Rehabilitácia ležiaceho pacienta: Postupy a zásady starostlivosti

Imobilita, teda neschopnosť voľného a účelového pohybu, predstavuje závažné zdravotné riziko. Imobilný človek je definovaný ako osoba, ktorá nie je schopný samostatného, voľného a účelového pohybu. Preto je každý imobilný pacient v istej miere pri rôznych bežných činnostiach odkázaný na pomoc inej osoby. Komplexná ošetrovateľská starostlivosť o imobilného pacienta spočíva v zabezpečení správnej ošetrovateľskej starostlivosti, predchádzaní vzniku komplikácií a podpore udržania najvyššej možnej miery samostatnosti. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na postupy a zásady starostlivosti o ležiaceho pacienta, s cieľom zabezpečiť jeho telesnú a duševnú pohodu.

Pochopenie imobility a jej dôsledkov

K rozvoju imobility u pacientov môže viesť viacero zdravotných problémov. Najčastejšie ochorenia, ktoré spôsobujú imobilitu, sú rôzne. Dlhodobá imobilita má závažný vplyv na telesný, ako aj psychický stav človeka. V dôsledku dlhodobej inaktivity, najmä u starších ľudí, postupne dochádza k zmenám v činnosti viacerých orgánových systémov. Tento komplex príznakov, ktoré vznikajú v dôsledku obmedzenia pohybu, označujeme ako imobilizačný syndróm.

Prejavy imobilizačného syndrómu môžeme rozdeliť na:

• Psychické: strata motivácie, depresia, apatia, úzkosť, strach.
• Somatické: atrofia svalstva, vznik kontraktúr, zhoršenie kardiálnej funkcie, zvýšenie rizika vzniku trombózy.

Imobilizačný syndróm môže byť spúšťačom celého radu komplikácií, ktoré môžu mať až fatálny koniec. Prevencia vzniku imobilizačného syndrómu preto predstavuje neoddeliteľnú súčasť ošetrovateľskej starostlivosti o imobilného pacienta. Súčasťou prevencie sú napríklad povzbudzovanie pacienta, izometrické cvičenie, polohovanie a používanie elastických pančúch.

Jednotlivé úkony starostlivosti a potreby pacienta úzko súvisia s jeho zdravotným stavom. Pacienti, ktorí sú na lôžko pripútaní úplne, budú potrebovať opateru a starostlivosť častejšie a vo väčšej miere, než tí, ktorí sú čiastočne schopní vykonávať niektoré úkony sami. Najdôležitejšie však je, aby ste k nim vždy pristupovali s trpezlivosťou, súcitom a láskou.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Pri starostlivosti o imobilného pacienta by ste mali postupovať podľa týchto zásad:

• Precíznosť: Keďže sa pacient nevie o seba postarať sám, je dôležité, aby ste napríklad v rámci jeho hygieny vykonali všetky úkony poctivo a precízne. Zabránite tak vzniku podráždenia, zaparenia či infekcií.
• Pravidelnosť: Nájdite si spolu s vašim blízkym či pacientom režim, dbajte na pravidelnosť hygieny (minimálne ráno a večer) a tiež pravidelnú zmenu polohy.
• Individuálny prístup: Nezabúdajte, že každý človek je iný, má iné potreby a pocity, snažte sa s ním čo najviac komunikovať to, čo cíti, potrebuje a ako sa má.
• Empatia: Je veľmi dôležité prejaviť empatiu a poskytnúť dotyčnému dostatočnú pomoc, ktorú potrebuje.
• Trpezlivosť a obetavosť: Starostlivosť o milovaného človeka, ktorý je odkázaný na svojich príbuzných, si vyžaduje dávku odhodlania, trpezlivosti a často i obetavosti.

Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta

Správne vykonaná hygiena pomáha zvýšiť komfort pacienta a zároveň funguje ako prevencia pred vznikom infekcie, či dekubitov. Hygienická starostlivosť o imobilného pacienta by mala zahŕňať starostlivosť o pokožku, vlasy, nechty, zuby, ústa, uši a oblasť genitálií. Pri imobilnom pacientovi prebieha celá očista na posteli. Pravidelná hygiena ležiaceho pacienta je kľúčová pre zdravie tela aj ducha.

