Rasizmus a extrémizmus ako sociálny problém na Slovensku

Úvod

V kontexte posledných rokov sa čoraz viac stretávame s nárastom inklinácie k myšlienkam krajnej pravice a extrémizmu. Tento trend je sprevádzaný radikalizáciou spoločnosti, združení a rovnako politických strán. Krajne pravicové zmýšľanie nepredstavuje novú formu smerovania, ale ide o záležitosť, ktorej výtlak sa mimoriadne zvyšuje. Článok sa zaoberá problematikou rasizmu a extrémizmu na Slovensku ako sociálnym problémom, pričom analyzuje jeho príčiny, prejavy a dôsledky. Skúma, či ide skutočne o radikalizáciu spoločnosti, alebo je vízia lepších zajtrajškov tak márna, že spoločnosť v krajne pravicových subjektoch vidí poslednú možnosť.

Vnímanie spoločenských problémov na Slovensku

Inštitút pre verejné otázky uskutočnil v dňoch 3. až 9. novembra 2010 reprezentatívny výskum na vzorke 1 038 dospelých obyvateľov Slovenska. Zisťovalo sa v ňom aj to, ktoré spoločenské problémy na Slovensku vnímajú ľudia ako najzávažnejšie. V spontánnych odpovediach na otvorenú otázku mohli respondenti uviesť tri takéto problémy.

Na prvej priečke sa umiestnil problém nezamestnanosti, ktorý uviedli takmer dve tretiny respondentov (64 %) a na druhej problém životnej úrovne a sociálnych istôt, ktorý uviedla vyše polovica respondentov (53 %). Problém zdravotníctva sa delí o tretiu či štvrtú priečku s problémom korupcie, klientelizmu, rodinkárstva a porušovania morálky (29 %). Piate a šieste miesto zaujíma problematika kriminality a organizovaného zločinu a s rovnakým počtom percent (18 %) problematika fungovania ekonomiky, pri ktorej respondenti zdôrazňujú najmä potrebu účinnej makroekonomickej politiky schopnej znížiť zadĺženosť štátu a čeliť následkom ekonomickej krízy. Siedmu priečku prisúdili respondenti politickej kultúre a kvalite demokracie, pričom kritizujú pôsobenie vládnej koalície i opozície (15 %). Ôsme miesto patrí etnickej problematike (11 %), v ktorej dominujú problémy spolunažívania Rómov a Nerómov. Ako deviata sa umiestnila problematika školstva a vzdelávania (7 %) a ako desiata problematika bývania (5 %). Ostatné problémy uviedlo menej ako 5 % respondentov.

Vnímanie spoločenských problémov na konci roku 2010 možno porovnať s nedávnou i vzdialenejšou minulosťou. Od februára 2010 nastalo niekoľko pozoruhodných posunov, ktoré zrejme súvisia s vývojom po júnových parlamentných voľbách. V očiach občanov mierne klesla závažnosť problému korupcie, klientelizmu, rodinkárstva a porušovania morálky. Znížilo sa ich znepokojenie z absencie účinnej makroekonomickej politiky. Mierne sa oslabila kritickosť k problému politickej kultúry a kvality demokracie. Na druhej strane sa vyostrilo vnímanie nedostatkov nášho zdravotníctva. Vo vzdialenejšej perspektíve štyroch rokov, ktoré nás delia od prvých mesiacov vlády koalície Smer-SD, SNS a ĽS-HZDS, sa dnešné vnímanie spoločenských problémov odlišuje najmä väčším dôrazom na potrebu riešiť problém nezamestnanosti a na druhej strane menšou citlivosťou na problém životnej úrovne a sociálnych istôt. Za uplynulé štyri roky sa zvýšilo vedomie dôležitosti účinnej makroekonomickej politiky a potreby boja proti korupcii a klientelizmu. Vzrástla aj citlivosť verejnosti na problémy spolužitia väčšinovej populácie s Rómami.

Definície a prejavy extrémizmu

Koncepcia boja proti extrémizmu MV SR označuje extrémnu pravicu na základe kľúčových znakov ako „ultranacionalizmus, xenofóbia, rasizmus, antidemokratické, tzv. antisystémové postoje spojené s volaním po tzv. "silnom štáte", ktorý musí nahradiť právny štát.“ Spomenuté zložky však nemusia byť stále spoločne zastúpené. Extrémisti, ktorých radíme k radikálnej pravici cez svoje subjektívne a vykonštruované definície odmietajú rovnosť medzi nimi a inými náboženstvami, rasami, národnosťami, kultúrami a podobne. Pravicový extrémizmus sa podľa koncepcie taktiež prezentuje „snahou o budovanie kultúrnej jednoty národa a odmietaním politickej plurality, ktorú sa jej prívrženci môžu snažiť dosiahnuť aj prostredníctvom odopierania univerzálnych práv a slobôd ostatným obyvateľom, ich diskriminovaním či degradovaním, a to aj pomocou verbálneho alebo fyzického násilia“.

