
Zmluva o sprostredkovaní je dôležitý právny nástroj, ktorý sa využíva v rôznych oblastiach obchodu a služieb. Tento článok vám poskytne komplexný prehľad o zmluve o sprostredkovaní, vrátane jej právneho základu, obsahu a rozdielov oproti iným typom zmlúv.
Zmluva o sprostredkovaní predstavuje samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorý je upravený v Obchodnom zákonníku. Je to dohoda medzi dvoma stranami, sprostredkovateľom a záujemcom, kde sa sprostredkovateľ zaväzuje vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal záujemca príležitosť uzatvoriť určitú zmluvu s treťou osobou. Za túto činnosť má sprostredkovateľ nárok na odmenu.
Právny základ zmluvy o sprostredkovaní nájdeme v ustanoveniach § 642 až § 651 Obchodného zákonníka. Táto úprava sa týka obchodnoprávnych vzťahov, napríklad zmlúv uzatváraných medzi podnikateľmi navzájom. Pre oblasť občianskoprávnych vzťahov je zmluva o sprostredkovaní upravená v ustanoveniach § 774 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Zmluva o sprostredkovaní sa využíva v rôznych situáciách, napríklad:
Je dôležité rozlišovať medzi zmluvou o sprostredkovaní a inými podobnými typmi zmlúv, ako sú sprostredkovateľská zmluva a zmluva o obchodnom zastúpení.
Prečítajte si tiež: Význam rámcových zmlúv
Rozdiel medzi zmluvou o sprostredkovaní a sprostredkovateľskou zmluvou spočíva v právnom režime a subjektoch, ktoré ju uzatvárajú. Zmluva o sprostredkovaní je obchodná zmluva uzatváraná medzi dvoma podnikateľmi, zatiaľ čo sprostredkovateľská zmluva je občianska zmluva, ktorú uzatvárajú dve fyzické osoby, nepodnikatelia.
Zmluva o obchodnom zastúpení je ďalší samostatný typ obchodnej zmluvy, ktorá je podobná zmluve o sprostredkovaní. Rozdiel spočíva v tom, že pri zmluve o obchodnom zastúpení sa obchodný zástupca zaväzuje vyvíjať pre zastúpenú osobu činnosť smerujúcu k uzatvoreniu určitého druhu zmlúv alebo dojednávať a uzatvárať obchody v mene zastúpenej osoby a na jeho účet. Pri zmluve o sprostredkovaní sprostredkovateľ len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem uzatvoriť zmluvu so záujemcom, ale samotnú zmluvu uzatvára záujemca s treťou osobou.
Ak developer (záujemca) uzatvorí s realitnou kanceláriou (sprostredkovateľom) zmluvu o sprostredkovaní, realitná kancelária len vyhľadáva tretiu osobu, ktorá má záujem kúpiť nehnuteľnosť. Kúpnu zmluvu však uzatvára developer s treťou osobou. Ak by však developer uzatvoril s realitnou kanceláriou zmluvu o obchodnom zastúpení, môže samotná realitná kancelária uzatvoriť kúpnu zmluvu s treťou osobou v mene developera a na jeho účet.
Na to, aby bola zmluva o sprostredkovaní platná, musí obsahovať určité náležitosti:
Okrem týchto náležitostí, do zmluvy o sprostredkovaní môžete uviesť aj:
Prečítajte si tiež: Flexibilné obstarávanie s rámcovou zmluvou
Významnou otázkou pri zmluve o sprostredkovaní je, kedy vzniká sprostredkovateľovi nárok na odmenu za sprostredkovanie. Obchodný zákonník umožňuje viacero možností:
Rámcová zmluva nie je upravená ako zmluvný typ v žiadnom zákone. V obchodných vzťahoch sa však často používa na vytvorenie akéhosi “rámca” obchodnej spolupráce medzi dodávateľom a objednávateľom. Rámcová zmluva je inominátnou /nepomenovanou zmluvou (zákon ju vyslovene neupravuje).
Možnosť uzatvoriť rámcovú zmluvu vyplýva z § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v platnom znení. Ten stanovuje, že zmluvné strany môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Podľa Obchodného zákonníka je teda nevyhnutné určiť predmet záväzkov zmluvných strán. Toto je v zásade jediná podmienka na platnosť takejto zmluvy.
Keďže nejde o zákonom stanovený typ zmluvy, z hľadiska právnej istoty a príp. V prípade vyhotovenia písomnej zmluvy sa minimálne uvedie kto zmluvu uzatvára (identifikácia strán), predmet záväzku (napr. kto komu čo dodá a za koľko) a pripoja sa podpisy, príp. Môžeme povedať, že obsah zmluvy je takmer úplne v rukách zmluvných strán.
Zmluvu je možné ukončiť:
Prečítajte si tiež: Cezhraničná spolupráca – právny kontext
Pri uzatváraní zmluvy o sprostredkovaní je dôležité myslieť na niekoľko aspektov: