Reakcia a adaptácia srdcovocievneho a dýchacieho systému na telesné zaťaženie

Tento článok sa zaoberá reakciami a adaptáciami srdcovocievneho a dýchacieho systému na telesné zaťaženie. Podrobne skúma fyziologické zmeny, ktoré nastávajú v týchto systémoch v dôsledku rôznych typov a intenzít telesnej aktivity.

Úvod

Telesné zaťaženie predstavuje pre organizmus komplexný adaptačný podnet. Srdcovocievny a dýchací systém sú kľúčové pre zabezpečenie adekvátneho prísunu kyslíka a živín do pracujúcich svalov a pre odstraňovanie metabolických splodín. Reakcie a adaptácie týchto systémov sú dynamické a závisia od charakteru, intenzity a trvania zaťaženia, ako aj od trénovanosti jedinca.

Reakcia srdcovocievneho systému na telesné zaťaženie

Pri telesnom zaťažení dochádza k okamžitým a komplexným zmenám v činnosti srdcovocievneho systému. Medzi hlavné reakcie patrí:

• Zvýšenie srdcovej frekvencie: Srdcová frekvencia sa zvyšuje úmerne s intenzitou zaťaženia, aby sa zabezpečil vyšší minútový srdcový objem.
• Zvýšenie tepového objemu: Tepový objem, teda množstvo krvi vypudené srdcom pri jednom sťahu, sa tiež zvyšuje, hoci u trénovaných jedincov je tento nárast výraznejší.
• Zvýšenie minútového srdcového objemu: Minútový srdcový objem, ktorý je súčinom srdcovej frekvencie a tepového objemu, sa výrazne zvyšuje, aby sa zabezpečil dostatočný prísun kyslíka do pracujúcich svalov.
• Zmeny v distribúcii krvi: Krv sa prednostne presúva do pracujúcich svalov, zatiaľ čo prietok krvi v menej aktívnych orgánoch sa znižuje.
• Zvýšenie krvného tlaku: Systolický krvný tlak sa zvyšuje v dôsledku zvýšeného minútového srdcového objemu, zatiaľ čo diastolický krvný tlak sa mení menej výrazne.

Adaptácia srdcovocievneho systému na telesné zaťaženie

Dlhodobé pravidelné telesné zaťaženie vedie k adaptačným zmenám v srdcovocievnom systéme, ktoré zlepšujú jeho funkčnú kapacitu. Medzi hlavné adaptácie patrí:

• Zníženie pokojovej srdcovej frekvencie: Trénovaní jedinci majú nižšiu pokojovú srdcovú frekvenciu v dôsledku zvýšeného tonusu parasympatika.
• Zvýšenie tepového objemu: Srdce trénovaných jedincov je schopné vypudiť väčší objem krvi pri jednom sťahu.
• Zväčšenie objemu srdca: Dlhodobý vytrvalostný tréning môže viesť k zväčšeniu objemu srdcových dutín (tzv. športové srdce).
• Zvýšenie kapilarizácie svalov: Zvyšuje sa hustota kapilár v pracujúcich svaloch, čo zlepšuje prísun kyslíka a živín.
• Zníženie krvného tlaku: Pravidelné aeróbne cvičenie môže viesť k zníženiu pokojového krvného tlaku.
• Zlepšenie elasticity ciev: Cievy trénovaných jedincov sú elastickejšie, čo uľahčuje prietok krvi.

Športový tréning s prevahou silových nárokov (napr. vzpieranie) nemá zo zdravotného hľadiska priaznivé účinky na obehovú sústavu. Aj na tieto silové nároky sa srdcový sval adaptuje tým, že svalovina zhustne, zväčší sa hrúbka stien srdca, ale zmenší sa objem srdcových dutín, tepový objem a zhoršia sa podmienky pre dodávku krvi do srdcového svalu.

Prečítajte si tiež: Valorizácia dôchodkov žien

Reakcia dýchacieho systému na telesné zaťaženie

Dýchací systém zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní dostatočného prísunu kyslíka a odstraňovaní oxidu uhličitého počas telesného zaťaženia. Medzi hlavné reakcie patrí:

• Zvýšenie frekvencie dýchania: Frekvencia dýchania sa zvyšuje úmerne s intenzitou zaťaženia, aby sa zabezpečila vyššia ventilácia pľúc.
• Zvýšenie dychového objemu: Dychový objem, teda množstvo vzduchu vdýchnutého a vydýchnutého pri jednom dychu, sa tiež zvyšuje.
• Zvýšenie minútovej ventilácie: Minútová ventilácia, ktorá je súčinom frekvencie dýchania a dychového objemu, sa výrazne zvyšuje, aby sa zabezpečil dostatočný prísun kyslíka a odstraňovanie oxidu uhličitého.

