
Tento článok sa zameriava na štátny príspevok pre zamestnanca mimo obce, pričom zohľadňuje podmienky a možnosti jeho získania, ako aj súvisiace aspekty sociálnej politiky a legislatívy. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad pre zamestnávateľov aj zamestnancov.
Sociálny fond predstavuje dôležitý nástroj pre realizáciu podnikovej sociálnej politiky. Ide o finančné prostriedky, ktoré zamestnávatelia využívajú na starostlivosť o svojich zamestnancov. Tvorba sociálneho fondu je povinná pre každého zamestnávateľa, ktorý je právnickou osobou so sídlom na území Slovenskej republiky alebo fyzickou osobou s trvalým pobytom alebo miestom podnikania na Slovensku a zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu.
Fond sa tvorí najneskôr v deň výplaty mzdy alebo platu. Za mesiac december môže zamestnávateľ tvoriť fond z predpokladanej výšky miezd alebo platov a previesť finančné prostriedky na účet fondu do 31. decembra. Ak zamestnávateľ vypláca mzdu alebo plat vo viacerých výplatných termínoch, za deň výplaty sa na účely tohto zákona považuje posledný dohodnutý deň výplaty mzdy alebo platu za uplynulý kalendárny mesiac. Zúčtovanie prostriedkov fondu za kalendárny rok vykoná zamestnávateľ najneskôr do 31. januára nasledujúceho roka. Nevyčerpaný zostatok fondu sa prevádza do nasledujúceho roka.
Základný prídel do fondu je stanovený zákonom č. 152/1994 Z. z. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Povinný prídel je do výšky 1 % v prípade, ak za predchádzajúci kalendárny rok dosiahol zisk a splnil všetky daňové povinnosti k štátu, obci a vyššiemu územnému celku a odvodové povinnosti k zdravotným poisťovniam a Sociálnej poisťovni. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil niektorú z uvedených podmienok, tvorí povinný prídel do fondu vo výške 0,6 %.
Ďalšie zdroje fondu môžu tvoriť dary, dotácie a príspevky poskytnuté zamestnávateľovi do fondu, ako aj prídelmi z použiteľného zisku. Fond sa vedie na osobitnom analytickom účte fondu alebo na osobitnom účte v banke alebo v pobočke zahraničnej banky.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na bývanie a refinancovanie
Ak v kolektívnej zmluve nie je dohodnutý ďalší prídel do fondu, zamestnávateľ je povinný poskytnúť príspevok z ďalšieho prídelu do fondu na kompenzáciu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť zamestnancovi, ktorého priemerný mesačný zárobok nepresahuje 50 % priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za kalendárny rok predchádzajúci dva roky kalendárnemu roku, za ktorý sa tvorí fond. U zamestnanca s pracovným pomerom na kratší pracovný čas sa pri výpočte priemerného mesačného zárobku vychádza z ustanoveného týždenného pracovného času na pracovisku zamestnanca.
V období rokov 2009 a 2010 boli zavedené viaceré aktívne opatrenia na trhu práce s cieľom zmierniť dopady hospodárskej krízy a udržať zamestnanosť. Novela zákona o službách zamestnanosti, účinná od 1. marca 2009, zaviedla 5 nových príspevkov:
Tieto príspevky boli poskytované najdlhšie do 31. decembra 2010.
Príspevok na podporu udržania zamestnanosti sa poskytoval zamestnávateľovi, ktorý zachoval pracovné miesta aj v prípade vážnych prevádzkových dôvodov, pre ktoré nemohol zamestnancom prideľovať prácu. Podmienkou bolo, že zamestnávateľ po dohode s úradom práce obmedzil na prechodné obdobie svoju prevádzkovú činnosť tak, že nebude zamestnancom prideľovať prácu v rozsahu najmenej 4% ustanoveného týždenného pracovného času.
Príspevok sa poskytoval na úhradu preddavku na poistné na zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a príspevku na starobné dôchodkové sporenie, platených zamestnávateľom z náhrady mzdy, najviac však z náhrady mzdy vo výške priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytoval. Úrad práce poskytol zamestnávateľovi príspevok za dni, v ktorých bola zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, v úhrne najviac v rozsahu 60 kalendárnych dní v kalendárnom roku.
Prečítajte si tiež: Štátny príspevok na pobyt pre schizofrenikov
Cieľom príspevku na podporu vytvorenia nového pracovného miesta bolo podporiť vznik nových pracovných miest najmä pre občanov, ktorí boli prepustení zo svojho pôvodného zamestnania z dôvodu zrušenia pracovných miest. Príspevok sa poskytoval zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijal do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace a ktorý pred prijatím uchádzača o zamestnanie vykonával svoju činnosť nepretržite najmenej 12 mesiacov.
