Rasizmus: Definícia a prejavy

Človek je považovaný za najinteligentnejšiu bytosť na Zemi. Avšak, dejiny ukazujú množstvo príkladov, kde sa človek správa deštruktívne. Mal by sa človek zmeniť a začať byť ohľaduplnejší k ostatným ľuďom a svetu? Mal by si všímať problémy trpiacich a utláčaných a pomáhať im? Odpoveď je jasná: mal by. No realita je často iná. Je život spravodlivý pre každého bez rozdielu farby pleti, názoru a pohlavia? Žiaľ, nie. Jedným z hlavných prejavov nespravodlivosti je rasizmus.

Definícia rasizmu

Rasizmus je predsudok založený na sociálne významných fyzických rozdieloch. Je to nevedecké učenie o nerovnosti ľudských rás. Rasista je presvedčený, že niektorí jedinci sú v dôsledku týchto rasových rozdielov nadradení alebo menejcenní. Z fyziologického hľadiska existuje len jeden ľudský rod, pričom národy sa odlišujú podnebím, vodami, zemepisnými podmienkami, stravovaním a mravmi.

Slovo "rasizmus" sa začalo objavovať v literatúre v 20. a 30. rokoch 20. storočia. Prvá definícia rasizmu sa pripisuje Ruth Benedictovej, ktorá vo svojej knihe Race and Racism z roku 1942 definovala rasizmus ako dogmu, že jedna rasa je predurčená na nadradenosť a iná na podradenosť.

V súčasnosti existuje viacero pohľadov na definíciu rasizmu. Niektoré definície sa zameriavajú na teórie a ideológie o nadradenosti a podradenosti jednotlivých rás. Iné definície zdôrazňujú negatívne postoje voči príslušníkom inej rasy. Ďalšie definície sa sústreďujú na diskurz o rozdieloch medzi rasami alebo na akúkoľvek klasifikáciu ľudí na rasy.

Formy rasizmu

Rasizmus sa prejavuje v dvoch hlavných formách:

Prečítajte si tiež: Problém rasizmu a extrémizmu na Slovensku

Tvrdý rasizmus

Tvrdý rasizmus zahŕňa fyzické útoky sprevádzané údermi, kopancami, útokmi zbraňami, slznými plynmi a podobne. Ďalej zahŕňa urážky, nadávky, vyhrážky zabitím s narážkami na farbu pleti, použitie bojových psov na zastrašovanie a verejné prejavy sympatií k fašistickým a neonacistickým ideológiám. Tento problém sa týka najmä prívržencov hnutia skinheads. Tvrdý rasizmus je maximálnym porušovaním ľudských práv a vedie k izolácii, strachu, dezilúzii a nedôvere v spravodlivosť. Jeho prejavy bolo možné vidieť v poslednom období vo Francúzsku, či Maďarsku. Silné nepokoje môžu prerásť do občianskej vojny. Mladí ľudia vyzbrojení a pripravení na útoky sú odhodlaní viesť boj, o ktorom veľakrát ani nevedia, či je spravodlivý. Fyzické útoky sú pre obete otázkou života a smrti.

Mäkký rasizmus

Mäkký rasizmus je menej nebezpečný, ale oveľa viac zraňuje psychiku ľudí, pretože útočí na ich dôstojnosť. K psychickému týraniu dochádza v rodinách, na pracovisku, v školách a v minulosti aj v armáde. Mäkký rasizmus pokrýva širšiu skupinu obyvateľstva. Svet dospel do obdobia nenávisti dokonca aj v rodinách, často nepozná brat brata, nastávajú vážne konflikty v rodinách.

Rasa ako pojem

Ľudí rozdeľujeme na rasy podľa určitých znakov, ako je farba pokožky, vlasov, tvar očí, lebky, stavba kostry, správanie a temperament. Rasy sa s týmito znakmi nápadne odlišujú, k oslabeniu dochádza len v prípade zmiešaných manželstiev, kde sa stáva dominantnou len jedna rasa.

