Rozhodcovský súd pri Slovenskej Obchodnej a Priemyselnej Komore: Skúsenosti a Perspektívy

Rozhodcovské konanie sa ukazuje ako vhodná alternatíva riešenia sporov popri klasických súdoch. Cieľom článku je poskytnúť komplexný pohľad na Rozhodcovský súd pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore (SOPK), jeho skúsenosti a perspektívy v kontexte slovenského podnikateľského prostredia.

Alternatívne Riešenie Sporov a Nový Register

Ministerstvo spravodlivosti plánuje vytvoriť nový Centrálny register rozhodcovských súdov, ktorý má za cieľ propagovať alternatívne riešenie sporov. Už dva roky platí nový zákon o rozhodcovskom konaní, ktorý má podnikateľom pomôcť riešiť ich problémy rýchlejšie a efektívnejšie. Podľa podpredsedníčky Slovenskej advokátskej komory, Dariny Michalkovej, rozhodcovské súdy nie sú v podnikateľskej verejnosti ešte dostatočne známe. Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska, dodáva, že približne 99 percent podnikateľov ani netuší o tejto možnosti.

Zuzana Javorská zo sekcie civilnej legislatívy na ministerstve tvrdí, že vytvorením registra chcú verejnosti poskytnúť komplexné informácie o zriadených stálych rozhodcovských súdoch a takýmto spôsobom prispieť k efektívnejšiemu využívaniu tohto inštitútu. Na Slovensku dnes pôsobí až desať rozhodcovských súdov, avšak iba dva z nich - Rozhodcovský súd pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore a Európsky rozhodcovský súd - majú aj praktické skúsenosti. Podľa Michalkovej sa však už aj ich súd postupne dostáva do povedomia podnikateľov.

Skúsenosti Rozhodcovského Súdu pri SOPK

Rozhodcovský súd pri SOPK riešil spory v celkovom objeme rozhodnutých vecí približne v hodnote 224 miliónov korún, takže ide o nábehový, ale rozhodne plodný rok.

Problémy a Výzvy

Michalková vidí problém v skutočnosti, že súčasný zákon umožňuje podať na súd žalobu o preskúmanie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia rozhodcovského súdu. Podnikateľ tak môže urobiť aj tri roky od vykonateľnosti rozhodnutia. Do dnešného dňa začali konať v 43 prípadoch, päť z nich museli zamietnuť, pretože neboli podané v súlade so zákonom.

Prečítajte si tiež: Rozhodcovský súd SOPK

Medzi hlavné problémy patria:

• Neznalosť zákona o rozhodcovskom konaní.
• Strach využívať tento inštitút.
• Neinformovanosť.
• Rigidnosť právnych zástupcov.
• Slabá propagácia.

Dôležité je dostať do povedomia hlavne odbornej právnej verejnosti, že takáto forma tu existuje a je nápomocná pri riešení sporov pre podnikateľské subjekty. Treba však ukázať aj zahraničným podnikateľom, že sa nemusia báť vstupovať s investíciami na Slovensko, pretože rozhodcovské súdy im tiež čiastočne pomôžu ochrániť investície.

Výhody Rozhodcovského Konania

Zákon dáva možnosť subjektom dohodnúť si podmienky, a to je veľká devíza rozhodcovského konania, kde sa šetrí hlavne čas. Úprava poplatkov je pri všetkých rozhodcovských súdoch odlišná a súdy si ju stanovujú individuálne. Aj my sme už pristúpili na zníženie poplatkov oproti pôvodne stanoveným, aby sme aj touto formou prilákali subjekty na riešenie sporov alternatívnou formou.

Predpokladané výhody rozhodcovského konania:

• Rýchlosť konania.
• Možnosť voľby rozhodcovského súdu a rozhodcu.
• Účinnejší spôsob zatvárania zmieru medzi účastníkmi.
• Úspora nákladov konania.
• Diskrétnosť konania podmienená jeho neverejnosťou.
• Možnosť výkonu rozhodnutia v zahraničí.

Ak sa totiž strana, ktorá spor prehrala, obráti na štátny súd, zbaví sa povinnosti plniť rozhodnutie rozhodcovského súdu a vlastne tým dôjde k odsunutiu vymožiteľnosti práva.

Prečítajte si tiež: Výhody arbitráže v Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore

Kritika a Nedostatky Súčasnej Legislatívy

Počet sporov rozhodnutých pred rozhodcovskými súdmi je stále zanedbateľný, no nie je to vinou princípov rozhodcovského súdnictva. Príčinu vidí najmä v tom, že súčasná generácia podnikateľov aj právnikov s arbitrážou nemá veľké skúsenosti a jednoducho na ňu nie je zvyknutá. Chýba tu tradícia, aj keď na druhej strane, prvá - ešte uhorská - úprava rozhodcovského konania pochádzala už z roku 1911. Jej platnosť však ukončila zmena Občianskeho zákonníka v roku 1950 a neskôr, dlhé obdobie medzi rokmi 1963 až 1994 nebolo rozhodcovské konanie použiteľné na vnútroštátne spory.