Pri záťaži blížiacej sa maximu sa minutová ventilácia riadi hladinou laktátu. Čím je hladina laktátu vyššia, tým je aj minútová ventilácia vyššia. Dopručuje sa preto znižovať hladinu laktátu aeróbnym tréningom. Pri nižšej hustote kyslíka (nadmorská výška nad 2000 metrov) sa minútová ventilácia zvyšuje aj u trénovaných aj u netrénovaných jedincov a nastupuje proces tzv.

Adaptácia dýchacieho systému na telesné zaťaženie

Adaptácia dýchacieho systému na telesné zaťaženie je menej výrazná ako adaptácia srdcovocievneho systému. Medzi hlavné adaptácie patrí:

• Zvýšenie vitálnej kapacity pľúc: Vitálna kapacita pľúc, teda maximálne množstvo vzduchu, ktoré je možné vydýchnuť po maximálnom nádychu, sa môže mierne zvýšiť.
• Zlepšenie sily a koordinácie dýchacích svalov: Tréning dýchacích svalov môže zlepšiť ich silu a koordináciu, čo vedie k efektívnejšej ventilácii pľúc.
• Zvýšenie efektivity výmeny plynov: Zlepšuje sa výmena kyslíka a oxidu uhličitého v pľúcach a vo svaloch.
• Zvýšenie aeróbnej kapacity: je schopnosť organizmu vykonávať svalovú prácu pri prevažujúcom získavaní potrebnej energie okysličovaním, t.j. aeróbne. Ukazovatele aeróbnej kapacity sú maximálny príjem kyslíka a pulzový kyslík. Maximálny príjem kyslíka dospelých mužov sa pohybuje na hranici okolo 3 Iitrov, alebo 40 ml/kg hmotnosti/min. Vrcholoví športovci dosahuje aeróbna kapacita vyše 6 Iitrov alebo 80 ml/kg hmotnosti/min. U žien sú hodnoty aeróbnej kapacity cca o 25 % nižšie ako u mužov. Maximálny príjem kyslíka sa s vývojom organizmu postupne zvyšuje. Životné maximum aeróbnej kapacity sa u chlapcov dosahuje od 18 do 19 rokov, u dievčat od 14 do 16 rokov. Následne zvyšok ľudského života aeróbna kapacita postupne klesá v prípade, ak ľudský jedinec pravidlene nevykonáva fyzickú aktivitu, napr. šport. Pojem aeróbna kapacita pochádza z gréčtiny a označuje sa tiež ako oxidatívna kapacita. Predstavuje celkové množstvo energie, kotré je možné uvoľniť oxidatívnym procesom. je limitovaná množstvom energetických substrátov, ktoré sú schopné oxidačného procesu, najmä s obsahom glykogénu a triglyceridov priamo vo svaloch, menej potom prísunom glukózy a voľných mastných kyselín krvou. Aeróbnu kapacitu je možné kvantifikovať pomocou záťažového testu štandardizovanej submaximálnej intenzity čo možno najdlhšieho trvania, alebo testami štandardizovanej intenzity limitovaného trvania ( napr. 30 minút pri zaťažení 80% maximálneho aeróbneho výkonu, 1 hodiny pri 75% alebo 2 hodín pri 70% zaťažení maximálneho aeróbneho výkonu). Súčin celkovej spotreby kyslíka v litroch a energetického ekvivalentu (energetický ekvivalent = 20,9 kJ na 1 liter O2) vyjadruje celkovú energetickú kapacitu, t. j. aeróbnu kapacitu za predpokladu, že podiel anaeróbneho metabolizmu bol zanedbateľný.

Vplyv rôznych typov telesného zaťaženia

Reakcie a adaptácie srdcovocievneho a dýchacieho systému sa líšia v závislosti od typu telesného zaťaženia.

• Aeróbne cvičenie: Vytrvalostné cvičenie aeróbneho charakteru, pri ktorom majú pracujúce svaly dostatočný prívod kyslíka. Názov aerobik pochádza z anglického výrazu aerobics (aeróbna gymnastika - aerobic exercises) označuje formu gymnastického kondičného cvičenia pri hudbe, zameraná na rozvoj funkcie obehovej sústavy, na zvýšenie úrovne vytrvalosti a výkonnosti. Priaznivo ovplyvňuje funckiu a štruktúru pohybového ústrojenstva a pozitívne pôsobí na nervovú sústavu a psychický stav cvičiacich. V súčasnosti druhov existuje množstvo druhov aeróbnych cvičení napr. Vedie k zvýšeniu minútového srdcového objemu, kapilarizácii svalov a zlepšeniu aeróbnej kapacity.
• Anaeróbne cvičenie: Krátkodobé, vysoko intenzívne cvičenie vedie k zvýšeniu sily a výkonnosti svalov, ale má menší vplyv na srdcovocievny a dýchací systém.

