
Rozvod predstavuje náročnú životnú etapu, ktorá so sebou prináša množstvo právnych a majetkových otázok. Jednou z kľúčových je vysporiadanie majetku, ktorý manželia nadobudli počas trvania manželstva. Tento článok poskytuje komplexný prehľad problematiky vysporiadania majetku po rozvode podľa slovenského práva, s cieľom objasniť práva a povinnosti oboch strán a uľahčiť orientáciu v tejto zložitej situácii.
Manželstvom vzniká medzi manželmi bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM). Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, do BSM patrí všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.
BSM zaniká okrem iného rozvodom manželstva, konkrétne dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Od tohto momentu začína plynúť lehota 3 rokov na jeho vysporiadanie.
BSM je možné vyporiadať tromi spôsobmi:
Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak do troch rokov od zániku BSM nedôjde k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak BSM nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané rozhodnutím súdu, platí, pokiaľ ide o hnuteľné veci, že sa manželia vyporiadali podľa stavu, v akom každý z nich veci z BSM pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Prečítajte si tiež: Záznam hovorov na Androide a iOS: prehľad
Podľa § 150 Občianskeho zákonníka, pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok.
Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Súd berie do úvahy, či obaja manželia pracovali, kto sa staral o deti a domácnosť, či jeden z manželov nepracoval a prečo, kto sa staral o majetok a jeho zveľaďovanie, a či jeden z manželov zadlžil rodinu. Tieto a iné otázky sú pre spravodlivé vyporiadanie BSM rozhodujúce. Nie vždy musí byť podiel 50 na 50. Môže byť aj iný, ak je na to dôvod.
Do BSM nepatrí majetok, ktorý:
Ak jeden z manželov nadobudol nehnuteľnosť pred manželstvom, táto nehnuteľnosť nepatrí do BSM. V prípade rozvodu nemá druhý manžel nárok na túto nehnuteľnosť. Ak však počas trvania manželstva došlo k investíciám do tejto nehnuteľnosti zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM, má druhý manžel nárok na vrátenie jednej polovice týchto investícií.
Prečítajte si tiež: Potrebujete čestné prehlásenie o príjme ako dôchodca? Tu nájdete vzory
Ak bola nehnuteľnosť nadobudnutá počas manželstva, predpokladá sa, že patrí do BSM, aj keď je na liste vlastníctva uvedený len jeden z manželov. V prípade rozvodu má druhý manžel nárok na polovicu hodnoty tejto nehnuteľnosti.
Ak jeden z manželov podniká, je potrebné určiť, či obchodný podiel vo firme patrí do BSM. Obchodný podiel je súčasťou BSM vtedy, ak bol nadobudnutý počas trvania manželstva zo spoločných alebo spoločným životom vytvorených prostriedkov. Ak sa manželia nedohodnú na vysporiadaní obchodného podielu, rozhodne o ňom súd.
Za záväzky vzniknuté počas trvania BSM zodpovedajú obaja manželia, a to aj v prípade, že podniká iba jeden z nich. Pri vysporiadaní BSM sa delí aj rozdelenie podnikateľského rizika.
Prepis majetku na deti, rodičov či iné osoby, ktorým jeden z manželov dôveruje, nie je najlepším riešením ochrany majetku pred rozvodom. V niektorých prípadoch môže ísť o snahu ukryť majetok, čo môže mať negatívne právne dôsledky.
Slovenská legislatíva poskytuje len limitovanú formu ochrany majetku pre prípad rozvodu. Jednou z možností je modifikácia BSM, teda jeho zúženie. Dvojica sa vtedy pri vstupe do manželstva zmluvne dohodne, ktorý majetok bude vo výlučnom vlastníctve jedného z nich. Na návrh jedného z manželov však súd môže rozhodnúť aj o zrušení BSM v obmedzených prípadoch, napríklad ak jeden z manželov začne podnikať a druhý manžel - nepodnikateľ, chce zabrániť prípadnému negatívnemu vplyvu neúspešného podnikania na spoločný majetok.
Prečítajte si tiež: Humanitárne víza a rozhodnutie ESD
Bohatší klienti sa v rámci možností zvyknú uchyľovať aj k zahraničným riešeniam, ako napríklad vznik osobného (rodinného) holdingu. Vložením majetku do súkromného nadačného fondu sa tak majetok manželov v BSM stáva majetkom súkromného nadačného fondu.
Na začiatku konania platí žalobca súdny poplatok 100 € zo žaloby na vyporiadanie BSM. V prípade elektronického podania je poplatok polovičný, teda 33 €. Po skončení konania sa platí ešte jeden poplatok, a to za vyporiadanie BSM. Tento poplatok sa platí z predmetu konania, ak sa konanie skončilo rozsudkom 3 % a ak sa konanie skončilo súdnym zmierom tak 1 %, najmenej však 100 €, najviac 25.000 €.
V konaniach o vyporiadanie BSM po rozvode môže advokát viesť konanie takým smerom, ktorý sleduje, alebo sa aspoň približuje cieľu klienta. Je vhodné sa s advokátom pred začatím konania poradiť, pretože advokát vie často usmerniť klienta a uviesť jeho očakávania na pravú mieru. Advokát Vám vie pomôcť pozrieť sa na vec a nároky vecne a objektívne a podľa toho povedať „na toto máte nárok, na toto nie“ nastaví aj stratégiu. Neuplatňovanie “prehnaných” nárokov vie konanie často urýchliť aj o niekoľko pojednávaní (a rokov). Niekedy vie advokát napomôcť aj tomu, aby sa dosiahla akceptovateľná dohoda, ktorá môže byť v podobe súdneho zmieru schválená súdom.