Dedenie zo zákona: Podmienky, skupiny dedičov a zmeny v dedičskom práve

Dedenie predstavuje komplexný proces, ktorý môže mať významný dopad na životy dedičov. Na Slovensku sa dedí zo zákona, zo závetu alebo kombináciou oboch spôsobov. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dedení zo zákona, dedičských skupinách, podmienkach dedenia a pripravovaných zmenách v dedičskom práve, ktoré prinesie nový Občiansky zákonník.

Dedenie zo zákona a dedičské skupiny

Ak poručiteľ nezanechal závet, dedičstvo sa rozdeľuje podľa zákonom stanovených pravidiel. Občiansky zákonník rozdeľuje dedičov do štyroch dedičských skupín, ktoré určujú poradie a podiely, v akých dedičia nadobúdajú majetok.

Prvá dedičská skupina

V prvej dedičskej skupine dedia poručiteľove deti a manžel, každý z nich rovnakým dielom. Ak niektoré z detí nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (vnúčatá poručiteľa). Ak nededia ani tieto deti, dedia rovnakým dielom ich potomkovia. Podmienkou dedenia manžela je existencia manželstva v čase smrti poručiteľa, pričom nezáleží na tom, či manželia žili v spoločnej domácnosti alebo či existovalo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

Príklad: Ak zosnulý muž vlastnil byt spoločne s manželkou v bezpodielovom spoluvlastníctve a mal jednu dcéru, po vysporiadaní BSM sa polovica bytu stane predmetom dedičstva. Táto polovica sa rozdelí rovnakým dielom medzi manželku a dcéru, teda každá zdedí 25 % podiel na byte.

Druhá dedičská skupina

V druhej dedičskej skupine dedia manžel, poručiteľovi rodičia a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Dedičia druhej skupiny dedia rovnakým dielom, manžel však vždy dedí najmenej polovicu dedičstva. Ak v druhej dedičskej skupine niet ďalších zákonných dedičov, celé dedičstvo pripadne manželovi poručiteľa. Za osobu žijúcu v spoločnej domácnosti sa považuje osoba, ktorá s poručiteľom žila aspoň rok pred jeho smrťou (druh/družka, súrodenec, priateľ).

Prečítajte si tiež: Ako dediť výsluhový dôchodok?

Príklad: Ak zosnulá žena vlastnila s manželom 3-izbový byt v rámci BSM a nemali deti, ale žili jej rodičia, manželkin polovičný podiel na byte sa rozdelí medzi manžela a jej rodičov. Manžel získa polovicu dedeného podielu (25 % z celého bytu, celkovo teda bude mať 75 % podiel) a druhá polovica sa rozdelí rovnakým dielom medzi otca a matku zosnulej (každý 12,5 % podiel).

Tretia dedičská skupina

Ak niet manžela a nededí ani žiadny z rodičov, nastupuje tretia dedičská skupina. V nej dedia rovnakým dielom poručiteľovi súrodenci a osoby, ktoré žili s poručiteľom najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a starali sa o ňu alebo boli na neho odkázaní výživou. Ak niektorý zo súrodencov nededí, jeho podiel nadobúdajú rovnakým dielom jeho deti (netere a synovci poručiteľa). Za poručiteľových súrodencov sa považujú aj súrodenci s aspoň jedným spoločným rodičom.

Príklad: Ak je zosnulý muž vlastníkom rodinného domu, v ktorom päť rokov býval so svojou družkou, nemali spoločné deti a muž nemal deti z predchádzajúceho vzťahu a jeho rodičia nežijú, ale žijú jeho sestra a brat a dcéra zomrelého súrodenca, nehnuteľnosť sa rozdelí medzi družku, jeho dvoch súrodencov a neter (dcéru mŕtveho súrodenca), teda medzi štyri osoby.

Štvrtá dedičská skupina

V štvrtej dedičskej skupine dedia rovnakým dielom prarodičia poručiteľa, a ak nededí žiaden z nich, dedia rovnakým dielom ich deti (strýkovia a tety poručiteľa).

Príklad: Ak je zosnulý muž jediným vlastníkom dvojizbového bytu, nemá manželku, družku, súrodencov ani deti a rodičia mu nežijú, dediť môžu jeho stará matka a strýko, každý 50 % podielu. Ak by žili všetci starí rodičia a strýko, každý z nich by zdedil 20 % podiel. Ak by nežili ani strýkovia či tety, nikto iný už dediť nemôže a všetok majetok prepadne štátu.