Medzi hlavné rasy patria:

• Europoidná (biela): 45 % obyvateľstva, vyskytuje sa v Európe, severnej Afrike, Južnej a Severnej Amerike, Austrálii.
• Negroidná (čierna): 15 % obyvateľstva, vyskytuje sa v Afrike, tropickej Latinskej Amerike, južnej Indii, Austrálii.
• Mongoloidná (žltá): 40 % obyvateľstva, vyskytuje sa v Ázii. K tejto rase zaraďujeme aj pôvodné obyvateľstvo Ameriky.

Je nehumánne deliť ľudí na rasy, lebo všetci ľudia sme jednej rasy - ĽUDSKEJ RASY.

Prečítajte si tiež: O rasizme vo svete

Rómovia a rasizmus na Slovensku

Okrem zahraničných študentov, turistov, Rómov a Afričanov, ktorí na Slovensku zostali žiť, sú v poslednom čase obeťami útokov aj rómske rodiny, nevnímajúc malé deti. Aj keď sú niektorí Rómovia presvedčení, že ich korene siahajú do Egypta, najdokázateľnejšou hypotézou je hypotéza, že domovinou im bola India ( jazyk Rómov - rómčina má korene v sanskrite ), z ktorej do rôznych oblastí odchádzali potom Rómovia v rôznych obdobiach počas prvých storočí nášho letopočtu. V 5. storočí n.l. sa usadzovali v Perzii a Sýrii, okolo r. 1300 v juhovýchodnej Európe ( Grécko, Maďarsko, Rumunsko, Srbsko ) a od r. Ich celkový počet sa odhaduje na 5 až 10 miliónov, pričom viac ako polovica žije vo východnej Európe - v bývalej Juhoslávii okolo 750 tisíc, v Rumunsku 680 tisíc, na Slovensku 165 tisíc ( čo však predstavuje prvé miesto v Európe v pomere počtu rómskeho obyvateľstva k domácemu. Rómske spoločenstvo utvárajú štyri kmene ( nácie ) : Lowara, Machuaja, Kalderašha a Churara, medzi ktorými existujú jazykové a kultúrne rozdiely. K telesným charakteristikám väčšiny Rómov patria tmavé vlasy i oči, stredne tmavá až tmavá pleť, nižší vzrast, s vekom sklony k tučnote. Za najpodstatnejšiu črtu rómskej mentality možno považovať odolnosť voči asimilačným snahám zo strany majoritnej spoločnosti. V niektorých aspektoch života sa Rómovia adaptujú - spravidla napr. prijímajú jazyk a náboženstvo dominantných skupín (vlastné náboženstvo si neutvárajú, svoj jazyk dosť zanedbávajú ), využívajú technické a sociálne vymoženosti súčasnej doby (autá, telefóny, banky, sociálnu podporu a pod. ). Ich životný štýl odoláva zmenám počas striedania generácií. Značná časť rómskej populácie zostáva funkčne negramotnou (odmietajú formálnu edukáciu vo viere, že odovzdávanie skúseností medzi členmi rodiny je účinnejšie). Udržiavajú si silnú bariéru medzi sebou a vonkajším svetom ( gadžovia = ne-Rómovia - môžu byť predmetom ich “hier“).

Rómska kultúra nie je jednotná, Rómovia svoje zvyky a životný štýl strážia ako súkromie, sú nekooperatívni a vyhýbaví. Rómovia nie sú samotári. Svoj život trávia v rómskom spoločenstve. Individuálne obydlie nepoznajú. Rómska rodina ( "familija" ) je omnoho väčšia ako naša nukleárna rodina. Okrem manželov a detí sú jej súčasťou aj vydaté ( ženaté ) deti s ich deťmi a manželskými partnermi, starí a prastarí rodičia i ďalší príbuzní. Niekedy sa stáva, že počet členov rodiny dosahuje až 30-40. Nepoznajú oddelené bývanie pre jednotlivca, je im cudzie i individuálne súkromné vlastníctvo - to u nich nahrádza vlastníctvo rodinné. Pracujú spolu, slávia spolu sviatky, ochraňujú sa, opatrujú chorých a starých, spolu pochovávajú mŕtvych.

Hnutie skinheads a rasizmus

Hnutie skinheads vzniklo v Anglicku v 70. rokoch. Ich štýl mal symbolizovať silu, patriotizmus a postoje ľudí v práci v protiklade zdanlivej zženštilosti, pacifizmu a stredostavovským postojom hippies. Najbrutálnejšie prejavy rasového násilia majú na svedomí príslušníci extrémistického hnutia rasistických a fašistických skinheadov.

