Regulativy obce vs. Súkromné vlastníctvo: Rozsudky a Územné Plánovanie

Územné plánovanie predstavuje komplexnú činnosť, ktorá sa dotýka nielen verejného záujmu, ale aj práv a povinností súkromných vlastníkov. Cieľom tohto článku je preskúmať vzťah medzi regulatívmi obce a súkromným vlastníctvom, a to aj s ohľadom na súdne rozhodnutia, ktoré túto oblasť ovplyvňujú.

Územné plánovanie ako nástroj regulácie územia

Územné plánovanie je súbor činností, ktorými sa za dodržania zásad územného plánovania sleduje cieľ územného plánovania, ktorým je dosiahnutie udržateľného územného rozvoja, efektívnej urbánnej štruktúry sídel a krajiny, zachovania prírodného, kultúrneho, historického dedičstva a ochrany životného prostredia. Jeho význam spočíva aj v umiestňovaní stavieb a určovaní urbanistických a architektonických požiadaviek na ich umiestnenie a riešenie. Úlohou územného plánovania je taktiež utvárať podmienky v území s cieľom znižovať negatívne dopady na ekonomický a hospodársky rozvoj v území, znižovať sociálne nerovnosti a diskrimináciu zraniteľných a znevýhodnených skupín obyvateľstva, znižovať dôsledky možných ekologických a prírodných katastrof uplatňovaním preventívneho princípu a podobne.

Nový zákon o územnom plánovaní a jeho ciele

Nový zákon o územnom plánovaní si stanovuje za cieľ významne posilniť výskum v oblasti územného plánovania a prenášanie výsledkov výskumu do zásad územného plánovania, ktoré budú vydané ako všeobecne záväzné pri obstarávaní a spracovávaní územnoplánovacej dokumentácie. Nová právna úprava špecifikuje kompetencie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“). Nakoľko kompetencia územného plánovania je originálnou právomocou orgánov samosprávy, úrad bude obstarávať Koncepciu územného rozvoja Slovenska a vystupovať najmä ako koordinátor jednotného postupu a procesov územného plánovania, prostredníctvom metodických usmernení. Procesný postup sa bude uskutočňovať prostredníctvom informačného systému odborne spôsobilými osobami.

Koncepčný prístup k zmenám územnoplánovacej dokumentácie

Návrh zákona reaguje aj na problémy v praxi, kedy orgány územného plánovania obstarávajú aj malé zmeny a doplnky samostatne, niekoľkokrát do roka, pričom v niektorých sa proces prekrýva a celkový výsledok nie je koncepčný. Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Túto negatívnu prax sa predkladateľ v návrhu zákona snaží odstrániť spodrobnením a skvalitnením prípravy jednotlivých územnoplánovacích dokumentácií, ich tzv.

Vplyv zákona na rôzne oblasti

Návrh zákona má pozitívny i negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, pozitívny i negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Návrh zákona má pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti a na služby verejnej správy pre občana.

Prečítajte si tiež: Ako žiadať o príspevok od obce

Definície pojmov v územnom plánovaní

Na účely tohto zákona sa vymedzujú pojmy, ktoré sa často používajú v územnom plánovaní, v územnoplánovacích dokumentáciách a zatiaľ neboli zákonne upravené a preto je potrebný pre územnoplánovaciu činnosť ich jednotný výklad. Zákon definuje pojmy na účel územného plánovania od druhov vymedzených území, cez nástroje územného plánovania, ako požiadavky, podmienky, regulatívy, až po jednotlivé druhy štruktúry a pod. Zákon taktiež napríklad ustanovuje pojem verejný záujem z pohľadu potrieb územného plánovania vyjadrený územnoplánovacou dokumentáciou. To znamená, že riešenia v záväznej časti schválenej územnoplánovacej dokumentácie, sú vo verejnom záujme. Ak zákon používa pojem, ktorý už je upravený v niektorom právnom predpise a vyhovuje územnoplánovacej praxi, zákon ho využíva a nedefinuje. Príkladom je pojem zelená infraštruktúra alebo významná investícia, ktoré sú definované v osobitných zákonoch.