Za najväčší problém nového predpisu považuje úpravu súdneho preskúmavania rozhodcovských rozhodnutí všeobecnými súdmi. Teda to, že po vynesení rozsudku súkromného súdu sa niektorá zo strán za stanovených podmienok môže domáhať jeho zrušenia podaním žaloby na všeobecný súd. Následkom toho rozhodnutie arbitráže stratí právoplatnosť.

Toto ustanovenie podľa oboch právnikov vnáša neistotu do právnych vzťahov aj po rozhodnutí rozhodcovského súdu, ktoré už je titulom pre nariadenie výkonu rozhodnutia tak v konaní pred súdom, ako aj v exekučnom konaní.

Pohľad Ministerstva Spravodlivosti

Riaditeľka odboru civilnej legislatívy Ministerstva spravodlivosti SR Janka Prístavková hovorí, že takéto riešenie je vo svete štandardné a strany podľa nej majú mať možnosť „pokračovať“ na súde. Zákon „kopíruje“ úpravu arbitráže OSN v medzinárodnom obchodnom styku. Nechceli sme tým v žiadnom prípade mariť rozhodcovské konanie a dodáva, že sami by uvítali, keby sa arbitráže v praxi využívali viac. Je to však aj otázka kultúry vzťahov a dôvery. Veď za rozhodcom idem, keď chcem spor vyriešiť a rešpektovať jeho rozhodnutie, nie preto, lebo to chcem skúsiť pred tým, než sa obrátim na súd.

Predseda Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory (SOPK) Juraj Cúth je presvedčený, že „problémy s vykonateľnosťou rozhodcovského rozsudku by vlastne nastať nikdy nemali, keďže účastníci zmluvných vzťahov sa dobrovoľne podriaďujú rozhodovať prípadný spor prostredníctvom rozhodcovského konania“. Podľa jeho informácií dochádza k podaniu žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku len v ojedinelých prípadoch.

Prečítajte si tiež: Riešenie sporov: Rozhodcovský Súd

Inflácia Rozhodcovských Súdov

Od júla minulého roka má právo zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd každá právnická osoba spĺňajúca podmienky zákona. Jeho zriadenie, ako aj štatút, rokovací poriadok a zoznam rozhodcov súdu je povinná zverejniť v Obchodnom vestníku. Rok po účinnosti nového zákona je v ňom zapísaných desať arbitrážnych súdov. Podľa minuloročnej novely zákona o bankách si banky, ako aj pobočky zahraničných bánk majú zriadiť stály rozhodcovský súd, ktorý bude príslušný rozhodovať spory z platobného styku.

Šéf komory slovenských advokátov, ktorý figuruje na zozname rozhodcov arbitrážneho súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory, sa totiž domnieva, že veľký počet rozhodcovských súdov môže vyvolať nedôveru v ich kvalitu. Podľa neho na to, aby sa verejnosť obracala na rozhodcovský súd, musí jej byť známy a vlastnou tradíciou garantovať kvalitu rozhodovania. „Honosné názvy rozhodcovských súdov ešte nie sú zárukou kvality rozhodovania,“ mieni Š. Detvai. Aj preto podľa neho SAK nateraz upustila od úvah zriadiť vlastný rozhodcovský súd.

Hodnotenie Funkčnosti

Advokát Ernest Valko tvrdí, že „funkčný rozhodcovský súd je len jeden,“ a hovorí o arbitrážnom súde SOPK. O plnej funkčnosti tohto rozhodcovského súdu je presvedčený aj ďalší jeho rozhodca Ľ. Fogaš. Nikto z oslovených však nepovedal, koľko prípadov doteraz súd riešil.

Všeobecne pozitívne hodnotí liberalizáciu rozhodcovského konania predsedníčka predstavenstva košického Arbitrážneho a mediačného centra, ktoré je zriaďovateľom Európskeho rozhodcovského súdu, Zuzana Klímová. Na otázku, koľko sporov už riešili, však neodpovedala. Riaditeľka právneho oddelenia Burzy cenných papierov v Bratislave Svetlana Kucmenová tiež hovorí o pozitívach zákona o rozhodcovskom konaní, priznáva však, že Burzový rozhodcovský súd ešte neriešil žiaden spor. Rovnako je na tom napríklad aj Rozhodcovský súd KKP.