Napriek tomu, že na Slovensku nie je oficiálne registrovaná žiadna rasistická alebo fašistická skinheadská organizácia (keďže to zákon nedovoľuje), možno povedať, že toto hnutie je u nás veľmi dobre organizované. Na Slovensku fungujú minimálne 3 neoficiálne rasistické organizácie, ktoré majú kontakty aj na zahraničné podobne orientované skupiny, vychádza viac ako 10 skinheadských časopisov, v ktorých sa otvorene propaguje rasizmus a fašizmus, rasistickí skinheadi organizujú koncerty, stretnutia, demonštrácie a násilné akcie. V posledných rokoch toto extrémistické hnutie zaznamenáva rozvoj, čo sa týka počtu jeho príslušníkov a sympatizantov, ako aj organizovanosti. Rasistické násilie a dokonca vraždy sú priamym dôsledkom činnosti tohto hnutia.

Zastrašujúci vzhľad skinheadov možno rozpoznať okamžite: oholená lebka alebo celkom nakrátko ostrihané vlasy, texasky, bundy zvané bombery, niekedy pomaľované nacistickými insígniami, opasok alebo traky, vysoké topánky, tetovanie nacistickými sloganmi a symbolmi. Z bezpečnostných dôvodov majú niekedy skinheadi menej nápadný vzhľad, nechajú si napr. narásť dlhšie vlasy.

Prečítajte si tiež: Diskutujeme o rasizme: Príspevky a príklady

Väčšina skinheadských gangov má okolo 10, niekedy až niekoľko tuctov členov. Pre tých, ktorí sú celkom oddaní hnutiu, znamená skinheads spôsob života a nie iba módnu záležitosť.

Skinheadi na Slovensku sa delia do dvoch hlavných skupín - nacionalisti a národní socialisti (NS). Obidvom skupinám je vlastný rasizmus, antisemitizmus, nenávisť k ľuďom s odlišným názorom (antifašisti, komunisti, "ľavičiari", a iní "zradcovia rasy"), ako aj nenávisť k homosexuálom, k drogovo závislým, bezdomovcom atď.

Nacionalisti na prvé miesto kladú národ, ich cieľom je "čisté a biele Slovensko". Nacionalisti nepoužívajú fašistické a nacistické symboly, odmietajú Hitlera, ktorému vyčítajú, že chcel kolonizovať a vyhladiť Slovanov. Najčastejším symbolom nacionalistických skinheads je slovenský znak, príp. slovenská zástava.

Pre druhú skupinu - národných socialistov je prvoradá rasa, i keď aj oni považujú národ za jednu z najväčších hodnôt. Sú však viac internacionálne orientovaní, spolupracujú na medzinárodnej úrovni, vyznávajú fašistickú ideológiu, uctievajú Hitlera. Cieľom je revolúcia, ktorá zabezpečí víťazstvo árijskej rasy. Najväčšími nepriateľmi sú Židia (ktorí sú pre NS pôvodcami všetkého zla ), "podradné neárijské rasy", ako aj zradcovia rasy - ľudia, ktorí nesúhlasia s ich ideológiou. Národní socialisti používajú fašistické a nacistické symboly.

Aj keď medzi týmito dvoma skupinami existujú drobné rozpory, v zásade si veľmi dobre rozumejú a pri útokoch na spoločných nepriateľov stoja bok po boku.

Okrem týchto dvoch hlavných skupín, existujú u nás aj málopočetní tzv. nepolitickí skins, ktorí sa nezaujímajú o politiku, hlavná je pre nich zábava, hudba a pivo… V zahraničí sú tiež veľmi rozšírení tzv. SHARP skins ( Skinheadi proti rasovým predsudkom), u nás však títo skinheadi tvoria zatiaľ iba nepatrný zlomok oproti rasisticky a fašisticky orientovaným skinheadom. SHARP skíni vystupujú otvorene proti rasizmu a fašizmu.

Občianske iniciatívy proti rasizmu

Občianska iniciatíva Ľudia proti rasizmu vznikla neformálne už v roku 1997. Aktivity iniciatívy zastrešuje spolupráca viacerých organizácií pracujúcich v oblasti ochrany ľudských práv so zameraním na podporu tolerancie a boja proti rasizmu.