Hygienickú starostlivosť o imobilného pacienta môžeme rozdeliť na 3 fázy:

1. Ranná toaleta: Zahŕňa starostlivosť o tvár, ruky, ústnu dutinu, intímnu hygienu, starostlivosť o vlasy, úpravu postele a posteľnej bielizne, v lete aj celkový kúpeľ chorého na posteli, prezlečenie pyžama. V rámci rannej hygieny je potrebné umyť tvár, ústnu dutinu, skontrolovať, či sú čisté uši, nos i oči. Podľa potreby môžete vykonať i hygienu genitálií. Pokiaľ je šanca, že sa váš pacient alebo blízky bude počas dňa pohybovať, je vhodné prezliecť ho do domáceho oblečenia. Pomôže mu to zachovať si akýsi pocit aktívnosti a rozdelenia dňa na „aktívny“ čas a čas odpočinku.
2. Večerná toaleta: Prebieha obdobne ako ranná toaleta, s tým rozdielom, že prichádza čas na kúpeľ. Pri večernej hygiene môžete postupovať podobne ako pri rannej.
3. Priebežná toaleta: Zahŕňa pomoc s vylučovaním moču a stolice a v prípade inkontinencie pravidelnú výmenu inkontinenčných pomôcok.

Kúpanie: Hlavným cieľom kúpania je očistiť telo od všetkých nečistôt, potu, choroboplodných zárodkov, odlupovanej pokožky a ďalších vecí. Takéto čistenie chráni telo pred infekciami a tiež podporuje zdravý krvný obeh a pohodlie pacienta. V závislosti od možností a pohyblivosti pacienta je možné túto procedúru vykonať ako: kompletný posteľový kúpeľ, čiastočný kúpeľ, kúpeľ vo vani alebo sprchovacom kúte. V prípade posteľového kúpeľa vám postačí lavór s teplou vodou, umývacie rukavice alebo žinky a uteráky. Pri umývaní by ste mali byť naozaj dôkladní. Je potrebné odstrániť z pokožky nečistoty, pot aj odumretú pokožku. Pri používaní mydiel však dávajte pozor na množstvo, nakoľko veľa mydla môže spôsobovať jej vysušovanie.

Perineálna starostlivosť: Sa uskutočňuje lôžkovým kúpeľom, sprchovacím kútom alebo vaňou a najčastejšie sa vykonáva u pacientov postihnutých inkontinenciou a diaforéziou.

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

Ústna hygiena: Netreba zabudnúť na ústnu hygienu dvakrát denne.

Starostlivosť o nechty: Nechty by mal mať ležiaci pacient vždy čisté. Len tak sa dá predísť infekcii alebo poraneniu.

Prebaľovanie ležiaceho pacienta

Prebaľovanie ležiaceho pacienta je ďalším zo základných hygienických úkonov. Je nevyhnutné predovšetkým u tých pacientov, ktorým zdravotný stav neumožňuje používanie klasickej toalety ani toaletného kresla. Prebaľovať ležiaceho pacienta by ste mali vždy ráno po zobudení, večer pred spaním a potom podľa potreby vždy, keď je plienka znečistená.

Ako prebaľovať ležiaceho pacienta:

1. Vopred si pripravte všetko potrebné - rukavice, absorpčnú podložku, čistú plienku, pomôcky na umytie intímnych partií.
2. Umyte si ruky a natiahnite si rukavice.
3. Pod pacienta umiestnite absorpčnú podložku.
4. Opatrne ho otočte na bok.
5. Odstráňte znečistenú plienku a umyte intímne partie pacienta (vždy spredu dozadu).
6. Pokožku dobre osušte, predovšetkým v kožných záhyboch.
7. V prípade potreby môžete použiť krém na ochranu pred zapareninami.
8. Rozložte čistú plienku a podsuňte ju pod pacienta.
9. Pacienta následne prevráťte späť na chrbát a upravte plienku.
10. Plienka má v predu siahať tesne pod pupok, v zadu k pásu.

U inkontinentných pacientov (s únikom moču alebo stolice) je možné požiadať o príspevok na výdavky spojené s opotrebovaním šatstva. Pri ťažkom stupni, ktorý sa zvyčajne týka starších a imobilných pacientov, vám môže lekár predpísať pomôcky hradené poisťovňou až do 51,94 EUR mesačne. Ťažký únik moču či stolice je nepríjemnou súčasťou každodenného života imobilných pacientov. Správny výber inkontinenčných pomôcok vyvinutých špecialistami je prostriedkom na zlepšenie celkového fyzického aj psychického pohodlia pacienta.

Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy

Polohovanie a prevencia proti preležaninám (dekubitom)

Polohovanie predstavuje základ prevencie tvorby preležanín. Dlhodobé ležanie či napríklad sedenie na invalidnom vozíku môže mať za následok vznik nepríjemných a bolestivých preležanín, zvaných aj dekubity. Ide v podstate o ťažko sa hojace rany, ktoré vznikajú tlakovým poškodením tkanív. Zabezpečiť zmenu polohy imobilného pacienta je potrebné počas dňa minimálne každé 2 hodiny a počas noci minimálne každé 3 hodiny. Pri každej zmene polohy si zároveň všímajte zmenu farby kože. Každé začervenanie pokožky predstavuje riziko rozvoja dekubitov. Polohovanie môžete spojiť aj s masážou, pasívnym cvičením, či vykonaním hygieny.

Najlepším spôsobom, ako vzniku dekubitov predísť, je pacienta pravidelne polohovať. To znamená, že ležiaceho pacienta je potrebné otáčať, prípadne meniť jeho pozíciu tak, aby nebol tlak vyvíjaný neustále len na jednu časť tela. Buďte však opatrný - aj polohovanie má svoje pravidlá a musí byť urobené správne. Ďalším zo skvelých spôsobov, ako pacientovi pomôcť s prevenciou proti preležaninám, sú masáže. Masáž pomáha zlepšiť cirkuláciu krvi, čo je veľmi dôležité nielen pre ochranu pred dekubitmi, ale aj pre celkové prekrvenie organizmu. Starostlivosť o pacienta na lôžku zahŕňa i starostlivosť o poranenie kože a tkanív pod ňou, ktoré sú výsledkom príliš dlhého sedenia alebo ležania v jednej polohe.

Ako správne polohovať ležiaceho pacienta? Ak polohovanie praktizujete správne a dodržiavate nevyhnutné postupy, môže pomôcť pri zmiernení bolesti, ako aj vytvorení bezpečností a celkovom pohodlí. Správne umiestnenie lôžka je nesmierne dôležité. Ak je pacient v zlej polohe, tá môže byť dôvodom nepohodlia a bolesti. Nielen to, dlhodobé nesprávne polohovanie pacienta môže dokonca viesť až k zhoršeniu zdravia. Poznáme viacero polôh, do ktorých možno umiestniť pacienta. Každá z nich má však svoje pravidlá, výhody a riziká.

• Poloha je vhodná pre pooperačné zotavenie, avšak treba podotknúť, že predstavuje zvýšené riziko vzniku dekubitov a poškodenia nervov.
• Práve takýto sklon hlavy a poloha v ľahu podporuje expanziu hrudníka a pľúc. Táto poloha je veľmi vhodná pre pacientov so srdcovými, respiračnými alebo neurologickými ťažkosťami.
• Táto poloha podporuje expanziu pľúc, čo je veľmi prospešné pre ľudí s ťažkosťami s dýchaním (pre tých, ktorí majú problém s výdychom). V tomto prípade je však riziko pádu väčšie, opatrovatelia by mali zabezpečiť, aby pacienti boli ozaj dobre sledovaní a bezpečne sedeli na posteli.
• Ideálna poloha pre extenziu bedrových a kolenných kĺbov. Je nápomocná pri odvodnení z úst, ako aj pre ľudí v bezvedomí alebo tých, ktorí sú v období rekonvalescencie po operácií úst či hrdla.
• Poloha zmierňuje tlak na krížovú kosť a päty, podporuje správne vyrovnanie chrbta.
• Poloha je nápomocná pri žilovom návrate u hypotenzných pacientov, ale zároveň je rizikom pri dyspnoe.

Ak je schopný a vie vám pomôcť, vyzvite ho k tomu, motivujte. Pri polohovaní a celkovom presúvaní buďte ostražití a zvoľte správnu telesnú mechaniku. Chrbát, krk a panva by mali byť zarovnané, pokrčte kolená, nechajte chodidlá na široko od seba a používajte radšej ruky a nohy, než chrbát.

V prípade polohovacích postelí si viete zakúpiť matrace so striedavým tlakom, čím zvýšite komfort a bezpečnosť pacienta.