Výška príspevku bola mesačne v Bratislavskom kraji 15% a v ostatných krajoch 30% z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje, najviac 50% z celkovej ceny práce zamestnanca, prijatého na vytvorené pracovné miesto. Zamestnávateľ bol povinný zachovať vytvorené pracovné miesto pre uchádzača o zamestnanie najmenej počas 12 kalendárnych mesiacov.
Príspevok ku mzde zamestnanca sa poskytoval zamestnancovi, ktorý bol pred prijatím do pracovného pomeru vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 3 mesiace, bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke v hmotnej núdzi a ktorý bol vyradený z evidencie uchádzačov o zamestnanie z dôvodu nástupu do zamestnania, ktoré si sám našiel. Príspevok sa poskytoval, ak hrubá mesačná mzda zamestnanca, ktorý pracuje na plný pracovný úväzok, dosahovala najviac 1,7 násobok sumy životného minima poskytovaného jednej plnoletej fyzickej osobe.
Príspevok sa poskytoval mesačne, počas prvých 12 mesiacov vo výške 22% a počas ďalších 10 mesiacov vo výške 11% z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR zverejnenej Štatistickým úradom SR za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.
Výkon práce vo verejnom záujme, hovorovo aj verejná služba, je vykonávanie práce v pracovnoprávnom vzťahu k zamestnávateľom definovaným v zákone o výkone práce vo verejnom záujme. V porovnaní so súkromnou sférou sa vyznačuje zvýšeným dôrazom na ochranu verejného záujmu.
Prečítajte si tiež: Výška príjmu a nárok na štátny príspevok
Pre prácu vo verejnej službe je potrebné splniť niekoľko základných podmienok. Osoba musí byť bezúhonná, čo znamená, že nebola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Zamestnávateľ je povinný informovať o voľných pracovných miestach, a to napríklad na oficiálnej webstránke alebo klasických pracovných portáloch. Vyhlásenie výberového konania pre pozíciu vedúceho zamestnanca má niekoľko základných kritérií.
Pri výkone práce vo verejnom záujme je potrebné rátať s viacerými povinnosťami a obmedzeniami. Okrem bezúhonnosti nesmie zamestnanec prijímať dary v súvislosti s prácou a tiež nesmie mať v podriadenosti blízke osoby.
Na základe najnáročnejšej pracovnej činnosti zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy. Výsledný plat je súčtom tarifného platu podľa príslušnej stupnice a príplatkov, na ktoré má zamestnanec nárok. Kvalifikačné predpoklady na vykonávanie pracovných činností sú uvedené v prílohách č. 1 a č. 2 zákona č. 553/2003 Z. z. v rámci charakteristík platových tried a pre jednotlivé pracovné činnosti taktiež v tzv. katalógoch pracovných činností. Tieto katalógy sú ustanovené nariadením vlády SR č. 341/2004 Z. z.
Zákon o výkone práce vo verejnom záujme sa zameriava predovšetkým na špecifiká výkonu verejnej služby. Ostatné oblasti pracovnoprávnych vzťahov týchto zamestnancov upravuje Zákonník práce, pokiaľ zákon č. 552/2003 Z. z. neustanovuje inak.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach podmienených odkázanosťou podľa § 71 ods. 6 a § 78a zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách sa poskytuje podľa formy sociálnej služby, štruktúry prijímateľov sociálnej služby podľa stupňa odkázanosti na pomoc inej fyzickej osoby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb v konkrétnom zariadení sociálnych služieb a je účelovo určený na pokrytie časti nákladov na mzdy a odvody zamestnancov poskytovateľa sociálnej služby v tomto konkrétnom zariadení.
Finančný príspevok na poskytovanie sociálnej služby v zariadeniach krízovej intervencie podľa § 71 ods. 7 a § 78aa zákona o sociálnych službách sa poskytuje podľa druhu sociálnej služby a počtu miest v zariadení zapísaného v registri poskytovateľov sociálnych služieb a je účelovo určený na spolufinancovanie bežných výdavkov v rozsahu ekonomicky oprávnených nákladov.
O príspevok môže žiadať obec, ktorá poskytuje sociálne služby vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb alebo obec, ktoré zriadila alebo založila vybrané druhy zariadení sociálnych služieb (nocľaháreň, útulok, domov na polceste, zariadenie núdzového bývania, zariadenie podporovaného bývania, zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie a denný stacionár), a neverejný poskytovateľ sociálnych služieb vo vybraných druhoch zariadení sociálnych služieb (zariadenie pre seniorov, zariadenie opatrovateľskej služby, zariadenie podporovaného bývania, rehabilitačné stredisko, domov sociálnych služieb, špecializované zariadenie, denný stacionár, nocľaháreň).