Aktivisti zaviedli Infolinku proti rasizmu - 16 356, kde poskytujú právnu pomoc obetiam rasizmu, poskytujú informácie a monitorujú aktivity neonacistov. Pracovníci občianskej iniciatívy sú podnecovateľmi niekoľkých desiatok trestných oznámení na konkrétne činy propagácie neonacizmu a fašizmu, či prípadov rasového násilia.

Občianska iniciatíva Ľudia proti rasizmu inicializovala vznik Komisie pre rasovo motivovanú trestnú činnosť pri Prezídiu policajného zboru a podnecuje prácu polície zameranú na postihovanie, prevenciu a objasňovanie aktivít neonacistov. K jej ďalším oblastiam práce zaraďujeme spoluprácu s rezortom vnútra pri vydaní prvej metodiky pre príslušníkov policajného zboru, spoluprácu s odborníkmi, štátnou správou, školami, samosprávou a mimovládnymi organizáciami pri realizácii rôznych aktivít.

Zákony proti rasizmu

Na Slovensku je trestné prejavovanie sympatií k hnutiam potláčajúcim práva a slobody občanov, je trestná ich propagácia a podpora akýmkoľvek spôsobom: slovami, nosením symbolov, šírením informácií. Páchatelia môžu byť odsúdení odňatím slobody až na osem rokov. Rasovo motivované skutky, či už ublíženie na zdraví alebo vražda sú trestané vyššími trestnými sadzbami. Rovnako je trestná diskriminácia a potláčanie ľudských práv len na základe odlišností.

Je nielen možné, je nevyhnutné brániť sa právnymi prostriedkami. Nesmieme sa nechať zastrašiť, umlčať. Nesmieme dovoliť, aby sa špina rasizmu rozlievala po našich mestách, aby sa strach a rasová zášť šírili v našich rodinách.

Významnú úlohu v našej spoločnosti má práca polície. Jej postavenie sa v tejto oblasti zlepšuje, treba sa s dôverou na ňu obracať a trvať na riadnom vyšetrení akéhokoľvek prípadu diskriminácie, rasizmu. Na Slovensku je už vyčlenené oddelenie, ktoré sa špecializuje na rasovo motivovanú trestnú činnosť.

Nenávistné prejavy

Nenávistné prejavy podporujú nenávisť alebo násilie proti jednotlivcom alebo skupinám na základe istých znakov. Nie sú chránené slobodou prejavu a je možné im zákonným spôsobom predchádzať a trestať ich.

Európska komisia proti rasizmu a intolerancii (ECRI) definuje nenávistné prejavy vo svojom Všeobecnom odporúčaní č. 15 ako „obhajovanie, podnecovanie, podpora alebo ospravedlňovanie rasovej nenávisti, xenofóbie, antisemitizmu alebo iných foriem nenávisti založenej na intolerancii, vrátane: nenávisti vyjadrenej agresívnym nacionalizmom a etnocentrizmom, diskriminácie a nepriateľstva voči menšinám, migrantom a osobám prisťahovaleckého pôvodu“.

Štáty môžu prijať užšiu definíciu nenávistných prejavov pokiaľ ide buď o konkrétne formy činov považovaných za nenávistné prejavy alebo pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých boli osoby nenávistnými prejavmi napadnuté.

Súčasný slovenský právny poriadok neobsahuje výslovnú definíciu nenávistných prejavov per se. Trestné činy, ktoré je možné považovať za nenávistné prejavy sú obsiahnuté v niekoľkých ustanoveniach slovenského Trestného zákona.

Je potrebné dôsledne rozlišovať medzi prejavom nenávisti a inou formou urážky alebo vyjadrením iných neobľúbených alebo radikálnych názorov. Napríklad určité vyjadrenie môže byť v rozpore s väčšinovým názorom, môže byť považované za útočné a ohavné, ale nemusí priamo podnecovať k násiliu alebo nenávisti. Je potrebné si uvedomiť, že nenávistné prejavy je možné v dnešnej dobe rozširovať akoukoľvek formou, vrátane internetu. V online priestore sa nenávistné prejavy množia a ich účinok sa zosilňuje, pričom ich dôsledky sa často podceňujú. Používatelia si myslia, že keď rozširujú nenávistné prejavy na internete, že sa na nich vzťahuje beztrestnosť a že sú chránení anonymitou.