Prečítajte si tiež: O rasizme vo svete

Dôležité je však zdôrazniť, že tento pojem je natoľko širokospektrálny, že jeho záber zasahuje do všetkých sfér spoločenského života, či už politickej, náboženskej, kultúrnej, globálnej a rovnako individuálnej. A preto je náročné ho explicitne definovať a problémom je taktiež jeho častá dezinterpretácia a zamieňanie s inými pojmami. Tento názor zdieľa aj nemecký politológ Eckhard Jesse, ktorí tvrdí: „Čo sa týka terminológie, môžeme hovoriť o babylonskom zmiešaní jazykov: pravicový extrémizmus, pravicový radikalizmus, (neo)fašizmus, pravicový populizmus, pravicový fundamentalizmus, nová pravica, neonacizmus - všetky tieto pojmy sa v (politickej) vede, publicistike a politike viac-menej ako synonymá.“

Problém rasizmu a jeho historické korene

V kontexte spomenutých reálií tak prichádzame k prvému rozporu. Ten pramení v skutočnosti, že je niekedy príliš unáhlené a nejednoznačné niekoho alebo niečo označiť ako pravicovo extrémistické. Koniec-koncov samotní občania tomuto pojmu rozumejú vágne, čo neraz prináša ich príklon k týmto myšlienkam bez komplexného chápania rizika obhajoby a inklinácie k týmto myšlienkam. Príkladom pre naše konštatovanie je vysoká prítomnosť rasizmu v slovenských domácnostiach. Jeden z hlavných bodov pravicovo extrémistických subjektov je práve rasizmus a xenofóbia.

Tento problém má na Slovensku dlhú históriu, keďže rómska menšina je dlhodobo vytláčaná na perifériu, v dôsledku čoho vzniká prehlbovanie sociálnej chudoby tejto menšiny. To má za následok zníženú úroveň vzdelania, kultúry a kvality bývania. V spoločnosti však panuje názor, že tento spôsob života si rómska menšina vybrala sama. To dokresľuje aj spoločnosť PolRom, ktorá na základe prieskumu z roku 2019 uvádza, že až 80% slovenských občanov súhlasí s tvrdením, že Rómovia disponujú nezaslúženými výhodami. Spomenutý faktor sa tak prenáša aj do sympatizácie s extrémistickými subjektmi.

Politické aspekty extrémizmu

V posledných parlamentných voľbách v roku 2020 získala strana Kotlebovci - Ľudová strana Naše Slovensko takmer 8%. Je však objektívne označovať všetkých voličov za krajne pravicových extrémistov? Optikou objektívnosti je takéto označovanie neprípustné. Väčšina voličov týchto strán inklinuje k rasistickým myšlienkam, nie z dôvodu, že sú presvedčení o rasovej menejcennosti rómskeho obyvateľstva, ale aj z dôvodu vytvárania umelého nepriateľa a neriešiteľnosti rómskej otázky. To dokresľuje aj fakt, že rétorika pravicových subjektov sa výrazne zmiernila. Vo vyjadreniach pravicových extrémistov už nenachádzame priame útoky na etnické znaky rómskeho obyvateľstva, ale mieria na ich údajnu neprispôsobivosť.

Početná časť voličov extrémistických subjektov tak neinklinuje ku komplexným myšlienkam krajnej pravice, ide o frustráciu zo zanedbávania sociálnych otázok po celé desaťročia, čo v konečnom dôsledku vedie obyvateľstvo k myšlienkam ukrivdenia v prospech iných. Ďalším fenoménom, ktorý môžeme pozorovať je znížená dôvera v štátne inštitúcie, médiá a politické elity. Ak si vezmeme prieskumy spoločnosti Ako sa máte, Slovensko? z novembra 2022, tak sa nám ponúkajú veľmi negatívne čísla. Dôvera v prezidentku republiky je na úrovni 25%. Omnoho horšie je na tom vláda, ktorej dôveruje len 12%. Rovnako zlé obstáli aj mainstreámové médiá, ktorým dôveruje len 17% opýtaných.

