Psychosociálna rehabilitácia: Definícia a metódy

Úvod

Psychosociálna a výchovná rehabilitácia predstavuje komplexný prístup zameraný na zlepšenie kvality života jednotlivcov so špecifickými potrebami. Cieľom je podpora ich sebestačnosti, nezávislosti a aktívneho zapojenia do spoločnosti. Tento článok poskytuje podrobný pohľad na definíciu, metódy a ciele psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie.

Definícia a ciele psychosociálnej rehabilitácie

S pojmom sociálna rehabilitácia sa dnes často stretávame v oblasti sociálnej práce a poskytovania sociálnej podpory a sociálnych služieb. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca. Realizuje sa rozvíjaním a nácvikom zručností, aktivizovaním schopností a posilňovaním návykov v oblasti sebaobsluhy, starostlivosti o domácnosť a základných sociálnych aktivít. Príkladmi sú nácvik používania kompenzačných pomôcok, prác v domácnosti, priestorovej orientácie, samostatného pohybu, písania a čítania Braillovho písma a sociálnej komunikácie.

Zákon č. 448/2008 o sociálnych službách v paragrafe 21 definuje sociálnu rehabilitáciu. Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu.

Poslaním sociálnej rehabilitácie je poskytovanie podpory pri získavaní čo najvyššej miery sebestačnosti a integrácie do spoločnosti.

Hlavným cieľom sociálnej rehabilitácie je odstránenie a zamedzenie sociálnej izolácie. Zameriava sa na opätovné nadviazanie a získanie nových vzťahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej výkonnosti. Cieľom je začleniť klienta späť do spoločnosti bez potreby zásadných zmien, teda socializovať ho.

Prečítajte si tiež: Psychosociálna starostlivosť na Slovensku

K základným princípom sociálnej rehabilitácie patrí:

1. Orientácia na potreby klienta.
2. Orientácia na klienta ako individualitu.
3. Orientácia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetencií.
4. Orientácia na image sociálneho klienta.

Formy rehabilitácie

Výchovná rehabilitácia

Výchovná rehabilitácia je odborná činnosť zameraná na socializáciu jednotlivca prostredníctvom pozitívnych a výchovných vzdelávacích zmien. Využíva sa hlavne pri práci s občanmi, ktorí majú poruchy zmyslových orgánov. Niekedy sa môžeme stretnúť aj s označením pedagogická rehabilitácia. Zameriava sa na oblasť výchovy, vzdelávania a prípravy na život klienta, na rozvoj jeho sebestačnosti, schopností a nadania. Vyžaduje si individuálny prístup a individuálne vzdelávacie plány klientov.

Medzi formy výchovnej rehabilitácie patria:

• Špeciálna edukácia
• Stimulácia
• Korekcie
• Reedukácia
• Kompenzácia

Profesijná rehabilitácia

Profesijná rehabilitácia predstavuje cielené opatrenia na reintegráciu jednotlivca na trh práce s rešpektovaním jeho individuálnych profesijných potrieb, možností a zručností.

Formy profesijnej rehabilitácie:

Prečítajte si tiež: Definícia psychosociálnej rehabilitácie

• Podporované zamestnávanie
• Poradenstvo pri hľadaní zamestnania
• Hľadanie zamestnania
• Výcviky a tréningy
• Rozvoj osobných schopností a zručností
• Ergoterapia

Zákon č. 461/2003 o sociálnom poistení definuje pracovnú rehabilitáciu ako výcvik potrebný na získanie pracovnej schopnosti na výkon doterajšej alebo inej vhodnej činnosti poškodeného. Iná vhodná činnosť je činnosť zamestnanca alebo fyzickej osoby zodpovedajúca zdravotnej spôsobilosti na prácu s prihliadnutím na vek, pracovné schopnosti a kvalifikáciu.

Sociálna poisťovňa zabezpečuje pracovnú rehabilitáciu u zamestnávateľa, v zdravotníckom zariadení alebo inom odbornom zariadení. Uhrádza náklady spojené s rehabilitáciou (vrátane stravovania, ubytovania a cestovného) po dobu 6 mesiacov, najviac 12 mesiacov. Počas rehabilitácie má klient nárok na rehabilitačné, ktoré predstavuje 80% denného vymeriavacieho základu klienta.