• Penové matrace: patria medzi najvyhľadávanejšie druhy matracov na trhu. Vyznačujú sa výbornou pohodlnosťou, rozložením tlaku, čo vplýva na správne prispôsobenie kontúr tela, ako aj oporu chrbtice každého, kto ich využíva. Navyše, majú vyhovujúce ortopedické a antialergické vlastnosti, ako aj dlhú životnosť.
• Pamäťové matrace: kvalitné matrace s pamäťovou penou sú špecifické vlastnosťou, ktorá sa postará o prispôsobenie svojho tvaru pomocou vplyvu tlaku a teploty. Matrac dokáže rozložiť tlak vášho tela, čím sa dokonale prispôsobiť tak, ako to vaše telo potrebuje. Ide práve o termoaktívnu penu, ktorá dokáže meniť svoju tvrdosť, a to kvôli svojej bunkovej štruktúre. Celkovým prispôsobením sa zvýši kvalita spánku, zmierňuje bolesť chrbtice a zlepší sa aj krvný obeh.
• Podložka (matrac) pod chrbát: podložka pod chrbát alebo matrac na polohovanie chrbta predstavujú ideálnu ergonomickú pomôcku, ktorá uľaví bolesti chrbta, postará sa o maximálne pohodlie a zmierni celkové napätie. Podložka chrbát nielen uľaví, ale zabezpečí sa tak aj jeho masáž. Navyše, výsledkom jej používania je aj zlepšený krvný obeh, lepšie držanie tela, ako aj obnovenie zakrivenia chrbtice a zlepšenie pružnosti daných svalov.

Našou najvyššou prioritou pri starostlivosti o zdravotne znevýhodneného, imobilného či pacienta po operácii by mala byť bezpečnosť a pohodlie. Práve tie vieme dosiahnuť správnymi technikami a postupmi polohovania lôžka, ako aj zaobstaraním a používaním podporných zariadení (matrace, vankúše a pod.). V prvom rade predídeme novovznikajúcej bolesti, nepohodliu, ako aj komplikáciám, s ktorými sa pacienti na lôžku stretávajú.

Podávanie stravy a tekutín na lôžku

Pri podávaní jedla imobilnému pacientovi sa snažte podporiť ho k čo najväčšej samostatnosti. Jedlo na lôžku podávajte na servírovacom stolíku. Ak je to možné, pomôžete chorému posadiť sa s nohami spustenými na zemi. Ak poloha v sede nie je možná, mierne zdvihnite imobilnému pacientovi oblasť trupu a v tejto polohe ho opatrne nakŕmte. Kontrolujte, či má pacient počas dňa dostatok tekutín. Vyhnite sa kŕmeniu pacienta vo vodorovnej polohe, aby ste zamedzili vniknutiu jedla do dýchacej trubice a predišli riziku udusenia. Ak sa pacient môže posadiť, použite opierku chrbta. Stravovanie ležiaceho pacienta je špecifické a je preto veľmi dobré sa poradiť s odborníkom, na čo všetko si treba dávať pozor.

Dospelý človek, ktorý počas dňa nepodniká vyššiu fyzickú námahu, by mal vypiť približne 2,5 litra tekutín. Týka sa to aj pacientov s inkontinenciou, ktorí často zo strachu z pomočovania môžu vodu odmietať. Nie je to správne. Čím menej tekutín totiž prijímame, tým koncentrovanejší je moč, preto môže byť ťažšie ho udržať. Adekvátny pitný režim môže pomáhať aj pri inkontinencii. Hydratáciu potrebuje aj pokožka, najmä zrelá a namáhaná. Únik moču môže pokožku dráždiť a poškodzovať, preto je dobré používať inkontinenčné pomôcky, ktoré majú pH 5,5 a obsahujú aloe vera, ktoré na pokožku pôsobí upokojúco.

Psychická pohoda a prostredie

Tak ako sa staráte o telesnú stránku zdravia a spokojnosti vášho blízkeho, nemali by ste zabúdať ani na tú duševnú. Často sa stáva, že pacienti pripútaní na lôžko posmutnejú. Cítia sa byť príťažou, pretože sa o seba nevedia postarať sami. Dajte im pocítiť, že vám na nich záleží a že sú dôležití. Komunikujte s vašim blízkym, spýtajte sa ho ako sa má, čo potrebuje, ako sa cíti. Pobyt na čerstvom vzduchu je nevyhnutný pre každého človeka.

