Psychické poruchy u seniorov: Príznaky a liečba

Starnutie je prirodzený proces, ktorý so sebou prináša množstvo zmien, a to ako fyzických, tak aj psychických. V spoločnosti, kde sa očakávaná dĺžka života neustále zvyšuje, je zabezpečenie kvalitného a plnohodnotného života v starobe prioritou. Zatiaľ čo o fyzickom zdraví seniorov sa hovorí pomerne často, téma duševného zdravia starších ľudí je často prehliadaná alebo stigmatizovaná. Je však kľúčové pochopiť, že úzkosť a depresia u seniorov nie sú normálnou súčasťou starnutia. Neriešené duševné problémy môžu výrazne zhoršiť celkovú kvalitu života, viesť k sociálnej izolácii a dokonca ovplyvniť aj fyzické zdravie seniorov.

Bežné prejavy starnutia vs. psychické poruchy

O starých ľuďoch zvykneme hovoriť, že sú senilní. Pod pojmom starecká senilita si predstavíme človeka, ktorý už má veľkú časť života za sebou a je charakteristický tým, že má menej vlasov, stratil veľkú časť svalovej hmoty, na koži má pigmentové škvrny a vrásky, zle vidí, chýbajú mu niektoré zuby, pomaly sa pohybuje a jeho myseľ už nie je taká svieža. Toto sú bežné prejavy starnutia. Aj keď sa so senilnou demenciou stretávame v populácii často, nepatrí k prirodzeným prejavom starnutia.

Pod pojmom demencia rozumieme duševnú chorobu, kedy dochádza k úbytku intelektu, poruchy krátkodobej pamäti a úsudku. Nie je neobvyklé, že dochádza tiež k zmene osobnosti a chovania. Starecká demencia sa začne prejavovať nenápadne, príznaky nad ktorými možno mávnete rukou a poviete si, že už patrí k starnutiu. Pokiaľ sa včas nenasadí vhodná liečba, choroba pokročí do ďalšieho stupňa stareckej demencie a ovplyvní sebestačnosť seniora. V tomto stupni si okolie a senior sám všimne, že mu to horšie myslí. Dokáže sa ešte sám o seba postarať, dôjsť k lekárovi alebo nakúpiť a venuje sa stále svojím koníčkom. V tomto štádiu môže zostať aj niekoľko rokov, ale riziko rozvoja ďalšieho štádia demencie je vyššie, než u zdravých ľudí.

Keď ste prepracovaní a nesústredíte sa, zabudnete na nejakú úlohu alebo meno. To ale ešte neznamená, že máte demenciu. Neskôr si určite spomeniete, na rozdiel od človeka s demenciou. Človek s demenciou má problém vybaviť si mená blízkych, nakupuje nezmyselné veci, nepamätá si recepty, odkladá veci na nezmyselné miesta, stráca sa na známych miestach.

Príznaky úzkosti a depresie u seniorov

Príznaky depresie starší ľudia môžu prejavovať inak ako mladší dospelí, čo sťažuje ich rozpoznanie. Často sa nejedná o otvorený smútok, ale skôr o neurčité fyzické ťažkosti, únavu, stratu záujmu o predtým obľúbené aktivity alebo zhoršenie pamäte.

Prečítajte si tiež: Stratégie pre zdravé pracovné prostredie

Medzi bežné príznaky patria:

• Fyzické ťažkosti: Časté sťažnosti na bolesti, tráviace problémy, bolesti hlavy, ktoré nemajú jasnú fyzickú príčinu a nereagujú na bežnú liečbu.
• Zmeny spánku: Nespavosť, skoré ranné prebúdzanie alebo naopak nadmerná spavosť.
• Kognitívne zmeny: Zhoršenie pamäte, problémy s koncentráciou, spomalené myslenie.