Orgány verejnej správy a ich kompetencie

Ide o základné ustanovenie okruhu orgánov verejnej správy, ktoré zabezpečujú jednotlivé činnosti v oblasti územného plánovania. V odseku 2 písmene a) je uvedený nový Úrad pre územné plánovanie a výstavbu SR (ďalej len „úrad“), ktorý je ústredným orgánom štátnej správy na tomto úseku a v písmene b) sú uvedené orgány územnej samosprávy, pre ktoré sú tieto úlohy originálnou kompetenciou v zmysle Ústavy SR. V navrhovanom paragrafe sa upravujú kompetencie a úlohy úradu ako ostatného ústredného orgánu štátnej správy voči, orgánom samosprávy a právnickým osobám a fyzickým osobám. Uvedené úlohy sú zoznamom kompetencií upravených podrobne v ostatných ustanoveniach navrhovaného zákona. Tieto úlohy vo veľkej miere doteraz plnilo Ministerstvo dopravy a výstavby SR. V ustanovení sú sústredené úlohy vyššieho územného celku resp. samosprávneho kraja, ktorý má zákonnú povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu pre tvorbu Koncepcie územného rozvoja regiónu a územného plánu mikroregiónu ak bol určený v Koncepcii územného rozvoja regiónu. Ide o sumár úloh, ktoré sú podrobnejšie uvedené v ustanoveniach navrhovaného zákona. Obec je orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce - územného plánu obce, územného plánu zóny.

Odborná spôsobilosť v územnom plánovaní

Predmetné ustanovenie § 12 zavádza povinnosť orgánov územného plánovania, aby osoby zabezpečujúce obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácií, ktoré nemusia byť výhradne zamestnancami orgánov územného plánovania, spĺňali ustanovené kvalifikačné predpoklady na výkon odborných činností orgánov územného plánovania. Zároveň uvádza, že obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacích dokumentácií musí i osoba so záujmom v území a s vzťahom k pozemkom na území, vykonávať prostredníctvom odborne spôsobilej osoby. V odseku 4 sa taxatívne uvádzajú oprávnenia odborne spôsobilej osoby na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov a v odseku 5 povinnosti odborne spôsobilej osoby, ktorá musí zabezpečovať celý proces obstarávania. Ustanovenie odseku 1 upravuje podmienky, za ktorých môže byť fyzická osoba zapísaná do registra odborne spôsobilých osôb. Tak, ako doteraz (§ 2a stavebného zákona), sa požaduje, aby orgány územného plánovania obstarávali územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá má na túto činnosť odbornú spôsobilosť.