Resocializácia

Resocializácia je sociálne výchovné pôsobenie na zmenu správania klienta s cieľom opätovného začlenenia jedinca do spoločnosti. Je to súbor postupov zameraných na zmiernenie, prekonanie a zabránenie opakovania dlhodobo pretrvávajúcej sociálnej núdze s cieľom zapojiť jedinca do života v prirodzenom prostredí. Cieľom je odstraňovanie dlhodobo pretrvávajúcich životných situácií a proces readaptácie na postupne sa meniace životné podmienky.

Časová organizácia sociálnej rehabilitácie

Z hľadiska časovej organizácie delíme sociálnu rehabilitačnú činnosť na:

1. Preventívna: Predchádzanie vzniku chýb alebo porúch (ozdravovacie pobyty, preventívna práca s mládežou, podpora zdravého životného štýlu).
2. Aktuálna: Nastupuje bezprostredne po vzniku problémovej situácie s cieľom odstrániť alebo zmierniť jej dopad na klienta. Môže byť krátkodobá (dni) alebo dlhodobá (roky).
3. Následná: Súbor služieb nadväzujúcich na aktuálnu rehabilitáciu.

Metódy a postupy sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia predstavuje časovo ohraničené, plánované a koordinované procesy s jasnými cieľmi a prostriedkami. Rôzni účastníci spolupracujú pri poskytovaní konkrétnej podpory prijímateľovi sociálnych služieb. Tak, aby sa získali čo najvyššie funkčné schopnosti, zručnosti, samostatnosť a účasť v bežnom živote. Sociálnu rehabilitáciu v rámci krízovej intervencie musíme vnímať ako nástroj, ktorý je možné využívať vo všetkých troch prístupoch riešenia nepriaznivej sociálnej situácie. V takom prípade ide o prevenciu, krízovú intervenciu, ako aj o bývanie a podporu. V každom z týchto krokov je tento nástroj orientovaný na podporu a prípravu jednotlivcov. V tom, aby získali dostatočné zručnosti na to, aby mohli fungovať čo najsamostatnejšie.

Prečítajte si tiež: Rehabilitácia pre pohybovo postihnutých

Plánovanie procesu rehabilitácie je takmer totožné s individuálnym plánovaním a ide o tzv. 1. 2. 3. 4.

Sociálna rehabilitácia sa zabezpečuje rozvojom a nácvikom zručností alebo aktivovaním schopností a posilňovaním viacerých návykov. Najčastejšie pri sebaobsluhe či pri úkonoch starostlivosti o domácnosť. Ak je klient odkázaný na pomoc inej fyzickej osoby, sociálna rehabilitácia je zameraná na konkrétne činnosti. Ide najmä o nácvik používania pomôcky, nácvik prác v domácnosti, nácvik priestorovej orientácie a samostatného pohybu.

Tento výcvik je potrebné rozdeliť na dve samostatné činnosti, ktoré sú rovnako dôležité. V interiéri zabezpečujeme nácvik samostatnej chôdze po vopred stanovenej trase, ktorá sa dá obmieňať. Vždy je však potrebné klienta vopred informovať o všetkých prekážkach, aby nebol dezorientovaný. Výcvik v exteriéri je viacvrstvový. Začíname s výcvikom samostatného pohybu po blízkom okolí. V prípade presunu viacerých osôb poverujeme vybraného klienta, aby viedol skupinu. Samozrejme pod dohľadom sociálneho pracovníka.

Rozvoj a tréning poznávacích schopností je komplexná činnosť zasahujúca do všetkých sfér bežného života. Zabezpečovať sa musí kontinuálne počas celého dňa, mnohokrát neformálnym spôsobom. Do tejto kategórie patrí aj poznávanie farieb, určovanie množstva, miery a váhy či charakteristika počasia a obliekanie sa podľa toho. Sem zaraďujeme aj riešenie jednoduchých matematických úloh či hospodárenie s peniazmi.