Nenávistné prejavy sú v rozpore so základnými princípmi a hodnotami demokratickej spoločnosti, pretože podporujú intoleranciu, nenávisť alebo násilie voči iným ľuďom. Štát má povinnosť chrániť práva a dôstojnosť všetkých ľudí v spoločnosti a zachovávať sociálny mier. Preto je potrebné predchádzať prejavom nenávisti, intolerancii a diskriminácii. Slovenský právny poriadok, osobitne zákon o vysielaní a retransmisii obsahuje osobitné ustanovenie týkajúce sa prejavov nenávisti. Obdobné ustanovenie však nie je obsiahnuté v tlačovom zákone.

Slovenský právny poriadok nedefinuje priamo trestné činy z nenávisti alebo nenávistné prejavy ako také. Slovenský trestný zákon však obsahuje viacero ustanovení, ktoré je možné zaradiť do kategórie nenávistných prejavov. Zákon uvádza dva trestné činy podľa § 423 a 424, ktoré je možné charakterizovať ako nenávistné prejavy v užšom zmysle - a to hanobenie národa, rasy alebo presvedčenia a podnecovanie v národnostnej, rasovej alebo etnickej nenávisti. Trestný zákon ukladá za tieto trestné činy trest odňatia slobody do 5 rokov. Ak existujú priťažujúce okolnosti, ako napr., že páchateľ je verejný činiteľ alebo je členom extrémistickej organizácie alebo koná zo zaujatosti, trestná sadzba sa môže zvýšiť na 10 rokov.

Za „nenávistné trestné činy“ sa považujú všetky trestné činy spáchané na základe jedného z osobitných motívov, uvedených v § 140e trestného zákona. t.j. akoukoľvek trestné činy motivované nenávisťou voči skupine osôb alebo jednotlivcom pre ich „skutočnú alebo domnelú príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, etnickej skupine, pre ich skutočný alebo domnelý pôvod, farbu pleti, pohlavie, sexuálnu orientáciu, politické presvedčenie alebo náboženské vyznanie“.

V prípade trestných činov súvisiacich s prejavmi nenávisti nemusí byť za vinného považovaný len samotný autor. Zodpovedná môže byť aj osoba, ktorá nenávistný prejav ďalej šíri alebo podporuje, a to napr.

Obete nenávistných prejavov môžu žiadať náhradu majetkovej ujmy od autorov alebo šíriteľov takýchto vyjadrení a to v rámci trestného konania alebo podaním osobitnej žaloby v rámci občianskoprávneho konania, ak ich žiadosti nebolo plne vyhovené v trestnom konaní.

Prevencia rasizmu

Dôvodov, prečo mladý človek prepadne extrémizmu, môže byť niekoľko. Napríklad: dospievanie, osamostatňovanie sa, emancipácia, ktoré sú sprevádzané generačnými konfliktmi a kritickými postojmi voči autoritám. Už základná škola je miestom, kde sa žiaci po prvýkrát stretávajú s myšlienkami nenávisti k iným rasám, s neonacizmom, ideológiami vyzdvihujúcimi bielu rasu nad ostatné. Ak dôjde k prejavom rasizmu a extrémizmu, odporúča sa rázne zasiahnuť, volať políciu, spísať o všetkom záznam a vyvodiť výchovné opatrenia.

Prevencia je veľmi dôležitá. Na základe skúseností z praxe i výskumu je najúčinnejšou oblasťou pri minimalizovaní výskytu rizikového správania účinná a efektívna prevencia, realizovaná predovšetkým v školskom prostredí. Cieľom nie je poúčať, ale iniciovať diskusiu tak, aby si mládež uvedomila, prečo je rasizmus a extrémizmus celospoločensky nebezpečný, kde sú jeho korene, prečo vzniká, aká je úloha súdov, polície, pri riešení týchto nežiadúcich sociálno-patologických javov. V oblasti primárnej prevencie je dôležité pôsobenie vyškolených odborníkov, ktorí interaktívnym spôsobom pracujú s mládežou priamo v školách.

tags: #rasizmus #definicia #a #prejavy