Športový tréning a adaptácia

Adaptácia, ktorá predstavuje rad funkčných a morfologických zmien v najdôležitejších systémoch a v centrálnych reguláciách organizmu športovca vplyvom dlhodobého pôsobenia adaptačných podnetov. Podnety z mozgovej kôry, hypofýzy a nadobličiek sú u trénovaného jedinca slabšie ako v bežnej populácii. Spätne, od začiatku pohybovej činnosti prichádzajú podnety zo svalov, ktoré informujú o intenzite záťaže, pričom čím je sval lepšie metabolicky pripravený, tým sú menšie požiadavky na transportný systém, čím je menšia reakcia sympatika. Vyššiu úroveň adaptácie na záťaž môžeme zistiť aj v kľude na základe vyššieho tonusu parasympatika. Adaptovaný jedinec reaguje menším narušením vnútorného prostredia pri rovnakej záťaži, ako neadaptovaný jedinec. Teplta bunkového jadra sa zvyšuje menej, pretože rýchlejšie nastupuje proces potenia. Kosti reagujú na záťaž prestavbou kostných trámčekov, ktorým sa zvyšuje pevnosť vplyvom ukladania minerálnych solí. Zväčšujú sa aj svalové vlákna. Rastie počet kapilár vo svaloch až po určitú hranicu. Adaptačný podnet musí dosahovať minimálne prahové hodnoty intenzity, t.j. takej intenzity, ktorá je účinná pre vznik reakcie organizmu a pri opakovanom, alebo dlhodobom pôsobení pre vznik adaptácie. Predstavuje nároky prostredia, pre ktoré sú existujúce funkcie a štruktúry organizmu nedostatočné, a vyvoláva ich kvalitatívne a kvantitatívne zmeny. V procese fyziologickej adaptácie na telesné zaťaženie je nevyhnutné individuakizovať typ, intenzitu a dobu pôsobenia adaptačných podnetov tak, aby špecifičnosť, účinnosť a primeranosť zaťaženia zodpovedali cielom, t.j.

Prečítajte si tiež: Dopad rozvodu na deti

Dych nie je limitujúcim faktorom výkonu

Dýchanie nie je limitujúcim faktorom výkonu, znaky adaptácie na záťaž sú menej výrazné. Pravidelne trénujúci jedinec má väčšiu vitálnu kapacitu pľúc (VK), vyššie hodnoty funkčných testov, čo je výsledkom lepšej koordinácie a sily dýchacích svalov. Pri záťaži sa využíva rovnaké percento VK, t.j. 60%, ale absolútna hodnota je vyššia. Adaptované svaly potrebujú na rovnaký výkon menšie množstvo kyslíku, preto pri maximálnej záťaži pracujú účinnejšie. Frekvencia dýchania je pri cyklických športoch (cvičeniach) ovplyvnená frekvenciou vykonávaného pohybu, pri trénovaných jedincoch úplne automatizovane.

Aeróbny tréning

Z anglického slova aerobics, ktorým sa označuje dostatočne intenzívne a dlhodobé cvičenie prevážne vytrvalostného charakteru, ktoré výrazne zaťažuje obehovú a dýchaciu sústavu. tréningový efekt aeróbneho cvičenia spočíva vo zvýšenej dodávke a využití kyslíka pracujúcimi svalmi. O prehĺbenie záujmu o aeróbne cvičenia sa v masovom meradle zaslúžil K.

Syndróm z prerušenia tréningu

V športe znamenajú psychické zmeny, ktoré sa objavia o niekoľko dní až týždňov po náhlom prerušení športového tréningu ako zvýšená dráždivosť centrálneho nervového systému, poruchy spánku a koncentrácie, pocity frustrácie a neuspokojenia, niekedy búšenie srdca, pichanie v oblasti hrudníka a ďalšie. Znižuje sa aj chuť do jedla, resp. sa objaví sklon k prejedaniu sa, vyskytujú sa poruchy trávenia, zápcha a hnačka. Pri telesnej záťaži neprimerane stúpa krvný tlak a srdcová frekvencia.

Prečítajte si tiež: Metódy na uľahčenie adaptácie seniorov

tags: #reakcia #a #adaptacia #srdcovocievneho #a #dychacieho