Posledný, ale nie menej dôležitý faktor, ktorý môže vo veľkej miere ovplyvniť to, ako sa pacient cíti, je prostredie. Pripravte vášmu blízkemu priestor tak, aby sa v ňom cítil dobre a pohodlne. Uistite sa, že miestnosť, v ktorej sa pacient nachádza, je vetraná a dobre osvetlená, pokiaľ možno s prirodzeným svetlom - slnečné svetlo je totiž prírodný dezinfekčný prostriedok. Ľahký prístup k veciam, ako je vypínač, lampa, budík, telefón alebo voda zabezpečia, že sa pacient bude cítiť pohodlne a menej závislý na ostatných.

Možno ste si to doteraz neuvedomovali, no ľuďom s obmedzenou schopnosťou pohybu a pacientov, ktorí sa pohybujú výlučne s pomocou druhého alebo využitím pohybovej pomôcky, môžu aj menšie nezrovnalosti predstavovať veľký problém. Zamerajte sa na vysoké prahy, koberce, či ostré rohy nábytku. Zbavte sa nepotrebných vecí a doplnkov. Kvalita života závisí aj od toho, ako dôstojne a pohodlne sa pacient na lôžku cíti. Nemenej dôležité je psychické zdravie pacienta, preto nezabúdajte komunikovať a hľadať riešenia pre vyplnenie voľného času.

Pohybové cvičenia a rehabilitácia

Aby ste udržali vášho blízkeho v čo najlepšej kondícii, mali by ste dbať na pohybové cvičenia. Rehabilitácie sú preto dôležitou súčasťou domácej starostlivosti.

Abstrakt: Ošetrovateľstvo je multidisciplinárny vedný odbor, v ktorého centre je pacient. Sestra sa snaží o prinavrátenie zdravia poskytovaním kvalitnej, efektívnej a bezpečnej ošetrovateľskej starostlivosti a svojími intervenciami pomáha predchádzať zhoršeniu zdravotného stavu. Keďže pracuje ako člen tímu, často sa jej kompetencie prelínajú s inými odbormi. Veľký počet operačných výkonov, chronicita niektorých ochorení a predĺžená rekonvalescencia kladú na sestry stále vyššie nároky v poskytovaní ošetrovateľskej starostlivosti. Týka sa to aj oblasti rehabilitácie a nakoľko vyťaženosť fyzioterapeutov je veľká, do hry tak môže vstúpiť sestra.

Jednou z kompetencii sestry je zabezpečiť mobilizáciu osoby a ošetrovateľskú rehabilitáciu a podieľať sa na prevencii porúch z imobility. V Českej republike je súčasťou rehabilitačného ošetrovateľstva hlavne ,,polohovanie, posadzovanie, základné pasívne dychové a kondičné cvičenia, nácvik mobility, premiestňovania, sebeobsluhy s cieľom zvyšovania sebestačnosti pacienta a cvičenia týkajúce sa rehabilitácie porúch komunikácie a porúch prehĺtania a vyprázdňovania, metódy bazálnej stimulácie s ohľadom na prevenciu a nápravu porúch funkcie tela vrátane prevencie ďalších porúch z imobility. V rehabilitačnom ošetrovateľstve ide o aktívne ošetrovanie chorých, keď sestra všetkými možnými prostriedkami v rámci svojích kompetencii bráni vzniku sekundárnych zmien, komplikácii a pomáha skráteniu pacientovho návratu do samostatného života. Vykonáva preventívne opatrenia a tým predchádza zhoršeniu zdravotného stavu. Môžeme hovoriť o špecifickej forme ošetrovateľskej starostlivosti v spojení s bežnými ošetrovateľskými činnosťami. Základným rysom je úzka spolupráca s fyzioterapeutom, alebo ergoterapeutom a účelná deľba práce. K dosahovaniu, čo najoptimálnejších výsledkov je práca sestry a fyzioterapeuta nadväzujúca a vzájomne doplňujúca. Fyzioterapeut cielene pracuje na zlepšení mobility, sebaobsluhy a funkčných schopností pacienta. Sestra tieto dosiahnuté schopnosti v rámci rehabilitačného ošetrovania udržuje až k celkovému zlepšeniu pacientovho stavu. Sestra poskytuje základnú ošetrovateľskú rehabilitačnú starostlivosť, na ktorú potom nadväzuje fyzioterapeut so svojou odbornou špecializovanou starostlivosťou. Tento typ ošetrovateľstva sa uplatňuje najmä v dlhodobej starostlivosti o chorých, v ADOS a hospicoch. Rehabilitačné ošetrovateľstvo si vyžaduje aktívny typ sestry ochotnej spolupracovať s celým tímom ale hlavne pacientom s cieľom mu polepšiť. Vhodne zvolená komunikácia a trpezlivosť zvyšuje šance na získanie pacientovej spolupráce. Výhodou sestry je, že je k dispozícií 24 hodín v rámci jedného oddelenia a vie sa pacientovi v tomto čase naplno venovať.

