Rata sa do polatu aj príspevok na cestu v Taliansku: Komplexný prehľad

Tento článok sa zaoberá problematikou daňových povinností rezidenta Slovenskej republiky pri príjmoch zo zdrojov v Taliansku, so zameraním na cestovné náhrady a rôzne druhy príjmov, ako aj na zmeny v sociálnej politike Talianska, ktoré môžu mať vplyv na daňové povinnosti.

Daňová rezidencia a jej význam

Daňová rezidencia je kľúčový pojem v daňovom práve, ktorý určuje rozsah daňových povinností fyzickej osoby. Rozlišujeme:

• Rezident SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou): Podľa § 2 zákona o dani z príjmov je to osoba, ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoj celosvetový príjem, tzn. príjem plynúci zo zdrojov na území SR ako aj príjem zo zdrojov v zahraničí.
• Nerezident SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou): Podľa § 2 zákona o dani z príjmov je to osoba, ktorá nespĺňa podmienky pre rezidenta SR. Nerezident zdaňuje v SR len príjmy zo zdrojov na území SR.
• Daňovník nespolupracujúceho štátu: Podľa § 2 zákona o dani z príjmov je to fyzická osoba, ktorá nemá trvalý pobyt, alebo právnická osoba, ktorá nemá sídlo v štáte uvedenom v zozname štátov uverejnenom na webovom sídle Ministerstva financií Slovenskej republiky. Voči daňovníkovi nespolupracujúceho štátu sa uplatňuje zvýšená sadzba dane vyberanej zrážkou.

Ak je daňovník považovaný za daňového rezidenta dvoch zmluvných štátov (konflikt dvojitej rezidencie), uplatňujú sa rozhraničovacie kritériá (stály byt, stredisko životných záujmov).

Predmet dane a zdaniteľný príjem

• Predmet dane rezidenta SR: Príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí (tzv. celosvetový príjem).
• Predmet dane nerezidenta SR: Príjem plynúci zo zdrojov na území SR.
• Zdaniteľný príjem: Príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane oslobodený.

Daňové priznanie a lehoty

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 eura. Lehota na podanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2025 je 31. marca 2026. Túto lehotu je možné predĺžiť, a to na základe oznámenia podaného príslušnému správcovi dane do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Zdaňovanie príjmov zo závislej činnosti (zamestnania) v zahraničí

Ak rezident SR poberá príjmy zo zamestnania vykonávaného v zahraničí, zdaňovanie sa riadi príslušnou zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia a zákonom o dani z príjmov. Príjmy zo zamestnania sa zdaňujú v štáte skutočného výkonu činnosti (v štáte zdroja). Aj napriek tomu, že príjem zo zamestnania v zahraničí zdaňuje štát, kde sa závislá činnosť vykonáva, rezident SR má povinnosť uviesť tento príjem v daňovom priznaní podanom v SR.

Prečítajte si tiež: Príjem a jeho vplyv na daňové a odvodové povinnosti

Príjmy zo závislej činnosti nebudú podliehať zdaneniu v štáte výkonu zamestnania (v zahraničí) v tom prípade, keď rezident SR toto zamestnanie vykonáva v zmluvnom štáte kratšie ako 183 dní v danom roku a zároveň mu mzdu vypláca slovenský zamestnávateľ, ktorý v zahraničí nemá umiestnenú stálu prevádzkareň.

Príklad: Daňovník, rezident SR, bol svojím slovenským zamestnávateľom vyslaný do Českej republiky na služobnú cestu, kde má vykonať školenie pre pracovníkov českej firmy. Príjem za túto činnosť je podľa zmluvy zdaniteľný v Českej republike.

Zdaňovanie príjmov z prenájmu a predaja nehnuteľnosti v zahraničí

Zdaňovanie príjmov z predaja nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí sa v prípade zmluvných štátov riadi zákonom o dani z príjmov a článkom "Zisky zo scudzenia majetku" v príslušnej zmluve. Zdaňovanie príjmov z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí podlieha ustanoveniam zákona o dani z príjmov a článku "Príjmy z nehnuteľného majetku" príslušnej zmluvy.

Príjmy z prenájmu nehnuteľnosti sú v SR oslobodené od dane do výšky 500 eur. Ak príjmy daňovníka z prenájmu nehnuteľnosti umiestnenej v zahraničí presiahnu sumu 500 eur, do daňového priznania uvedie len príjem nad takto ustanovenú sumu. Príjmy z predaja nehnuteľnosti sú od dane oslobodené, ak daňovník nehnuteľnosť vlastnil viac ako päť rokov.