Rozvoj úzkosti a depresie v starobe je komplexný proces, na ktorom sa podieľa viacero faktorov. Nejde o jedinú príčinu, ale skôr o súhru biologických, psychologických a sociálnych vplyvov.

• Fyzické zdravie a chronické ochorenia: Mnohí seniori trpia chronickými ochoreniami ako sú srdcové choroby, cukrovka, Parkinsonova choroba, mŕtvica alebo artritída. Tieto ochorenia môžu spôsobovať bolesť, obmedzovať mobilitu a viesť k závislosti na druhých, čo priamo prispieva k rozvoju depresie a úzkosti. Samotná liečba niektorých ochorení, vrátane vedľajších účinkov liekov pre seniorov, môže mať vplyv na duševný stav.
• Strata a smútok: Starnutie je často spojené so stratou blízkych - partnera, priateľov, súrodencov. Prežívanie smútku je prirodzené, ale ak sa smútok prehlbuje a trvá dlhodobo, môže prerásť do klinickej depresie.
• Sociálna izolácia a osamelosť: Odchod do dôchodku, strata sociálnych rolí, obmedzená mobilita a smrť blízkych môžu viesť k sociálnej izolácii.
• Zmeny životného štýlu a mobility: Znížená fyzická aktivita, obmedzená schopnosť vykonávať bežné činnosti, strata vodičského preukazu a závislosť na druhých môžu viesť k pocitu straty autonómie a kontroly nad vlastným životom.

Je dôležité si uvedomiť, že prítomnosť niekoľkých z týchto príznakov, ktoré trvajú dlhšie ako dva týždne a ovplyvňujú každodenný život, by mala byť signálom pre vyhľadanie odbornej pomoci.

Demencia: Symptómy, typy a diagnostika

Demencia je termín, ktorým sa označujú neurodegeneratívne ochorenia. Pre tieto ochorenia sú typické najmä zmeny v správaní. Zároveň sú spojené so stratou mentálnych a koordinačných schopností. Demencia je termín, ktorý je dosť všeobecný, pričom charakterizuje pokles kognitívnych funkcií. Medzi kognitívne funkcie zaraďujeme mentálne zručnosti, ktoré potrebujeme na vykonávanie akejkoľvek úlohy. Patrí medzi ne: vnímanie, pozornosť, pamäť, učenie, myslenie.

Slovom demencia sa označuje stav, ktorý je spojený so symptómami, ako je obmedzenie alebo strata pamäti, myslenia, reči či rozhodovacích schopností. Pričom tieto príznaky ovplyvňujú vykonávanie bežných a každodenných činností. Demenciu vyvoláva mnoho faktorov, v dôsledku ktorých dochádza k degenerácii neurónov - mozgových buniek.

Prečítajte si tiež: Ako získať čiastočný invalidný dôchodok s psychickou chorobou

Príznaky demencie

Príznaky demencie sa rozvíjajú postupne. Na úplnom začiatku rozvoja demencie sa objavuje najmä typická strata krátkodobej pamäti, ktorá je spojená so zabúdaním - napríklad nových mien a „strácaním vecí“ - kedy si pacient nepamätá, kde dané veci odložil. Veľmi typickým znakom je aj problém pri vyjadrovaní. Pacienti ťažko hľadajú tie správne slová na formuláciu svojich myšlienok. Často sa stáva, že pacienti nerozumejú významu slov. Pacienti s demenciou sa stávajú apatickí - strácajú záujem o aktivity, ktoré predtým robievali s radosťou.

Príznaky demencie môžu mať kognitívny, neuropsychický, ale aj telesný charakter. Vo väčšine prípadov sa v začiatočnom štádiu demencie vyskytuje najmä zabúdanie nedávnych udalostí, napríklad neschopnosť zapamätať si, čo som jedol na obed alebo kde som bol včera. Ďalej sa objavujú ťažkosti pri rozhodovaní, hľadanie slov, opakujúce sa otázky pri konverzácii, nesprávne umiestnenie vecí a z toho plynúca úzkosť či nervozita. V pokročilom štádiu demencie dochádza k neschopnosti postarania sa o seba samého. Človek sa nedokáže sám najesť, učesať alebo umyť.