Drvivú väčšinu vonkajších vnemov prijímame prostredníctvom zraku, sluchu a hmatu. Vekom tieto orgány strácajú svoju kvalitu. Pri zdravotnom postihnutí do tohto procesu môžu vstupovať aj ďalšie negatívne faktory. A to bez ohľadu na vek. Konkrétne ide o to, aby mal klient správne okuliare a s ich pomocou dokázal efektívne spracovávať zrakové vnemy.

Komunikácia nie je len hovorené slovo, ľudia môžu svoje myšlienky vyjadrovať aj inými spôsobmi. Predstavte si prvý kontakt s neznámym domorodým kmeňom. „Rozprávať“ sa dá aj s pomocou rôznych predmetov, obrázkov a symbolov. Jednou z podôb komunikácie je aj písomný prejav, preto nácvik písma či tréning písomného prejavu je tiež žiaducou aktivitou.

Duševné pohnutie (vzrušenie) môže mať pozitívnu i negatívnu podobu, takže tú prvú treba zvýrazňovať a tú druhú utlmovať. A to je úloha cvičení, ktoré sa v rámci sociálnej rehabilitácie v tejto oblasti uplatňujú. Autoagresia, zlosť, ale aj prejavy smútku nie sú žiaduce emócie. No hlavne u časti starších ľudí je to bežná forma správania sa, pretože sa urážajú, durdia aj pri bežnej komunikácii.

Podporovanie citovej väzby k rodičom, súrodencom, k členom rodiny môže vyvolávať kladné i záporné emócie. Tú rozdeľujeme na sféru osvojovania si návykov spoločenského správania a na oblasť budovania vzájomných vzťahov. Ide o veľmi blízke prejavy vzájomných kontaktov, no z určitého pohľadu sú to samostatné kategórie. Budovanie dvojstranných vzťahov má všeobecný rozmer spoločenského správania sa na verejnosti. Osobnostný rozmer má budovanie vzájomných vzťahov s rodinnými príslušníkmi, známymi, medzi klientmi, vo vzťahu k pracovníkom domova. Nácvik v tejto oblasti je súčasťou každodenného života v zariadení sociálnych služieb.

Konkrétne totiž ide o samostatnosť pri zabezpečovaní osobnej hygieny, úprave lôžka, príprave stolovania, pri chystaní nápojov. Nakupovanie patriace do tejto oblasti budovania aj nových návykov si vyžaduje kooperáciu viacerých postupov. V prvom rade je potrebné vedieť, čo daný obchod ponúka, potom nasleduje výber tovaru a nakoniec jeho zaplatenie.

Cvičenie je základom aktivít, ktoré súvisia s oblasťou fyzického vývinu. Azda najčastejšie sú plánované zdravotné prechádzky, ktoré môžu byť kombinované s krátkymi poklusmi. Dôležité je v tejto súvislosti uvedomiť si kategóriu klientov, s ktorými sociálna pracovník rieši dané úlohy. V čase, kedy sa nedá chodiť vonku (dážď, zima), sú veľmi atraktívne skupinové cvičenia. Ich obsahová charakteristika sa môže upravovať podľa jednotlivých cvičencov. Pre tých, ktorí radšej posilňujú individuálne, sú k dispozícii trenažéry chôdze a stacionárne bicykle.

Terapeutické prístupy a metódy v psychosociálnej rehabilitácii

Liečebná pedagogika (LP)

Liečebná pedagogika je relatívne nový odbor, ktorý sa začal používať v rokoch 1967 a 1968. Realizuje liečebno-výchovné formy pomoci psychosociálne narušeným osobám. Týka sa jedincov od útleho detstva až po starobu, ktorí sú ohrození stratou rodinného zázemia, asociálnym prostredím, krízami, následkami ochorení a úrazov.

LP sa zaoberá výchovou, vzdelaním, diagnostikou a terapiou tých jedincov, ktorých situácia je natoľko sťažená nepriaznivými výchovnými, sociálnymi a zdravotnými problémami, že nemôžu viesť veku primeraný spôsob života a uplatniť sa adekvátne k svojim možnostiam.

V praxi sa zameriava na kompetencie klienta žiť svoj život a riešiť svoje problémy, pričom využíva pohyb, zamestnanie, hru a umeleckú tvorbu vo forme individuálnej, skupinovej a komunitnej terapie. Využíva aj psychoterapiu, jej prístupy a relaxačné techniky.