Prečítajte si tiež: Nároky na dedičstvo po manželovi

Dedičské konanie a jeho priebeh

Dedičské konanie sa začína smrťou poručiteľa. Súd upovedomí osoby, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca. Túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je dedičom, súd mu ustanoví procesného opatrovníka a o jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou.

V rámci dedičského konania sa zisťuje majetok poručiteľa (aktíva) a jeho dlhy (pasíva). Dedičia majú právo dedičstvo odmietnuť, najmä ak pasíva presahujú aktíva. Ak sa dedičia dohodnú s pozostalým manželom na vysporiadaní BSM, súd túto dohodu schváli. Ak k dohode nedôjde, vysporiadanie vykoná súd.

Nový Občiansky zákonník a zmeny v dedičskom práve

Slovensko čakajú najväčšie zmeny v rodinnom a majetkovom práve za posledné desaťročia. Nový Občiansky zákonník, ak bude schválený, prinesie zásadné zmeny v dedičskom práve, ktoré ovplyvnia manželstvá, rozvody, dedenie a majetkové vzťahy medzi partnermi.

Dedičská zmluva

Nový zákonník opätovne zavádza dedičskú zmluvu ako plnohodnotný právny dôvod dedenia. Dedičská zmluva je dvojstranný právny úkon, pri ktorom poručiteľ povoláva dediča a povolaný dedič toto povolanie prijíma. Poručiteľ sa tak vzdáva časti svojej testamentárnej slobody, pretože na rozdiel od závetu ju nemôže jednostranne meniť alebo odvolať, pokiaľ si zmluvné strany výslovne nedohodli možnosť odstúpenia bez dôvodu. Zmluvu možno uzavrieť ako odplatnú alebo bezodplatnú.

Zrieknutie sa dedičstva

Zavádza sa tiež nový inštitút zrieknutia sa dedičstva, ktorý umožňuje potenciálnemu budúcemu dedičovi uzavrieť s poručiteľom zmluvu, ktorou sa svojho dedičského práva vzdá odplatne alebo bezodplatne. Na takého človeka sa potom hľadí, akoby sa smrti poručiteľa nedožil a nededí z nijakého titulu.

Prečítajte si tiež: Podmienky dedenia DDS

Náhradný dedič

Po novom by sa do právnej úpravy mohol tiež zaviesť inštitút ustanovenia náhradného dediča. Ten by mohol prísť po tom, ak by sa povolaný dedič nestal z najrôznejších príčin dedičom.

Obmedzenie povinného podielu neopomenuteľných dedičov

Nová právna úprava prináša výrazné posilnenie autonómie vôle poručiteľa. Najvýraznejšou zmenou je zásadné zníženie povinného podielu neopomenuteľných dedičov, teda detí. Maloletým potomkom bude patriť iba 2/10 ich zákonného podielu a plnoletým iba 1/10, čo v praxi znamená, že poručiteľ môže rozhodnúť o svojom majetku omnoho voľnejšie a deti už nebudú chránené v rozsahu, na aký boli zvyknuté podľa doterajšej právnej úpravy.

Rozšírenie dôvodov vydedenia

Rozširujú sa aj dôvody vydedenia, k existujúcim dôvodom pribúda nový dôvod, a to ak potomok trvalo vedie márnotratný život. Súčasne sa precizujú aj dôvody dedičskej nespôsobilosti, najmä pokiaľ ide o úmyselné trestné činy, ktoré sa už nebudú posudzovať len vo vzťahu k poručiteľovi, ale aj voči jeho potomkom. Nespôsobilým dediť bude aj rodič poručiteľa, ktorý bol pozbavený rodičovských práv.

Dedičstvo a dlhy

Dedič vstupuje do práv a povinností zosnulého, čo znamená, že okrem majetku preberá aj jeho dlhy, ak nezanikli smrťou. Dedičia majú právo dedičstvo odmietnuť, ak pasíva (dlhy) presahujú aktíva (majetok). Je dôležité si uvedomiť, že dedičia zodpovedajú za dlhy poručiteľa len do výšky nadobudnutého dedičstva.

Zjednodušenie dedičského konania

Viaceré prvky novej právnej úpravy smerujú k tomu, aby sa kľúčové rodinnoprávne a majetkovoprávne konania stali rýchlejšími, menej konfliktnými a procesne predvídateľnejšími. Významné zjednodušenie nastane aj v rámci majetkového vyporiadania manželov. Nahradenie inštitútu bezpodielového spoluvlastníctva manželov koncepciou spoločného imania manželov s jednotným a precizovaným režimom aktív a pasív prinesie väčšiu predvídateľnosť pri určovaní, čo patrí do spoločného majetku a čo je výlučné vlastníctvo.

tags: #prvda #dedenie #zo #zakona #podmienky