Zoznam Zaregistrovaných Rozhodcovských Súdov

• Rozhodcovský súd Komory komerčných právnikov
• Rozhodcovský súd pri znaleckej a expertíznej organizácii CORPORA
• Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory
• Európsky rozhodcovský súd zriadený pri obchodnej spoločnosti Arbitrážne a mediačné centrum
• Rozhodcovský súd pri Gemerskej poľnohospodárskej a potravinárskej komore v Rimavskej Sobote
• Rozhodcovský súd Slovenskej arbitráže
• Rozhodcovský súd Technického skúšobného ústavu Piešťany
• Rozhodcovský súd Slovenskej živnostenskej komory
• Burzový rozhodcovský súd pri Burze cenných papierov v Bratislave
• Rozhodcovský súd Komoditnej burzy

Perspektívy a Budúcnosť Rozhodcovského Konania

Advokát a učiteľ na Katedre obchodného práva Právnickej fakulty UPJŠ v Košiciach Ján Husár považuje skutočnosť, že vo vnútroštátnych sporoch nedošlo k odbremeneniu všeobecných súdov, za „dosť prekvapujúcu - vzhľadom na malú dôveryhodnosť všeobecných súdov v súčasnosti a značnú priemernú dĺžku konania pred týmito súdmi“. Súčasne však pripomína, že hodnotiť vplyv procesného predpisu po roku praxe je predčasné, pretože od nadobudnutia jeho účinnosti je skončených príliš málo sporov, ktoré boli začaté i ukončené podľa novej právnej úpravy.

Údaj o tom, koľko podnikateľov využilo v zmluve rozhodcovskú doložku, nie je arbitrážnym súdom známy. Zmluvné strany skutočnosť, že takúto rozhodcovskú zmluvu uzavreli alebo do zmluvy zakotvili rozhodcovskú doložku, nie sú povinné príslušnému arbitrážnemu súdu oznamovať. Dozvie sa o nej, až keď nastane problém s plnením príslušnej zmluvy a niektorá zo strán si u neho začne uplatňovať svoje nároky. Bližšie by snáď mohol napovedať „počet podnikateľov, ktorí sa pri tvorbe svojich zmluvných dokumentov a pred ich uzavretím zaujímajú i o interné predpisy nášho súdu, a takých je podľa mne dostupných informácií 170 až 200 ročne“, hovorí J. Cúth.

J. Brda, ktorý je zároveň rozhodcom Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe, hovorí, že v Českej republike majú síce len jeden, ale veľmi funkčný rozhodcovský súd. Ročne riešia aj niekoľko sto prípadov a priemerná dĺžka konania je len tri a pol mesiaca. Podľa informácií, ktoré má od českých kolegov, tento rozhodcovský súd „rozhodne nie je stratový“.

Novela alebo Nový Zákon?

E. Valko mieni, že „vzhľadom na rozsah nedostatkov zákona by som sa skôr priklonil k vypracovaniu novej právnej úpravy, nie k jej novelizácii“. Š. Detvai sa domnieva, že aj keď ročná prax odhalila niektoré nedostatky zákona, bolo predčasné pristupovať k zmene okamžite. „Možno ďalší rok odhalí komplexnejšie slabiny,“ uzatvára predseda SAK. Aj podľa Ľ. Fogaša je potrebné na hodnotenie zákona ešte počkať.

Cena Arbitráže

Jedným z proklamovaných pozitív rozhodcovského konania je, že je lacnejší ako konanie pred štátnymi súdmi. V „klasickom“ súdnom konaní navrhovateľ platí podľa zákona o súdnych poplatkoch päť percent z hodnoty predmetu sporu. Napríklad konanie pred arbitrážnym súdom SOPK je tak drahšie do hodnoty sporu približne šesť miliónov korún, pri vyšších sumách sú poplatky na tomto súkromnom súde nižšie ako pri klasickom súde. V prípade medzinárodných sporov je táto hranica vo výške hodnoty sporu 18 miliónov korún.

Pravidlá o trovách konania Rozhodcovského súdu SOPK však napríklad umožňujú stranám zaplatiť si zrýchlené konanie. Ak sa na ňom strany dohodnú za poplatok zvýšený o 75 percent, bude ich spor rozhodnutý do jedného mesiaca. Ak bude o zrýchlené konanie žiadať len žalobca, vec bude rozhodnutá do štyroch mesiacov, ak zloží poplatok zvýšený o polovicu.

Predseda Rozhodcovského súdu KKP J. Brda, ktorý je súčasne rozhodcom aj Medzinárodného rozhodcovského súdu Hospodárskej komory Rakúska vo Viedni a Rozhodcovského súdu pri Hospodárskej komore ČR a Agrárnej komore ČR v Prahe, navyše podotýka, že vo väčšine krajín sú poplatky na všeobecných súdoch nižšie ako na Slovensku, približne 1,4 percenta z hodnoty sporu. „Rozhodcovské súdy sú pre ich exkluzivitu, odbornosť a rýchlosť drahšie než všeobecné,“ konštatuje J. Brda.

Slovenská Obchodná a Priemyselná Komora (SOPK)

Slovenská obchodná a priemyselná komora je verejnoprávna inštitúcia, ktorá vznikla na základe zákona č. 9/1992 Zb. o obchodných a priemyselných komorách pôvodne s povinným členstvom. Členmi komory sú právnické aj fyzické osoby, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť v hospodárskych odvetviach, alebo ktoré majú svojim zameraním vzťah k podnikateľskej činnosti. SOPK má roky veľmi silnú a výraznú pozíciu v rámci Medzinárodnej obchodnej komory (ICC).

tags: #rozhodcovský #súd #obchodnej #a #priemyselnej #komory