Rakúsky trestný poriadok a premlčanie trestných činov: Komplexný pohľad

Trestné právo je základným pilierom každého štátu, ktorý zabezpečuje poriadok a bezpečnosť v spoločnosti. Jednou z kľúčových súčastí trestného práva je aj inštitút premlčania trestných činov, ktorý určuje časovú lehotu, po uplynutí ktorej už nie je možné páchateľa trestne stíhať. V tomto článku sa zameriame na rakúsky trestný poriadok a jeho ustanovenia týkajúce sa premlčania trestných činov, pričom zohľadníme aj aktuálne diskusie a zmeny v tejto oblasti na Slovensku a v iných krajinách.

Premlčanie trestných činov v rakúskom trestnom poriadku

Premlčacie lehoty v Rakúsku závisia od maximálneho možného trestu. Môžu sa teda pohybovať od desať rokov za znásilnenie do 20 rokov, ak zároveň spôsobí ťažkú ujmu na zdraví (vrátane psychickej traumy).

Komparácia s inými krajinami

Pri porovnávaní premlčacích lehôt v rôznych krajinách je dôležité brať do úvahy nielen výšku trestných sadzieb, ale aj definície trestných činov a ďalšie relevantné faktory. Napríklad, Smer zverejnil porovnanie trestných sadzieb a premlčacích lehôt pre trestný čin znásilnenia v okolitých štátoch. Skutočné porovnanie s trestnými kódexami iných štátov ukazuje, že Smer a ministerstvo spravodlivosti zavádzajú, keď hovoria o rovnakých premlčacích lehotách ako v Česku, Rakúsku a Nemecku.

V Česku, ak páchateľ násilím alebo pod hrozbou násilia či inej ťažkej ujmy donúti obeť k pohlavnému styku, hrozí mu 6 mesiacov až 5 rokov väzenia a premlčacia doba je 10 rokov. České ministerstvo spravodlivosti predpokladá, že novela bude účinná od 1.

Podľa tabuľky, ktorú Smer zverejnil na sociálnych sieťach, je v Nemecku premlčacia doba desať rokov. To však platí len pri menej závažných prípadoch sexuálneho násilia. Premlčacie doby sa podľa paragrafu 78 trestného zákonníka odvíjajú od trestnej sadzby. V prípade zločinov, za ktoré hrozí od päť do desať rokov, je premlčacia doba 10 rokov. Premlčacia doba v prípadoch sexuálneho násilia navyše začína plynúť až po tom, čo obeť dovŕši 30 rokov bez ohľadu na jej vek v čase spáchanie trestného činu. Ak bola osoba znásilnená, keď mala 20 rokov, skutok bude premlčaný, až keď bude mať 50 rokov.

Prečítajte si tiež: Agentúra pre rakúsky invalidný dôchodok

V Maďarsku platí, že premlčacia lehota je toľko rokov, koľko horná hranica trestnej sadzby, avšak najmenej 5 rokov. V prípade trestného činu znásilnenia je to od 8 do 20 rokov v závislosti od skutkovej podstaty, teda nie plošne 10 rokov, ako odhlasovali koaliční poslanci.

Kanis tiež upozorňuje, že slovenská vláda ide v prípade premlčacích dôb v prípade znásilnení opačným smerom ako krajiny EÚ. V smernici sa jasne uvádza, že „členské štáty prijmú opatrenia potrebné na stanovenie premlčacej lehoty pre trestné činy uvedené v článku 5 v trvaní najmenej 20 rokov od spáchania trestného činu“.

Aktuálne zmeny a diskusie na Slovensku

Na Slovensku momentom schválenia novely Trestného zákona prešla koalícia do ďalšej komunikačnej ofenzívy. Koalícia totiž odhlasovala aj skrátenie premlčania znásilnenia z dvadsiatich na desať rokov. Roman Michelko (SNS) v RTVS priznal, že koaliční poslanci si pri hlasovaní mysleli, že predkladané lehoty sú štandardom vo vyspelých krajinách. „Ono sa to ukázalo trochu komplikovanejšie a nemali sme úplne komplexnú informáciu,“ povedal pre RTVS. On a viacerí jeho kolegovia sú otvorení o zákone ďalej diskutovať.

V pondelok večer na kritiku zmien premlčacích lehôt reagoval aj premiér Robert Fico, ktorý vyzval prezidentku, aby pri vetovaní novely Trestného zákona ako jednu z pripomienok navrhla aj 20-ročnú premlčaciu lehotu pri znásilneniach či pri trestných činoch proti životu a zdraviu. Fico však zároveň hovorí, že sú presvedčení o správnosti svojho návrhu. Predseda vlády tvrdí, že premlčanie schválili preto, „aby motivovali ženy, obete sexuálneho násilia, oznamovať tieto zločiny v čase, keď je ich možné vyšetriť.

Prezidentka Zuzana Čaputová vo štvrtok 18. poukázala na dôležitosť trestnej politiky a zdôraznila, že novela zákonov v oblasti trestného práva predstavuje jednu z najvýznamnejších zmien v doterajšej trestnej politike štátu. Vyjadrila obavy, že nesprávne alebo dôkladne nepripravené nastavenie by mohlo spôsobiť nepredvídateľné celospoločenské škody a nezvratné zásahy do práv osôb poškodených trestnou činnosťou.

Prečítajte si tiež: Práca a život v rakúskych domovoch dôchodcov

Dôsledky skrátenia premlčacích lehôt

Skrátenie premlčacích lehôt môže mať závažné dôsledky pre obete trestných činov, najmä v prípadoch sexuálneho násilia. Podľa viktimologických štúdií je priemerná doba, ktorú človek potrebuje, aby sa zveril čo i len kamarátovi, nie polícii, 8 až 15 rokov. Dlhé premlčacie doby pre sexuálne zneužívanie detí sú dôležité, pretože podľa odborníkov v približne troch štvrtinách prípadov zneužívania detí je páchateľ osoba, ktorú dieťa pozná a ktorej dôveruje.

Ak by predložené návrhy nadobudli účinnosť čo i len na jednu sekundu, v dôsledku skrátenia premlčacích lehôt navždy zanikne trestnosť tisícov už spáchaných majetkových a hospodárskych trestných činov. Zanikne aj zodpovednosť ich páchateľov, a to aj v prípade mimoriadne závažných trestných činov, ktorými boli spôsobené značné finančné škody. Podľa odhadov odborníkov fakticky pôjde o generálnu amnestiu týchto skutkov, kde sa poškodení už nikdy nedomôžu spravodlivosti. Znamená to teda, že postavenie poškodených by sa výrazne zhoršilo obmedzením možnosti domáhať sa náhrady škody. A teda hrozí prinajmenšom porušenie ich ústavných práv na ochranu majetku.

Premlčanie a ochrana osobnosti po smrti

Normy trestného práva môžu účinne chrániť osobnosť fyzickej osoby pred zásahmi médií, a to aj v prípade zásahov, ku ktorým dôjde po smrti fyzickej osoby. Hoci dnes trestnoprávna úprava nestanovuje osobitné skutkové podstaty trestných činov, ktoré možno naplniť útokom proti cti, dôstojnosti, či súkromiu zomrelých osôb, v minulosti boli skutkové podstaty takýchto trestných činov tradičnou súčasťou trestnoprávnych noriem platných na našom území a základom posmrtnej ochrany osobnosti.

Napríklad, rakúsky zák. č. 117/1852 R.z. trestný zákon o zločinoch, prečinoch a priestupkoch okrem toho, že obsahoval skutkové podstaty trestných činov utŕhania na cti (§ 209), urážky na cti (§ 487 Bezdôvodné obvinenie z činu trestného, § 488 Bezdôvodné obvinenie z iných činov nepočestných alebo nemravných, § 489 Uverejnenie iných na cti citlivých skutočností zo života súkromného a rodinného, § 491 Iné verejné hanenia), obsahoval i ust. § 492, podľa ktorého „Trestných činov uvedených v §§ 487 a 491 sa dopustí aj ten, kto útokmi tam vylíčenými napadá … povesť osoby zomrelej“.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre rakúsky prídavok na manželku

tags: #rakúsky #trestný #poriadok #premlčanie #trestných #činov