Spracovanie územnoplánovacích podkladov a dokumentácie

Predmetné ustanovenie upravuje skutočnosť, že vyhradené činnosti v územnom plánovaní, ktorými okrem obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie vykonávanými odborne spôsobilými osobami je i vlastné spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, ktoré môžu vykonávať len fyzické osoby spracovatelia, ktoré majú požadovanú kvalifikáciu podľa § 4 zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov. Na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie je oprávnený autorizovaný architekt, ktorý je zapísaný v zozname autorizovaných architektov. Práva a povinnosti spracovateľa vyplývajú aj zo zákona č. 138/1992 Zb. Podľa § 14 tohto zákona spracovateľ používa na osvedčovanie pravosti písomností, ktoré vyhotovili, odtlačok svojej pečiatky. Ak územnoplánovacia dokumentácia nie je spracovaná autorizovaným architektom, a teda nie je osvedčená odtlačkom okrúhlej pečiatky podľa § 14 ods. 2 zákona SNR č. Odseky 2 a 3 ustanovujú oprávnenia a povinnosti spracovateľa. Spracovateľ je povinný spolupracovať aj s inými odborníkmi. V rámci určenia povinností spracovateľa, ktoré sú v odseku 3 pri spracovávaní územnej štúdie a územnoplánovacej dokumentácie, sa ustanovuje povinnosť postupovať podľa platných právnych predpisov, využívať najnovšie poznatky o území, najmä vo vzťahu k zákonu č. 7/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre priestorových informácií a spolupracovať aj s ostatnými spolupracujúcimi osobami, a to s autorizovaným krajinným architektom podľa § 4a zákona SNR č. 138/1992 Zb., s autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý je podľa § 5 ods. 2 písm. c) zákona SNR č.138/1992 Zb. oprávnený na spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (pričom príslušná časť územnoplánovacej dokumentácie nie jeúzemný plán obce ani územný plán zóny, ale príslušná odborná časť územnoplánovacej dokumentácie ako napr. riešenie dopravy, technickej infraštruktúry) a s ďalšími odborníkmi na demografiu, sociológiu, poľnohospodárstvo, geodéziu a pod. Tieto spolupracujúce osoby sú povinné potvrdiť rovnako ako spracovateľ svoje dielo odtlačkom pečiatky a podpisom podľa príslušných právnych predpisov. Podľa odseku 4 spracovateľ zodpovedá orgánu územného plánovania, ktorý je obstarávateľom územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie za výsledok svojej práce. Napr. jednotlivé etapy spracovania územnoplánovacej dokumentácie vychádzajú jednak zo zadania a jednak sú vypracované vo vzájomnej nadväznosti a zodpovedajú vyhodnoteniu pripomienok, a sú po obsahovej stránke v súlade so zákonom a vykonávacími predpismi. Veľmi dôležitým pre činnosť pri prerokovávaní územnoplánovacej dokumentácie je jej prerokovanie s dotknutými orgánmi a dotknutými právnickými osobami. Okruh dotknutých orgánov štátnej správy , ktorých kompetencie vyplývajú z osobitných predpisov, v územnom plánovaní je pri prerokovaní vždy určený individuálne podľa predmetu prerokovania a podľa toho, akých verejných záujmov upravených inými zákonmi sa bude týkať. Dotknutým orgánom je aj orgán štátnej správy, ktorý sa vyjadruje z hľadiska stavieb slúžiacich na zabezpečenie bezpečnosti štátu. Ide o stavby podľa § 6 ods.

Územnotechnické podklady

Územnotechnické podklady existujú už teraz, ako trvalo udržiavaný a aktualizovaný zdroj informácií o území. Nový zákon posilňuje ich funkciu a budú slúžiť miesto doterajších prieskumov a rozborov územia. Ich úlohou je obsahovať relevantné dáta o území, ktoré budú nevyhnutným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie. Rozdiel od doterajších prieskumov a rozborov územia je v tom, že pokiaľ prieskumy a rozbory sa robili ad hoc, keď vznikla ich potreba, tak územnotechnické podklady sa budú získavať priebežne a udržiavať v aktuálnom stave bez ohľadu na to, či sa práve pripravuje územný plán alebo jeho zmeny a doplnky, alebo nie. Súčasná právna úprava nezabezpečuje sústavné a aktuálne poznatky o stave územia, o obmedzeniach a podmienkach zmien jeho využitia. Tieto poznatky sú dostupné len pre tie územné celky, pre ktoré boli obstarané územné plány a tie sa stali časom neaktuálnymi. Poznatky o stave územia sú však nevyhnutné celoplošne, to znamená aj tam, kde nie je schválená územnoplánovacia dokumentácia, čo sa prejavuje v súčasnosti predovšetkým v nedostatočnej a nevyhovujúcej kvalite územného rozhodovania. Územnotechnické podklady budú predstavovať významný podklad pre spracovanie územných plánov a ich obstarávanie sa výrazným spôsobom zrýchli a zníži sa ich finančná náročnosť. Grafická forma územnoplánovacích podkladov sa vyhotovuje v záväzných geodetických referenčných systémoch podľa Prílohy č. 5 Vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra č. 461/2009 z. z., ktorou sa vykonáva zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z.