Typy demencie

Keďže demencia nie je ochorenie ako také, môže byť rozdeľovaná na základe rôznych kritérií.

• Alzheimerova choroba: Medzi najznámejší a tiež najčastejší typ demencie patrí Alzheimerova choroba, ale rozvinúť sa môžu aj iné demencie a poruchy mozgu. Majú veľmi podobné príznaky a tiež svoje typické prejavy, na základe ktorých lekár stanoví presnú diagnózu. Medzi najčastejšie starecké demencie patrí už spomínaná Alzheimerova choroba. Prvotné príznaky zahŕňajú dezorientáciu na známych miestach, dlhšie trvanie každodenných bežných činností, strata spontánnosti, zmeny nálad a osobnosti, zvýšená úzkosť. S postupom ochorenia sa objavujú aj ďalšie príznaky - stále väčšia strata pamäti, narastá aj zmätenosť, pacient začína mať problém s rozpoznávaním blízkych osôb - či už ide o rodinných príslušníkov, známych, susedov. Začínajú sa objavovať problémy pri čítaní, písaní, počítaní. Je pre nich veľmi náročné myslieť logicky a organizovať si myšlienky. Pacienti môžu trpieť halucináciami, bludmi a paranojou. Sú precitlivenejší - trpia úzkosťami, nepokojom, plačlivosťou. Tieto prejavy sa objavujú typicky najmä neskoro popoludní až večer. Dostávajú sa do štádia, kedy nie sú schopní učiť sa nové veci. K psychickým problémom sa začínajú pridružovať aj výraznejšie motorické ťažkosti.
• Vaskulárna demencia: Vaskulárna, kedy sú príčinou zhoršenej pamäti cievy. V dôsledku sklerotizácie (kornatenie), nie sú dostatočne cievy pružné a neprivádzajú do mozgu dostatok krvi.
• Sekundárna demencia: Sekundárna demencia vzniká ako následok vážnej choroby, úrazoch, zápalových ochorení a tiež v dôsledku alkoholizmu.
• Demencia s Lewyho telieskami: Ide o jeden z najbežnejších typov progresívnej demencie. Lewyho telieska sú abnormálne balónovité zhluky bielkovín, ktoré sa našli v mozgu aj u ľudí s Alzheimerovou a Parkinsonovou chorobou.
• Frontotemporálna demencia: Ide o skupinu ochorení charakterizovaných rozpadom nervových buniek a ich spojení v predných a temporálnych lalokoch mozgu. Toto sú oblasti, ktoré sa vo všeobecnosti spájajú s osobnosťou, správaním a jazykom.

Diagnostika demencie

Diagnostika demencie prebieha na základe vyšetrenia. V súčasnosti neexistuje jeden univerzálny liek určený na liečbu demencie. Lekár musí rozpoznať mieru kognitívneho úpadku a určiť, čo je pacient ešte schopný urobiť. Spýta sa pacienta na príznaky, ktoré pozoruje a vykoná fyzikálne vyšetrenie. Je dobré aby s pacientom išiel na vyšetrenie aj niekto z rodiny, pretože pacient si sám nemusí pamätať všetky príznaky, ktoré sa u neho objavujú.

Používajú sa aj:

Prečítajte si tiež: Život s psychickou poruchou a invaliditou

• Skríningové testy kognitívnych funkcií: Pacient je podrobený skríningovým testom kognitívnych funkcií, ako je napr. test kreslenia hodín alebo test slovnej fluencie.
• Zobrazovacie metódy: Magnetická rezonancia, alebo CT môžu ukázať známky mŕtvice, krvácania, alebo nádoru.
• Krvné testy: Krvné testy dokážu odhaliť fyzické problémy, ktoré môžu ovplyvniť funkciu mozgu, ako je nedostatok vitamínu B-12 alebo nedostatočná činnosť štítnej žľazy.

Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou

Rozlíšenie medzi demenciou a depresiou u seniorov môže byť mimoriadne náročné, pretože mnohé z ich symptómov sa prekrývajú, najmä tie kognitívne. Oba stavy môžu spôsobovať problémy s pamäťou, koncentráciou, úsudkom a celkovými zmenami nálady starší. Kľúčové rozdiely však existujú.

Liečba psychických porúch u seniorov

Dobrou správou je, že úzkosť v starobe a depresia u seniorov sú liečiteľné stavy. Súbor liečebných metód je podobný ako u mladších dospelých, avšak s ohľadom na špecifické potreby a obmedzenia staršej populácie. Cieľom liečby je zmiernenie príznakov a ich závažnosti, zlepšenie kvality života a spomalenie postupu ochorenia.

Farmakoterapia

Antidepresíva a anxiolytiká sú často prvou voľbou, najmä pri stredne ťažkých až ťažkých formách depresie a úzkosti. Pri nasadzovaní liekov pre seniorov je však potrebná mimoriadna opatrnosť. Lekár musí zvážiť možné interakcie s inými liekmi, ktoré senior užíva, a zvoliť lieky s čo najmenšími vedľajšími účinkami. Začína sa s nižšími dávkami a postupne sa zvyšujú, pričom sa starostlivo sleduje reakcia pacienta. Pri liečbe v rannom štádiu sa používa extrakt z listov stromu ginkgo biloba, ktorý podporuje mozgovú činnosť a dá sa kúpiť aj bez predpisu. Zlepšuje využitie glukózy pre mozgovú činnosť a mozog je aj lepšie prekrvený. Liekmi sa dajú ovplyvniť len niektoré známe príčiny demencie, ako je nedostatek neurotransmitéru acetylcholín pri Alzheimerovej chorobe. Z liekov viazaných na lekárský predpis sa pri liečbe používajú tzv. kognitíva (inhibítory acetylcholinesterázy), ktoré množstvo acetylcholínu zvyšujú a tým zastavia zhoršujúcu sa pamäť. Tieto lieky v počiatočnom a strednom štádiu ochorenia predpisuje neurológ, geriater alebo psychiater.

Psychoterapia

Psychoterapia, najmä kognitívne-behaviorálna terapia (KBT) a interpersonálna terapia, je vysoko účinná pri liečbe depresie a úzkosti u seniorov. Pomáha im identifikovať a meniť negatívne myšlienkové vzorce, rozvíjať copingové stratégie a zlepšovať sociálne zručnosti. Terapia môže byť prispôsobená pre seniorov, napríklad kratšími sedeniami alebo zameraním na konkrétne problémy súvisiace so starnutím, ako je strata, osamelosť alebo adaptácia na nové životné situácie. V počiatočných fázach demencie - pokiaľ nedôjde k výraznému poklesu komunikácie a porozumenia, je veľmi účinná je psychoterapia.

Podpora životného štýlu

Zmeny životného štýlu hrajú významnú úlohu. Pravidelná fyzická aktivita, hoci aj mierna, ako je prechádzka, môže výrazne zlepšiť náladu a zmierniť príznaky depresie starší ľudia. Zdravá a vyvážená výživa podporuje celkové zdravie a môže ovplyvniť aj psychický stav. Dostatočný spánok a minimalizácia stresu sú tiež dôležité.

Alternatívne a doplňujúce terapie

Niektorí seniori môžu nájsť úľavu v doplňujúcich terapiách ako je arteterapia, muzikoterapia alebo terapia zvieratami. Zlepšenie psychických a kognitívnych funkcií u pacientov s demenciou je pozorované aj pri využití aromaterapie, muzikoterapie, tanečnej terapie a pri pravidelnom pobyte v prírode. Veľmi prospešné je tiež zaobstarať seniorovi domáceho miláčika, obzvlášť psa.

