vkladu v hodnote 10 000 eur. To znamená, že po tejto transakcii prijímateľ nepeňažného vkladu už neeviduje ani záväzok voči spoločnosti A, ani pohľadávku voči sebe samému.

Účtovné Aspekty Vkladu Pohľadávky

Z účtovných zápisov spoločnosti A a spoločnosti B podľa opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovnej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v znení neskorších predpisov (ďalej len „postupy účtovania“) je zrejmé, že ak je nepeňažný vklad splatený pohľadávkou, pričom ide o pohľadávku voči samotnému prijímateľovi nepeňažného vkladu, dochádza k jej kapitalizácii.

Právne Aspekty Vkladu Pohľadávky

Pri vklade pohľadávky ako nepeňažného vkladu je potrebné dodržiavať ustanovenia Obchodného zákonníka o vkladoch do základného imania spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť znalecké ocenenie pohľadávky a dodržiavať postupy pri zvyšovaní základného imania spoločnosti.

Prečítajte si tiež: Vplyv vdovského dôchodku na pomoc v hmotnej núdzi

Alternatívne Riešenia a Upozornenia

Okrem priameho vkladu pohľadávky do základného imania existujú aj iné možnosti, ako spoločník môže usporiadať svoje vzťahy so spoločnosťou:

• Poskytnutie pôžičky spoločnosti: Spoločník môže spoločnosti poskytnúť pôžičku, ktorá je úročená trhovou úrokovou sadzbou. Úrok je daňovo uznateľný náklad pre spoločnosť a zdaniteľný príjem pre spoločníka.
• Úhrada záväzkov spoločníka spoločnosťou: Spoločnosť môže uhrádzať záväzky spoločníka, ale toto plnenie sa považuje za príjem zo závislej činnosti spoločníka a podlieha dani z príjmov a odvodom.
• Výplata dividend: Po zdanení na úrovni eseročky a splatení príspevku do rezervného fondu či úhrade starých strát môže firma za určitých podmienok vyplatiť časť zvyšného účtovného zisku aktuálneho roka či rokov minulých samotným spoločníkom - ako osobám, ktoré za týmto účelom eseročku založili a sú teda konečnými užívateľmi tejto konečnej výhody. No a samotné rozdelenie časti zisku resp. “pridelenie” dividendy na základe rozhodnutia valného zhromaždenia či rozhodnutia jediného spoločníka v stanovenej sume je záväzkom voči spoločníkovi. Záväzok je podľa Obchodného zákonníka možné započítať s pohľadávkou voči spoločníkovi a týmto do veľkej miery povinnosť “vrátenia” dlhu odpadá. Pozor, dôležitá pikoška: nielen vyplatenie dividendy v peniazoch podlieha 7%-nému zdaneniu na strane spoločníka, ale aj samotný zápočet.
• Kúpa majetku od spoločníka: Eseročka nemusí svoj dlhodobý odpisovaný či neodpisovaný majetok kupovať len z predajní či e-shopov. Niečo môže kúpiť aj od samotného spoločníka, najmä v prípade rozbehu eseročky. Neexistuje dôvod, prečo by začínajúca firma nemohla kúpiť pár kusov kancelárskeho nábytku, počítač, telefón, monitor či ojazdené auto od svojho zakladateľa, ktorý ich používal dovtedy. Skôr existuje dôvod, aby tak urobila: eseročka si môže uplatniť v účtovných aj daňových nákladoch súvisiace služby, servis či spotrebný materiál iba v prípade, ak nejaký ten predmetný majetok eviduje. Ak spoločník predá svojej eseročke starší majetok, v prípade, ak ho ako SZČO dovtedy nemal v obchodnom majetku (tj neuplatnil si jeho kúpu v daňových nákladoch živnostníka či inej SZČO), predaj nezdaňuje, je oslobodený. Naopak, eseročka si daný počítač, stroj či auto vie uplatniť v daňových nákladoch bez ohľadu na oslobodenie na strane predajcu. A teda ak eseročka dlží na základe kúpnej zmluvy za pár kusov majetku svojmu spoločníkovi napr. 12 000 EUR a spoločník zároveň dlží tejto firme napr. 12 000 EUR, záväzok je opäť možné s pohľadávkou započítať.
• Pracovné cesty: Spoločník môže pre vlastnú eseročku vykonávať aj vykazovať pracovné cesty - samozrejme reálne a samozrejme za účelom vykonávania biznisu, tj reálnych zákaziek, obchodov, vzdelávania a pod. Z tohto titulu mu firma dlží cestovné náhrady - za prípadné použitie vlastného auta (amortizácia + spotreba pohonných hmôt), za prípadné iné cestovné platené zo spoločníkovho vrecka, za ubytovanie a iné plnenia platené zo spoločníkovho vrecka či nedokladované zákonné stravné (ľudovo “diéty”). Aj takéto náhrady sa môžu v agende eseročky dlhodobo kumulovať a neskôr “zlikvidovať” formou zápočtu s pohľadávkami voči spoločníkovi.
• Kapitálový fond: Kapitálový fond môže byť vytvorený nepeňažným príspevkom, ktorým je pohľadávka. Účtovanie kapitálového fondu z príspevkov nepeňažným splatením, resp. splatením pohľadávkou je obdobné ako účtovanie nepeňažného vkladu do základného imania, pričom nepeňažným vkladom je pohľadávka.

Upozornenia:

• V prípade, ak je spoločnosť v kríze podľa Obchodného zákonníka, vzťahuje sa na ňu zákaz vrátenia vkladu a takým je aj poskytnutie takmer akéhokoľvek “plnenia bez primeraného protiplnenia” spoločníkovi.
• V jednoosobových eseročkách musí mať v zmysle Obchodného zákonníka každá zmluva medzi spoločníkom a “jeho” eseročkou písomnú formu. Ak teda taká neexistuje, podľa všetkého neexistuje ani právny vzťah.

Zodpovednosť Konateľa

Konatelia s. r. o. vo všeobecnosti za záväzky spoločnosti nezodpovedajú, pretože zákon nezakladá ručiteľský záväzok konateľov voči záväzkom spoločnosti. Konateľ zodpovedá za škodu spôsobenú spoločnosti pri výkone funkcie, ak nekoná s odbornou starostlivosťou. Taktiež, ak konateľ poruší povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas, zodpovedá za škodu spôsobenú veriteľom dlžníka.

tags: #započítanie #pohľadávky #spoločníkom #ako #vklad #do