LP je predovšetkým o výchove a terapii, o každodennom sprevádzaní človeka v ťažkostiach a spoločnom objavovaní jeho možností počas celého jeho života.

Formy práce v LP

Formy práce v LP majú rôznu podobu a prispôsobujú sa diagnóze a problému klienta trvaním, frekvenciou a komplexnosťou jednotlivých foriem. Dôležitá je aj dohoda s klientom alebo s jeho zástupcom o poskytnutí starostlivosti.

• Liečebnopedagogické cvičenia: Sú najčastejšou formou práce s klientom. Sú zamerané na rozvíjanie funkcií, vytváranie zručností a podporu schopností. Ich cieľom je, aby klient naučené a nacvičené dokázal uplatniť v reálnom živote.
• Liečebnopedaagogické programy: Znamenajú pravidelnú starostlivosť o klienta, ktorá sa realizuje v krátkej časovej náväznosti, aby opatrenia pôsobili intenzívne, komplexne a boli napojené na prostredie klienta a na starostlivosť iných.
• Bazálna stimulácia: Využíva sa pri poškodeniach CNS, senzorických, psychických, somatických a viacnásobných poruchách, po mozgových príhodách a operáciách. Spočíva v sprostredkovaní elementárnych podnetov na úrovni, ktorá je pre klienta dobre zrozumiteľná.
• Senzomotorický stimulačný program: Uplatňuje sa najmä u detí s nerovnomerným alebo spomaleným vývinom, pri nemobilných pacientoch, pri závažných ochoreniach CNS, u pacientov po ťažkých úrazoch, ale aj pri poruchách učenia.
• Podporný program: Vychádza z premisy, že klient by nemal byť odkázaný sám na seba. Uplatňuje sa pri zabezpečovaní kvality ich života a využíva sa u klientov, kde už nemožno očakávať zlepšenia, ale len udržovanie funkcií.
• Reedukačný program: Koriguje následky nevhodnej výchovy v prípadoch, kedy bežné výchovné postupy už nestačia.
• Sociointegračný program: Realizuje sa najmä pri veľkých prekážkach, ktoré znemožňujú sociálnu integráciu. Obsahom je nácvik sociálnych zručností pri nadväzovaní vzťahov a spolupráce, nácvik zručností riešenia problémov a prispôsobovaniu sa sociálnej realite.
• Program psychosociálnej rehabilitácie: Je určený pre ľudí, ktorí boli v živote funkční a integrovaní, ale po veľmi ťažkej traume, úraze, ochorení sa musia naučiť zvládať životné situácie.
• Individuálny edukačný program: Má význam pre deti s ťažkými poruchami učenia, poruchami senzorickej integrácie a komunikácie, psychopatologickým diagnózam, s poruchami vývinu a správania.
• Krízový program: Krízové situácie, ktoré ohrozujú jedinca, môžu viesť k posttraumatickej stresovej poruche. Program krízovej intervencie je zameraný na prevenciu, prvú pomoc, sprevádzanie a terapiu.

Činnostné terapie v LP

K činnostným terapiám, ktoré sa využívajú v liečebnej pedagogike, patria: arteterapia, muzikoterapia, biblioterapia, dramatoterapia, pohybová terapia, terapia hrou, pracovná terapia a ich kombinácie.