Spolupráca medzi seniorom, jeho rodinou, praktickým lekárom a špecialistom v oblasti geriatrickej psychiatrie je nevyhnutná pre vytvorenie efektívneho a udržateľného liečebného plánu.

Prevencia psychických porúch u seniorov

Aktívna podpora seniorov a prevencia duševných porúch je rovnako dôležitá ako ich liečba. Mnoho rizikových faktorov pre úzkosť v starobe a depresiu u seniorov je možné ovplyvniť správnym prístupom a zmenami v životnom štýle.

• Udržiavanie sociálnych kontaktov: Boj proti osamelosti seniorov je kľúčový. Podporujte seniorov v udržiavaní kontaktu s rodinou a priateľmi. Povzbudzujte ich k účasti na komunitných akciách, kluboch seniorov, dobrovoľníctve alebo náboženských aktivitách.
• Fyzická aktivita: Pravidelný pohyb, prispôsobený individuálnym schopnostiam, je nevyhnutný. Môže ísť o prechádzky, cvičenie doma, jogu pre seniorov alebo tanec.
• Mentálna stimulácia: Udržiavanie mysle aktívnej pomáha predchádzať poklesu kognitívnych funkcií úzkosť a depresii. Čítanie, riešenie krížoviek, učenie sa nových zručností.
• Zdravý životný štýl: Vyvážená strava bohatá na vitamíny a minerály, dostatočný prísun tekutín a obmedzenie alkoholu a kofeínu sú dôležité pre celkové zdravie a pohodu. Dôležitý je tiež dostatočný a kvalitný spánok.
• Zmysel a účel: Pomôžte seniorom nájsť zmysel a účel v ich živote. To môže byť prostredníctvom koníčkov, dobrovoľníctva, pomoci druhým alebo starostlivosti o vnúčatá. Pravidelné lekárske prehliadky sú dôležité nielen pre fyzické, ale aj pre duševné zdravie.
• Podpora rodiny a opatrovateľov: Rodina a opatrovatelia hrajú nezastupiteľnú úlohu. Je dôležité, aby boli informovaní o príznakoch úzkosti a depresie a vedeli, ako reagovať a kde hľadať pomoc.

Ako reagovať na správanie psychicky chorého seniora?

Starostlivosť o psychicky chorého človeka je veľmi náročná a vyžaduje veľkú trpezlivosť. V prvom rade treba mať na pamäti, že senior je chorý a svoje správanie nedokáže regulovať. Aj keď sú jeho obviňovanie, mrzutosť či nepríjemné poznámky neprimerané, opatrovateľka by si ich nemala brať k srdcu, pretože nevyplývajú zo skutočnosti. Aby to dokázala, musí sa vedieť odosobniť a pochopiť, čo sa so seniorom deje, ako cíti a rozmýšľa vo svojej chorobe. Ak senior trpí chorobne smutnou náladou, má depresiu, je oslabený a apatický, neodporúča sa mu poskytovať rady typu: vzchopte sa, nepodliehajte tomu, nebuďte lenivý, viac sa hýbte a pod. Bude to mať za následok ešte väčšiu depriváciu a prehĺbenie depresie.

U človeka trpiaceho demenciou nemožno očakávať, že bude vykonávať niektoré činnosti tak, ako v dobe keď bol zdravý. Je preto zbytočné neustále poukazovať na chyby, ktoré robí. Môže to v ňom totiž vyvolať ešte väčší pocit bezmocnosti. Snažte sa ho zamestnať takými činnosťami, v ktorých je stále dobrý, a za ktoré ho budete môcť pochváliť. A najmä, zaraďte do svojho aj jeho života čo najviac smiechu.

tags: #psychické #poruchy #u #seniorov #príznaky #a