Finančný príspevok na financovanie sociálnej služby v zariadení podľa § 71 ods. 6 a 7, § 78a a § 78aa zákona o sociálnych službách na príslušný rozpočtový rok sa poskytuje na základe písomnej žiadosti doručenej ministerstvu v elektronickej podobe prostredníctvom informačného systému sociálnych služieb (IS SoS). Obec a neverejný poskytovateľ vybraných druhov sociálnych služieb predkladá písomnú žiadosť v elektronickej podobe prostredníctvom IS SoS podľa § 78b Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v termíne od 1. júla do 31. augusta predchádzajúceho rozpočtového roka.
S oneskorením podania žiadosti v zákonom stanovenej lehote je spojený jednoznačný následok zániku práva poskytovateľa sociálnej služby na finančný príspevok na príslušný rozpočtový rok, ak ministerstvo zo závažných dôvodov nerozhodne podľa § 78c ods. 8 zákona o sociálnych službách o odpustení zmeškania termínu na podanie tejto písomnej žiadosti o poskytnutie finančného príspevku. Ministerstvo uzatvára s obcou a neverejným poskytovateľom zmluvu o poskytovaní finančného príspevku na spolufinancovanie sociálnej služby. Finančný príspevok sa vypláca podľa § 78d ods. 3 zákona o sociálnych službách štvrťročne.
Okrem podstatných náležitostí zmluvy, ktoré sú upravené v ustanovení § 78d ods. 2 zákona o sociálnych službách, sú obsahom zmluvy aj podmienky vrátenia príspevku alebo jeho pomernej časti, ak poskytovateľ pobytovej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní a poskytovateľ ambulantnej sociálnej služby mal neobsadené miesto z dôvodu neuzatvorenia zmluvy o poskytovaní sociálnej služby počas 20 a viac po sebe nasledujúcich pracovných dní.
Dôležité je, aby toto miesto bolo obsadené prijímateľom sociálnej služby, ktorý platí úhradu za sociálnu službu najmenej vo výške ekonomicky oprávnených nákladov spojených s poskytovaním tejto sociálnej služby v zariadení. Tiež sa vyžaduje, aby sa takýto druh podpory (príspevok alebo dávka) vyplácal prijímateľovi finančného príspevku na toto miesto v zariadení príslušnou inštitúciou iného štátu. Cieľom je zabrániť duplicite poberania takejto podpory na rovnaký účel z verejných zdrojov, t. j. na zabezpečenie finančnej podpory pri odkázanosti klienta na pomoc inej osoby.
Umiestňovací príspevok sa poskytuje integračnému podniku s cieľom motivovať ho k zabezpečeniu zamestnania pre znevýhodnené osoby. Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody medzi úradom práce a integračným podnikom a vypláca sa mesačne.
Výška príspevku sa postupne zvyšuje počas prvých dvanástich mesiacov poskytovania:
Príspevok poskytuje úrad práce, v ktorého územnom obvode má integračný podnik sídlo (ak ide o právnickú osobu) alebo trvalý pobyt (ak ide o fyzickú osobu - podnikateľa).
Od 1.1.2019 sú príspevky na rekreáciu zamestnancov daňovým výdavkom zamestnávateľa podľa § 19 ods.2 písm. c) bod 5 zákona o dani z príjmov, ak sú poskytnuté podľa §152a Zákonníka práce. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 49 zamestnancov, má povinnosť poskytnúť zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá nepretržite najmenej 24 mesiacov, na jeho žiadosť príspevok na rekreáciu v sume 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok. Príspevok na rekreáciu môže za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu poskytnúť zamestnancovi aj zamestnávateľ, ktorý zamestnáva menej ako 50 zamestnancov.
Splnenie podmienok na poskytnutie príspevku na rekreáciu sa posudzuje ku dňu začatia rekreácie. Počet zamestnávaných zamestnancov je priemerný evidenčný počet zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok. U zamestnanca, ktorý má dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas, sa najvyššia suma príspevku na rekreáciu za kalendárny rok zníži v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. S účinnosťou od 1.1.2025 sa rozšíril rozsah oprávnených výdavkov na rekreáciu aj na rodiča zamestnanca alebo jeho manžela.
Za oprávnené výdavky sa považujú napríklad služby cestovného ruchu spojené s ubytovaním najmenej na dve prenocovania na území SR, stravovacie (pohostinské služby), služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), informačné služby, športovo- rekreačné služby, kúpeľné a zdravotné služby, wellness služby, služby cestovného poistenia.
Zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.
Od 1.1.2020 sú daňovým výdavkom zamestnávateľa aj príspevky na športovú činnosť dieťaťa zamestnancov poskytnuté podľa §152b Zákonníka práce. Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi príspevok na športovú činnosť dieťaťa najviac v sume 55 % oprávnených výdavkov, maximálne však 275 eur za každé dieťa za kalendárny rok. Oprávnené výdavky sú preukázané dokladom o zaplatení športovej činnosti dieťaťa, ktorý obsahuje identifikačné údaje dieťaťa, športovej organizácie a obdobie, za ktoré boli výdavky uhradené.