Prečítajte si tiež: Čo je rasizmus?

Nedôvera v inštitúcie a radikalizácia

Tento trend pocitu zastúpenia je rovnako ako pri rasizme dlhotrvajúci. Občania sú dlhodobo nespokojní s vládnucou elitou, čomu nepomáha ani fakt, že politické strany sa síce pri vládnutí menia, no nedokážu priniesť želaný účinok. Dochádza tak k pocitu beznádeje, ktorá vedie k radikálnym formám riešenia, teda aj k voľbe krajne pravicových strán. K faktoru radikalizácie nedopomáha ani nedôvera v médiá, ktorá len podporuje príklon k alternatíve, ponúkajúcej aj myšlienky práve krajného spektra. Ide však len o beznádej, alebo skutočnú radikalizáciu?

Hlavným aspektom, ktorý zohráva v tejto problematike primárnu rolu, je téma otázok, ktorým sa extrémna pravica venuje. Tá si vyberá primárne otázky, ktoré sú dlhodobo neriešené a snaží sa prostredníctvom nich získať čo najväčší výtlak. Z pohľadu bežného voliča tak nemôžeme hovoriť o tom, že inklinuje ku krajne pravicovým myšlienkam. Ide skôr o príklon k týmto subjektom z nedostatku alternatívy k riešeniu týchto otázok. Môžeme tu hovoriť o dlhodobej skepse z neriešenia rómskej otázky, v nedávnej minulosti nezvládnutej migračnej kríze a v podmienkach posledných dní aj pomoci Ukrajine a hospodárskej krízy, ktorá je spojená s vysokou infláciou.

Vplyv dezinformácií

Podstatným faktorom je aj doba dezinformácií, ktoré sú bežnou súčasťou života v dnešnom globalizovanom svete. Tie častokrát dokážu bežného človeka priviesť k názorom, ktoré sa nestotožňujú s realitou, no nesú základ, ktorý dokáže čitateľa natoľko zaujať, že im prejaví svoju dôveru. Podľa knihy DE-FAKE IT!, ktorá vyšla aj s podporou MV SR: „Každý druhý Slovák verí v konšpiračné teórie. Viac ako polovica Slovákov (52%) si myslí, že svetový poriadok nie je ovládaný voliteľnými reprezentantmi, ale akousi úzkou skupinou ľudí, ktorí sa snažia vytvoriť totalitný svetový poriadok.“ V konečnom dôsledku sa táto skutočnosť prenáša aj do politického boja. Volení lídri často využívajú známe a úspešné osobnosti, ako Bill Gates, George Soros a podobne k vytvoreniu domnienky, že za ich negatívne nažívanie môžu nejaké skryté nevolené elity, ktoré vlastnia moc celej planéty.

Aj napriek tomu, že šírenie dezinformácií a príklon k nim môžeme považovať za znak krajnej pravice, tak označenie jej voličov za extrémistov alebo sympatizantov k nej je veľmi zjednodušené. Pretože ak nemôžu uveriť vládnucej triede, ktorá má predstavovať to najlepšie zo spoločnosti, komu majú prejaviť svoju dôveru?

Záver

Situácia v podmienkach Slovenska spojená s krajnou pravicou je v dnešnej dobe naozaj veľmi skeptická. Aj na príkladoch, ktoré sme predostreli vidíme, že spoločnosť smeruje čoraz viac k politickému kraju, no častokrát nie z dôvodu vlastného presvedčenia k tomuto kraju ideologicky patriť. Krajne pravicové subjekty si častokrát vyberajú cielene otázky, ktoré sú v očiach voličov neriešené. Nie z dôvody úprimnej snahy riešiť tieto problemy, ale z ambície využiť dôveru voličov. Tieto otázky tak znova zostanú neriešené. Doba preplnená populizmom, dezinformáciami a zníženou politickou kultúrou tento fakt len znásobuje. Na záver je dôležité zdôrazniť, že riešenie problému rasizmu a extrémizmu na Slovensku si vyžaduje komplexný prístup, ktorý zahŕňa vzdelávanie, prevenciu, sociálnu inklúziu a posilňovanie dôvery v demokratické inštitúcie. Iba tak je možné efektívne čeliť týmto negatívnym javom a budovať spravodlivú a tolerantnú spoločnosť.

Prečítajte si tiež: Diskutujeme o rasizme: Príspevky a príklady

tags: #rasizmus #a #extremizmus #ako #socialny #problem