Príklad: Ak rezident SR v roku 2025 predá dom umiestnený v Českej republike, ktorý tam nadobudol v roku 2013, právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Rezident SR napriek svojej celosvetovej povinnosti tento príjem nezahrnie do svojho daňového priznania podaného v SR, pretože v zmysle zákona o dani z príjmov ide o príjem, ktorý je v SR od dane oslobodený (vlastníctvo nehnuteľnosti viac ako päť rokov).

Prečítajte si tiež: Výpočet dôchodku: Úloha stredoškolského a vysokoškolského štúdia

Zdaňovanie príjmov umelcov a športovcov

Ak rezident SR dosiahne príjmy z činnosti umelca alebo športovca, ktorú vykonával v zmluvnom štáte v zahraničí, tieto príjmy môžu byť zdanené v zahraničí. Rezident SR je povinný po skončení zdaňovacieho obdobia priznať svoje celosvetové príjmy a preto tento príjem uvedie vo svojom daňovom priznaní podanom v SR.

Príklad: Slovenskému umelcovi plynul v roku 2025 príjem za umelecké vystúpenie v ČR. Podľa Zmluvy medzi SR a ČR o zamedzení dvojitého zdanenia sa príjmy z takýchto osobne vykonávaných činností v ČR môžu zdaniť v ČR. Rezident SR je po uplynutí zdaňovacieho obdobia povinný daňovo si vysporiadať v SR svoj celosvetový príjem prostredníctvom daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby typu B.

Zdaňovanie výhier a cien zo zahraničia

Ak rezident SR v priebehu zdaňovacieho obdobia obdržal výhru alebo cenu zo zmluvného štátu v zahraničí, zdaňovanie závisí od zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia a zákona o dani z príjmov. Výnimku predstavuje napr. zmluva s Českou republikou, ktorá dáva možnosť zdaniť príjem z výhier v lotériách, stávkach a iných podobných hrách, z výhier v súťažiach a žrebovaniach aj štátu zdroja.

Podľa § 9 ods. 2 písm. l) zákona o dani z príjmov od dane sú oslobodené výhry v lotériách a iných podobných hrách prevádzkovaných na základe povolenia vydaného podľa zákona č. 30/2019 Z. z. Iné prijaté výhry a ceny sú v SR podľa § 9 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov oslobodené od dane v hodnote neprevyšujúcej 350 eur za cenu alebo výhru.

Príklad: Rezident SR získa v Českej republike vo verejnej súťaži finančnú výhru vo výške 300 eur. Právo na zdanenie tohto príjmu má v zmysle zmluvy Česká republika. Rezident SR je povinný vysporiadať si v SR svoje celosvetové príjmy, avšak tento príjem vo svojom daňovom priznaní podanom v SR neuvedie, nakoľko v zmysle zákona o dani z príjmov ide o oslobodený príjem.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre minimálny dôchodok

Zdaňovanie úrokových príjmov a dividend zo zahraničia

Zdaňovanie úrokových príjmov zo zdrojov v zahraničí závisí od existencie a znenia príslušnej zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom. Uvedené príjmy je rezident SR povinný uviesť v daňovom priznaní podanom v SR. V prípade niektorých zmluvných štátov (napr. Česká republika, Maďarská republika resp. Rakúska republika) podľa zmluvy úroky nie sú zdaniteľné v štáte ich zdroja.

Pri zdaňovaní dividend (podielov na zisku) zo zahraničia sa v prípade zmluvného štátu postupuje v zmysle zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia s týmto štátom a zákonom o dani z príjmov.

Príklad: Rezidentovi SR (fyzickej osobe) v roku 2025 česká spoločnosť vyplatila podiely na zisku, ktoré boli vykázané za rok 2023. Právo na zdanenie tohto príjmu (dividend) má v zmysle Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o zamedzení dvojitého zdanenia Česká republika, daň však nesmie presiahnuť 15 % hrubej sumy dividend.

Cestovné náhrady

Cestovné náhrady poskytuje podnikateľ svojim zamestnancom na úhradu skutočne vynaložených výdavkov spojených s výkonom práce na inom mieste, ako je ich pravidelné pracovisko. Podnikateľ - zamestnávateľ je povinný vyplatiť svojim zamestnancom cestovné náhrady vo výške, ktorá vyplýva z ustanovení zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách (ZCN).

Na cestovné náhrady má nárok zamestnanec, t. z. fyzická osoba, ktorá je u podnikateľa v pracovnom pomere a ďalšie osoby vymenované v § 1 ods. 2 ZCN. Zamestnanci, ktorí majú s podnikateľom uzavretú pracovnú zmluvu, majú automatický nárok na cestovné náhrady. Zamestnanci, ktorí vykonávajú práce na základe uzavretej dohody o vykonaní práce alebo dohody o brigádnickej práci študentov, si musia vyplatenie cestovných náhrad dohodnúť so zamestnávateľom.