Prečítajte si tiež: Príspevok pre zamestnancov mimo obce

Územná štúdia

Predmetné ustanovenie ustanovuje, že územná štúdia nahrádza doterajšiu urbanistickú štúdiu, územný generel a územnú prognózu. Zmena názvu bola vyvolaná praxou, pretože pojem urbanistická štúdia sa používa nielen v súvislosti s územnoplánovacou činnosťou, ale aj sa študentskými prácami, prípravou projektov ako príloha k dokumentácii stavieb. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa rozširuje uplatnenie územnej štúdie. Územná štúdia bude plniť obdobné účely, aké mala urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza obstarávané podľa súčasného stavebného zákona. Územná štúdia je nástrojom urbanistickej tvorby a slúži na overenie základnej urbanistickej koncepcie pri príprave územného plánu alebo ako podklad pri zmenách a doplnkoch územného plánu; používa sa aj na overenie požiadaviek na ochranu hodnôt v území, zámerov na zmeny využitia územia, na preverenie a posúdenie variantných riešení vybraných problémov v území alebo rozvoj jednotlivých funkčných zložiek osídlenia. Územná štúdia môže byť tiež zameraná na riešenie vybranej funkčnej zložky územia, ktorá preberá funkciu doterajšieho územného generelu, prehlbuje riešenie jednotlivých funkčných zložiek ako je napr. Územná štúdia sa nemusí prerokúvať a neschvaľuje sa. Obstarávateľom územnej štúdie je orgán územného plánovania. Ide o zmenu od súčasného stavebného zákona. Táto zmena vyplynula zo súčasnej praxe, kedy orgány územného plánovania podmieňovali výstavbu jednotlivým stavebníkom spracovaním urbanistickej štúdie na väčšie územia. Ustanovenie však nebráni investorom, stavebníkom spracovávať pre svoje potreby rôzne podklady, napr. Odsek 5 upravuje tak ako v terajšej právnej úprave, možnosť využitia všetkých existujúcich relevantných podkladov vypracovaných pre riešené územie. Ide napríklad o programy hospodárskeho rozvoja a sociálneho rozvoja podľa zákona č. 539/2008 Z. z. o podpore regionálneho rozvoja, zásady ochrany pamiatkového územia, plány manažmentu lokalít svetového kultúrneho dedičstva, dokumenty ochrany kultúrneho a historického dedičstva, projekty pozemkových úprav podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, plán manažmentu povodňového rizika a mapy povodňového ohrozenia s vyznačením záplavových čiar podľa zákona č. 7/2010 z. z. o ochrane pred povodňami a zákona č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dokumenty ochrany prírody a krajiny podľa zákona č. 543/2002 Z. z. Zadanie je východiskovým dokumentom pre obstarávanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie. V ňom obstarávateľ určí hlavné požiadavky, ktoré chce územnoplánovacou dokumentáciou riešiť. Pri spracovaní zadania pre Koncepciu územného rozvoja regiónu, územného plánu obce alebo zóny je vhodné aj zapojenie pos…

Súkromné vlastníctvo a jeho obmedzenia v územnom plánovaní

Právo na súkromné vlastníctvo je ústavou chránené, avšak nie je absolútne. Územné plánovanie môže zasahovať do vlastníckych práv, napríklad stanovením regulatívov, ktoré obmedzujú možnosti využitia pozemku. Tieto obmedzenia musia byť v súlade so zákonom a musia sledovať verejný záujem.

Súdne rozhodnutia a ich vplyv na reguláciu vlastníctva

Súdne rozhodnutia zohrávajú kľúčovú úlohu pri interpretácii zákonov a pri riešení sporov medzi obcami a súkromnými vlastníkmi.

Právne vety z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR

Nižšie sú uvedené niektoré právne vety z rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktoré sa týkajú rôznych aspektov správneho práva a môžu mať vplyv na územné plánovanie:

• Vyvlastnenie a správna žaloba: Podľa názoru kasačného súdu tá skutočnosť, že je možné podať civilnú žalobu v zmysle § 4a ods. 4 z.č. 175/1999 Z.z. (resp. podľa všeobecnej úpravy zákona o vyvlastnení v § § 13 ods. 3 písm. a/., časť vety za bodkočiarkou), nevylučuje podanie správnej žaloby v zmysle Správneho súdneho poriadku. Túto možnosť zakotvuje § 14 ods. 2 a 3 zákona o vyvlastňovaní. Keďže osobitný zákon túto úpravu nevylučuje, je aj v prípadoch vyvlastnenia podľa z.č. 175/1999 Z.z. namieste použiť všeobecnú právnu úpravu v zákone o vyvlastnení.
• Neformálne posudzovanie správnej žaloby: Zmyslom inštitútu neformálneho posudzovania správnej žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach je poskytnutie ochrany právam fyzickej osoby (žalobcu) vychádzajúc pritom z predpokladu jej neschopnosti samostatne právne relevantne formulovať svoju žalobu.
• Reklamné stavby a stavebné povolenie: Vo vzťahu k prvej nastolenej právnej otázke kasačný súd považuje za potrebné v prvom rade zdôrazniť, že reklamné stavby, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie (teda s najväčšou informačnou plochou 3 a viac m2 - § 55 ods. 1 Stavebného zákona v spojení argumentum a contrario § 55 ods. 2 písm. h) a § 56 písm. j) Stavebného zákona), majú v posudzovanom prípade charakter dočasných stavieb.
• Grafická príloha rozhodnutia: Pojmy „situačný výkres“ alebo „mapový podklad“, ktoré sú použité v § 4 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., sú len podrobnejším vymedzením pojmu grafická príloha rozhodnutia v zmysle § 39a ods. 1 stavebného zákona.
• Doručovanie listín: Práve špecifickosť rozhodovacích procesov vo veciach ozbrojených zborov a ich príslušníkov je z pohľadu kasačného súdu už dlhodobo tak významnou okolnosťou, ktorá vytvára legitímne určovacie kritérium aj v rámci výkladu procesno-právnych ustanovení.
• Poľovnícke združenia: Vychádzajúc z právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konštatovaných v uznesení sp. zn. 1KO 4/2020 z 8.6.2021, s ktorými sa kasačný súd stotožnil, jednoznačne vyplýva, že jednotlivé poľovnícke združenia zriadené v zmysle § 32 zákona č. 274/2009 Z.z. nepredstavujú orgány záujmovej samosprávy, ktoré by rozhodovali o právach, povinnostiach a právom chránených záujmov svojich členov v rozsahu určenom v Stanovách predmetnej organizácie, teda iba v záujmovej oblasti svojich členov, z čoho vyplýva, že ide o rozhodovanie v oblasti súkromnej a nie v oblasti verejnej.
• Príplatok k nemocenskému: Kasačný súd, v zhode s názorom správneho súdu konštatuje, že ustanovenie § 93 ods. 1 pre vznik nároku na príplatok k nemocenskému explicitne ustanovuje, že príplatok patrí sudcovi uznanému pre chorobu alebo úraz za dočasne neschopného na výkon funkcie, ktorému vznikol nárok na náhradu príjmu alebo nárok na nemocenské podľa zákona o soc. poistení.
• Odvolanie rektora: Podľa § 15 ods. 2 písm. d) ZoVŠ spôsob prijatia návrhu na odvolanie rektora z funkcie upravuje Štatút verejnej vysokej školy.
• Sprístupnenie informácií: Pri posudzovaní, či konkrétna žiadosť o sprístupnenie informácií bola povinnou osobou vybavená sprístupnením informácií a vydaním rozhodnutia zápisom v spise (§ 18 ods. 1 Infozákona), vydaním písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 2 Infozákona) alebo vydaním fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (§ 18 ods. 3 Infozákona), je rozhodujúci obsah aktu povinnej osoby adresovaného žiadateľovi, ktorý treba preskúmať prísne individuálne.
• Účastníci kolaudačného konania: Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

Tieto právne vety ilustrujú, ako súdy interpretujú a aplikujú právne predpisy v rôznych oblastiach, čo môže mať priamy alebo nepriamy vplyv na územné plánovanie a reguláciu súkromného vlastníctva.

Prečítajte si tiež: Informácie o príspevku

tags: #regulativy #obce #vs #sukromne #vlastnictvo #rozsudok