Postupne si rozoberme jednotlivé prostriedky, vďaka ktorým môže sestra pomôcť pacientovi. Polohovanie je súbor polôh, ktoré majú preventívny, liečebný a úľavový význam. Polohu zaujíma pacient sám alebo ju mení sestra a to pravidelne a systematicky. Pacient musí byť v posteli uložený tak, aby sa zabránilo komplikáciám, ktoré vznikajú v dôsledku dlhodobej nehybnosti (prevencia imobilizačného syndrómu, preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie svalov a šliach, atrofie svalstva…). Polohovanie zmierňuje bolesť, umožňuje odľahčenie určitých častí tela od tlaku, trenia, zabraňuje sekundárnym zmenám na koži. Každá zmena polohy sa zapíše do polohovacieho plánu. Pasívne pohyby realizuje sestra počas manipulácie s imobilným pacientom počas polohovania a najmä hygieny. Pasívne pohyby môže vykonávať aj prístroj napr. motodlaha. K aktívnym ošetrovateľským kompetenciám patrí mobilizácia a vertikalizácia pacienta, alebo ako ho dostať z postele, čo najskôr ale efektívne a bezpečne. Na začiatok imobilného pacienta posadzujeme na chvíľu zopárkrát v priebehu dňa podľa stavu pacienta. Je potrebné si uvedomiť, že ak pacient dlhodobo ležal môže dôjsť k tlakovej dekompenzácií a k mdlobám. Pre ležiaceho pacienta je posadzovanie intenzívny zážitok a treba zvoliť vhodnú komunikáciu a ak už pride k dekompenzácii tak pacienta uložiť späť na posteľ a počkať kým sa stav upraví. Keď je zvládnutá posadzovacia fáza, staviame pacienta pomaly na nohy, nacvičujeme presuny z postele na vozík a späť. Po nabratí sily a odvahy v stoji sa môžu realizovať prvé kroky. Nácvik sebaobslužných činností alebo aktivít denného života ako hygiena, obliekanie, vyzliekanie, stolovanie, jednoduchá toaleta na posteli pomáha pacientovi v získavaní nezávislosti od ošetrujúceho personálu. Sestra sa podieľa najmä vhodnou komunikáciou, trpezlivým prístupom a voľbou vhodných pomôcok. Dychovú gymnastiku realizuje hlavne fyzioterapeut tzv. respiračná fyzioterapia. V rámci nášho oddelenia sestry zapínajú motodlahy pre pacientov po náhradách kolenných a bedrových kĺbov, podávajú kryoterapiu a od februára tohto roku podávajú plynové injekcie a bioptron. Pôsobí u nás špecializovaná sestra, ktorá sa venuje len amputovaným pacientom. Po amputácii ich učí ako sa starať o kýpeť a tvarovať ho do protézy, poskytuje im psychologickú oporu a samozrejme ich učí cvičenia, ktoré by mali opakovať následne doma. Rieši s nimi aj celú nasledujúcu starostlivosť u nás na oddelení. Počas leta organizuje tzv.