Pracovná cesta zamestnanca je, podľa § 2 ods. 1 ZCN, čas od nástupu zamestnanca na cestu na výkon práce do iného miesta, ako je jeho pravidelné pracovisko, vrátane výkonu práce v tomto mieste do skončenia tejto cesty. Zahraničná pracovná cesta zamestnanca je, podľa § 2 ods. 2 ZCN, časť pracovnej cesty v zahraničí vrátane výkonu práce v zahraničí do skončenia tejto cesty.

Druhy cestovných náhrad

ZCN ustanovuje, ktoré výdavky vynaložené zamestnancami na pracovnej ceste má podnikateľ - zamestnávateľ, povinnosť poskytnúť zamestnancovi. Medzi tieto patria:

• Cestovné výdavky: Zamestnanec preukazuje cestovné výdavky lístkom, prípadne dokladom o zaplatení dopravnej služby.
• Náhrada za použitie vlastného motorového vozidla: Ak zamestnanec použije, so súhlasom zamestnávateľa, pri pracovnej ceste iné ako MV zamestnávateľa, patrí mu podľa § 7 ods. 1 ZCN základná náhrada a náhrada za spotrebované PHL. Sumu základnej náhrady pre osobné MV stanovuje opatrenie, ktoré vydá ministerstvo.
• Náhrada za ubytovanie: Zamestnanec má nárok na náhradu preukázateľného výdavku na ubytovanie na základe dokladu o úhrade ubytovania.
• Stravné: Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 ZCN patrí zamestnancovi stravné za každý kalendárny deň pracovnej cesty.

Paušalizácia cestovných náhrad

Ustanovenie § 34 ZCN umožňuje, aby podnikateľ cestovné náhrady poskytované podľa ZCN paušalizoval. Takýto postup môže zvoliť zamestnávateľ v záujme zjednodušenia a zníženia administratívy. Musí však dodržať ustanovenia § 34 ZCN, podľa ktorého sa pri výpočte paušálu vychádza z priemerných podmienok rozhodujúcich na poskytovanie náhrad zamestnancovi alebo skupine zamestnancov.

Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste

Výšku stravného osobitne pre pracovnú cestu v tuzemsku a osobitne pre pracovnú cestu v zahraničí stanovujú opatrenia, ktoré vydáva MPSVaR SR. V prípade návštevy viacerých krajín v jeden deň sa počíta stravné podľa tej krajiny, kde zamestnanec strávil najviac času. Keď je to nerozhodné z pohľadu hodín, zamestnanec si môže medzi sadzbami podľa navštívených krajín vybrať sám. Zamestnávateľ vtedy musí jeho výber krajiny a sadzby akceptovať. Stravné pri zahraničnej pracovnej ceste môže byť aj krátené, ak zamestnanec dostal stravu zadarmo.

Zmeny v talianskej sociálnej politike a ich vplyv

Talianska vláda sa rozhodla obmedziť prístup k dávkam v hmotnej núdzi, čím vyvolala v krajine protesty. Približne 170-tisíc domácností od augusta nebude dostávať tzv. občiansku mzdu, teda príspevok na zmiernenie chudoby. Na základe rozhodnutia vládneho kabinetu premiérky Giorgie Meloniovej sa má občiansky príjem v budúcnosti vyplácať len domácnostiam, v ktorých žijú neplnoleté a zdravotne postihnuté osoby, ako aj ľudia nad 64 rokov.

Poberatelia po novom strácajú nárok na dávku, ak odmietnu ponuku zamestnania na aspoň 60 percent plného pracovného času s garanciou minimálnej mzdy v zmysle kolektívnej zmluvy.

Tieto zmeny v sociálnej politike môžu ovplyvniť príjmy rezidentov SR, ktorí pracujú v Taliansku, a tým aj ich daňové povinnosti.

Rovnosť odmeňovania mužov a žien

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR pripravilo návrh nového zákona o rovnosti odmeňovania mužov a žien. Zamestnávatelia budú musieť zverejňovať informácie o platoch a zavádzať rodovo neutrálne pracovné ponuky. Slovensko tak reaguje na smernicu EÚ, ktorá má znížiť rozdiel v platoch, ktorý aktuálne dosahuje takmer 19 %.

Návrh zákona, ktorý by mal nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2026, má za cieľ zabezpečiť transparentnosť odmeňovania a posilniť postavenie žien na trhu práce. Väčší zamestnávatelia budú musieť navyše pravidelne podávať správy o rodových rozdieloch v odmeňovaní.

tags: #rata #sa #do #polatu #aj #prispevok