Ďalšie dôležité aspekty sociálnej rehabilitácie

• Komunity a kluby: Predstavujú zariadenia s vhodnou formou psychosociálnej a výchovnej rehabilitácie postavenej na rovnakom postihnutí skupiny pacientov a v správnom odbornom vedení.
• Kompenzačné pomôcky: Úraz alebo nemoc vo veľa prípadoch poškodí základné funkcie ľudského organizmu a človek prestane ovládať úlohy, ktoré pre neho boli predtým samozrejmé. Špeciálne pomôcky majú za úlohu úplne alebo aspoň čiastočne nahradiť funkciu jednotlivých častí tela.
• Trávenie voľného času: Trávenie voľného času má v živote telesne postihnutého nesmierny význam. Kultúrna a zaujímavá činnosť pomáha nadväzovať kontakty medzi ľuďmi, obohacuje človeka, rozširuje jeho obzory a vyvádza človeka z pasivity.
• Partnerské a sexuálne vzťahy: Partnerské a sexuálne vzťahy sú dôležité pre každého človeka. Názor, že ťažko postihnutí sú asexuálni, je prekonaný. Väčšina postihnutých víta konzultáciu a otvorenú diskusiu o týchto otázkach.
• Ľudské práva a sebaobhajoba: Dôležitou súčasťou rehabilitácie je aj poradenstvo a sebaobhajoba ľudských práv.
• Šport a pohyb: Šport má nezastupiteľné miesto v živote ľudí, a najmä v živote človeka telesne postihnutého. Športová činnosť zvyšuje istotu ľudí, ich sebadôveru, upevňuje zdravie a udržuje dobrý psychický stav.
• Alternatívne metódy: Jednou z možností pôsobenia do vnútra je upravené jogové cvičenie.

Právny rámec sociálnej rehabilitácie na Slovensku

Pri osobách so zdravotným postihnutím ide hlavne o ich integrácie do spoločnosti. Vychádzať musíme z Ústavy SR, ktorá v čl. 12 ods. 2 zaručuje všetkým rovnaké práva a slobody bez ohľadu na pohlavie, rasu… alebo iné postavenie.

Na spomínané ústavné princípy nadväzujú viaceré ďalšie legislatívne normy slovenského vnútroštátneho práva. Uveďme dve najdôležitejšie. Zákon 448/2008 o sociálnych službách upravuje právne vzťahy pri ich poskytovaní. Rieši tiež financovanie sociálnych služieb a dohľad nad ich poskytovaním. Spomeňme aj Zákon č. 447/2008 o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.

Slovensko ako súčasť Európskej únie musí dodržiavať aj právne normy schválené jej orgánmi. Jednou z najdôležitejších je Charta základných práv Európskej únie, ktorá bola prijatá v decembri roku 2009. Podľa čl. 21 ods. 1 Charta zakazuje akúkoľvek diskrimináciu, včítane dôvodu zdravotného postihnutia.

Slovensko rovnako musí akceptovať aj medzinárodné normy, zmluvy ktorých ratifikovalo. Medzi ne patrí aj Dohovor o právach ľudí so zdravotným postihnutím, ktorý Organizácia spojených národov prijala v roku 2006. Slovensko ho ratifikovalo v roku 2010. Avšak mnohé jeho ustanovenia ani po desiatich rokoch Slovensko nedodržiava a poškodzuje tak mnohé oprávnené nároky ľudí so špecifickými potrebami. Rovnako je v niektorých častiach ignorovaná aj legislatíva Európskej únie.

Bariéry a výzvy

Napriek snahám o minimalizáciu bariérových priestorov, až 95% budov, v ktorých ťažko telesne postihnutí žijú alebo ich využívajú, sú bariérové. Bazálne potreby pre osoby s telesným a ťažkým telesným postihnutím tak nie sú vždy zabezpečené.

Pre telesne postihnutých je dôležité urobiť všetko pre svoje zdravie, vyrovnať sa s osudom a naučiť sa s handicapom žiť. Spoločné stretnutia na sociálno-rehabilitačných pobytoch im umožňujú nielen získať kondičku a posilniť svalstvo, ale aj psychicky pookriať.

Sociálna rehabilitácia a komplexná pomoc na Slovensku

Sociálna rehabilitácia a komplexná pomoc pre osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku tvoria neoddeliteľnú súčasť systému sociálnej starostlivosti, ktorý sa snaží podporovať ich samostatnosť, integráciu do spoločnosti a celkové zlepšenie kvality života. Táto oblasť je hlboko zakorenená v hodnotách modernej spoločnosti, ktorá si uvedomuje dôležitosť inklúzie a rovnosti príležitostí pre všetkých svojich členov.

Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím (SFOZP) zdôrazňuje, že sociálna rehabilitácia sa zameriava na rozvoj komunikačných schopností, zlepšenie motorických zručností, ako aj podporu sociálnych a pracovných kompetencií, ktoré sú nevyhnutné pre integráciu do pracovného procesu a spoločnosti. Tento proces nie je len o fyzickej alebo kognitívnej náprave, ale aj o budovaní sebavedomia, sebaúcty a motivácie k samostatnosti.