Preležaniny sú problémom, ktorý trápi veľa pacientov a sestier. Je to poškodenie integrity telesného krytu, ktoré vzniká dôsledkom miestneho pôsobenia tlaku. Tlak na kožu partie, ktoré sa nachádzajú pod ňou môže viesť až k nekróze a vzniku dekubitu. Okrem priameho pôsobenia tlaku na kožnú plochu môže dekubitus vzniknúť i následkom pôsobenia ťahu po podložke, keď vznikajú šmykové sily, ktoré spôsobujú posunutie kožných vrstiev proti sebe s následným útlakom ciev. Pri dekubitoch 3. a 4. stupňa vzniká nebezpečenstvo septických komplikácií. Dekubity sa môžu vyvinúť v podstate na ktoromkoľvek mieste tela. Najväčšie riziko vzniká vtedy, keď tlak tela a protitlak podložky pôsobí nad kostnými prominenciami s tenkou podkožnou tukovou vrstvou. Za predispozičné lokalizácie možno považovať sakrálnu oblasť, päty, sedacie kosti, oblasť nad veľkými trochantermi a vonkajšie členky. 95 % dekubitov vzniká práve v týchto oblastiach. Ďalej môžu vzniknúť v oblasti spánkových kostí, uší, lícnych kostí, sánky, nosa, ramena, malíčka a palca a na ostatných miestach ľudského tela s malou tukovou vrstvou. Tvorbu dekubitov ovplyvňuje 6 faktorov: vlhkosť, hygiena, výživa, telesná teplota, anémia a mobilita. Na základe týchto údajov možno identifikovať vysoko rizikových pacientov a zamerať sa najmä na prevenciu, ktorá je podstatne menej náročná ako liečba už vzniknutého dekubitu. Ako bolo popísané vyššie v článku je rehabilitačné ošetrovateľstvo najmä preventívnym nástrojom. Imobilných pacientov mobilizuje sestra a fyzioterapeut za pomoci pomocného personálu. V spolupráci vykonávajú polohovanie na odľahčenie predilekčných miest od pôsobiaceho tlaku. Každý pacient prijatý do našej nemocnice má vyhodnotenú Nortonovej škálu, ktorá stanoví riziko vzniku dekubitu pričom nebezpečenstvo vzniku dekubitov vzniká pri menej ako 25 bodov. Pri príjme pacienta s už vytvoreným dekubitom je stanovovaný aj ošetrovateľský záznam rany alebo dekubitu, kde dekubit presne zaznamená, veľkosť, stupeň a plánované ošetrenie. Pacientovi je poskytnutý antidekubitárny matrac a všetky dostupné antidekubitárne pomôcky. Zároveň sa stará aj o kožu pacienta, udržiava ju v suchu a čistote, pre starostlivosť o premastenie a ochranu pokožky používa na to určené prípravky. Vizuálna kontrola predilekčných miest sa vykonáva pri každom otočení pacienta. Pacient je v podporovaný v sebaobslužných činnostiach, k ruke má tekutiny, jedlo a snažíme sa, aby sám zvládal tieto činnosti. Podporuje sa v základnej hygienickej starostlivosti ako umytie zubov, umytie tvare, učesanie sa. Ak je to v pacientových silách môže byť vysadený aj do kresla. Pri mobilizácii nastupujú už naši fyzioterapeuti a v spolupráci so sestrou sa snažia pacienta naučiť vstávať z postele, stáť pri posteli a robiť prvé kroky. K dispozícii máme G-aparáty, chodítka, nemecké aj francúzske barle. Taktiež vykonávajú s pacientami pasívne cvičenie na posteli. Po nadobudnutí väčšieho sebavedomia sestra pacienta odprevádza na toaletu, do kúpeľne prípadne aj do jedálne. Tieto všetky činnosti sestra vykonáva s dôrazom na prevenciu dekubitov. Ak už sa u pacienta vyskytne príznak dekubitu, sestra vyhotoví fotografickú dokumentáciu, zmeria rozsah poškodenia, navrhne a aplikuje vhodnú formu terapie. V našom zariadení sa vedie štatistika dekubitov a chronických rán. Len pre ilustráciu uvádzam počet hospitalizovaných pacientov za posledné 3 roky v porovnaní s počtom dekubitov v našom zariadení. Čo sa týka vzniku dekubitov, zo všetkých pacientov s dekubitmi bol iba jeden, ktorý vznikol u nás. V našom zariadení sa dbá na odbornú pripravenosť sestier, sme pravidelne preškolované a pripravené vždy stáť pri pacientovi. Sme nepostrádateľnými členkami multidisciplinárneho tímu, v ktorého centre je pacient. Treba však mať na zreteli, že sestra prácu fyzioterapeuta nikdy nezastúpi, ale v rámci poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti vie pacienta zaktivizovať a tým priviezť k väčšej sebestačnosti.

tags: #rehabilitácia #ležiaceho #pacienta #postupy