Integrácia do spoločnosti predstavuje ďalší dôležitý krok na ceste k zlepšeniu kvality života osôb so zdravotným postihnutím. Ide o proces, ktorý zahŕňa fyzickú dostupnosť prostredia, odstránenie architektonických bariér, zlepšenie prístupu k vzdelaniu, zamestnaniu a voľnočasovým aktivitám, ako aj o vytváranie inkluzívneho prostredia, ktoré podporuje rovnosť a rešpekt.

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR v tomto smere kladie dôraz na komunitné služby a podporu deinštitucionalizácie, ktorá umožňuje jednotlivcom žiť v prirodzenom prostredí namiesto segregovaných zariadení. Slovensko v tejto oblasti stále čelí mnohým výzvam, najmä v oblasti dostupnosti služieb a prispôsobenia infraštruktúry potrebám osôb so zdravotným postihnutím. Preto je nevyhnutné pokračovať v reformách, ktoré zohľadňujú moderné prístupy k integrácii a inklúzii.

Významným aspektom je aj sociálna podpora, ktorá zahŕňa psychologické poradenstvo, skupinové terapie a komunitné aktivity, ktoré pomáhajú jednotlivcom zvládať stres a budovať sociálne siete. Tieto služby sú poskytované prostredníctvom rôznych organizácií a iniciatív, ktoré sa zameriavajú na podporu duševného zdravia a sociálnej pohody.

V tomto kontexte je dôležité spomenúť aj úlohu dobrovoľníkov a neziskových organizácií, ktoré prispievajú k rozvoju komunitných programov a vytváraniu podporných sietí. Napriek pokroku v tejto oblasti zostáva mnoho výziev, najmä pokiaľ ide o financovanie a zabezpečenie trvalej udržateľnosti týchto služieb. Preto je nevyhnutné hľadať nové spôsoby financovania a spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom.

Integrácia osvedčených zahraničných modelov do systému starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím na Slovensku predstavuje zásadný krok k modernizácii a zlepšeniu poskytovaných služieb. Príkladmi zahraničných modelov sú:

• Škandinávsky model inklúzie
• Nemecký model sociálnej integrácie
• Holandský model osobného rozpočtovania
• Kanadský model inkluzívneho vzdelávania

Implementácia týchto zahraničných modelov na Slovensku si vyžaduje legislatívne zmeny, finančné investície a vzdelávacie programy pre odborníkov. Kľúčové je zároveň zapojiť samotné osoby so zdravotným postihnutím do tvorby politík a rozhodovacích procesov.

Na Slovensku existuje široká škála sociálnych služieb, ktoré sú určené pre rôzne cieľové skupiny a zameriavajú sa na uspokojovanie ich špecifických potrieb. Medzi tieto služby patria:

• Zariadenie podporovaného bývania
• Zariadenie pre seniorov
• Rehabilitačné stredisko
• Domov sociálnych služieb
• Denný stacionár
• Opatrovateľská služba

Každý prijímateľ sociálnych služieb (ďalej len PSS) má vypracovaný Individuálny plán s programom sociálnej rehabilitácie. Dôležitú rolu pri tvorbe IP má kľúčový pracovník PSS, ktorý sa úzko podieľa, v spolupráci s interdisciplinárnym tímom, na tvorbe IP s programom sociálnej rehabilitácie, prispieva k návrhom a citlivým prístupom koriguje ciele a metódy s ohľadom na stupeň odkázanosti PSS na pomoc fyzickej osoby. Jednotlivé opatrenia a ciele nadväzujú na diagnostiku . PSS sa aktívne spolupodieľajú na tvorbe svojich Individuálnych plánov (IP) a na hodnotení týchto plánov.

V domove sociálnych služieb sa aplikuje v rámci rehabilitácie: mechanoterapia, termoterapia, hydroterapia, liečebná telesná výchova, vychádzky. Psychorelaxačný proces dopĺňa vákuová masáž - bankovanie, medová detoxikačná masáž, skupinová muzikoterapia a aromaterapia.

tags: #psychosocialna #rehabilitacia #definicia #a #metody