Rehabilitácia periférnych paréz s využitím konceptu PNF a metód sestry Kenny

Úvod

Rehabilitácia periférnych paréz predstavuje komplexnú oblasť, ktorá si vyžaduje rozsiahle znalosti z anatómie, fyziológie a neurofyziológie. V posledných desaťročiach sa v tejto oblasti vyvinulo množstvo terapeutických prístupov a metód, ktoré sa snažia obnoviť funkciu postihnutých svalov a nervov. Medzi najvýznamnejšie patria koncept proprioreceptívnej neuromuskulárnej facilitácie (PNF) a metódy vyvinuté sestrou Elizabeth Kenny, ktoré sa zameriavajú na stimuláciu nervovosvalového systému a obnovu pohybových stereotypov. Tento článok sa zameriava na hlbšiu analýzu týchto metód a ich aplikáciu v rehabilitácii periférnych paréz.

Vznik a vývoj konceptu PNF

Metóda PNF, pôvodne nazvaná „proprioreceptívna facilitácia“, vznikla v roku 1940 vďaka americkému lekárovi a neurofyziológovi MUDr. Hermanovi Kabatovi (1913 - 1995). Inšpiráciou mu bola manuálna technika austrálskej zdravotnej sestry Elizabeth Kenny (1880 - 1952), ktorá pracovala s pacientami po prekonanej poliomyelitíde (detskej obrne). Hoci metóda sestry Kenny mala preukázateľné výsledky, chýbalo jej neurofyziologické odôvodnenie, ktoré doplnil práve MUDr. Kabat.

Cieľ MUDr. Kabata pri tvorbe PNF

Hlavným cieľom MUDr. Kabata bolo vytvoriť manuálny terapeutický prístup, ktorý by lekárom umožnil komplexne analyzovať pohybový stav pacienta a zároveň poskytnúť efektívnejšiu terapiu pre obnovu funkčného pohybu. Dôležité je zdôrazniť, že PNF nie je len liečebný postup, ale aj diagnostický nástroj, ktorý umožňuje stanovenie optimálnej liečby neuromuskulárnej dysfunkcie.

Vznik inštitúcií Kaiser-Kabat

Kabatova koncepcia upútala pozornosť priemyselníka Henryho Kaisera, ktorého syn trpel roztrúsenou sklerózou. V roku 1946 spoločne založili Kaiser-Kabat inštitút vo Washingtone. Neskôr boli otvorené ďalšie inštitúcie v mestách Vallejo a Santa Monica v Kalifornii.

Spojenie Kabat - Knott a preniknutie PNF do fyzioterapie

V polovici 40. rokov 20. storočia začal MUDr. Kabat hľadať fyzioterapeuta, ktorý by s ním spolupracoval. V decembri 1945 sa Margaret Knott stala prvou fyzioterapeutkou pracujúcou po boku MUDr. Kabata. Po príchode do Vallejo v roku 1948 začala Maggie Knott školiť metodiku PNF a vytvorila postgraduálny vzdelávací program, o ktorý mali záujem fyzioterapeuti z celého sveta.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Dorothy Voss a komplexný názov PNF

V roku 1952 sa k MUDr. Kabatovi pripojila fyzioterapeutka Dorothy Voss, ktorá v roku 1954 pridala do názvu Kabatovej metódy pojem „neuromuskulárna“. Odvtedy sa používa komplexný názov „proprioreceptívna neuromuskulárna facilitácia“ (PNF). Dorothy a Maggie napísali prvú knihu o PNF v 60. rokoch 20. storočia. Všetci traja spoločne rozvíjali a prepracovávali základnú koncepciu PNF. Vypracovali podrobné špirálové a diagonálne pohybové vzory pre hornú a dolnú končatinu, trup, hlavu a šiju. V Československu bola táto metóda publikovaná v 60. rokoch, kde si rýchlo získala obdivovateľov z radov lekárov a fyzioterapeutov.

Prínos sestry Kenny k liečbe detskej obrny

Elizabeth Kenny, známa ako sestra Kenny, patrila medzi najvýznamnejšie osobnosti v oblasti rehabilitácie. Využívala poznatky z neurofyziológie a svojou metódou dermo-neuromuskulárnej facilitácie (DNF), špeciálne vypracovanou pre liečbu detskej obrny v období jej epidémie v 30. a 40. rokoch 20. storočia, sa snažila vrátiť pacientom schopnosť pohybu. Na rozdiel od tradičnej medicíny mobilizovala ochrnuté svaly pohybom.

Metóda sestry Kenny

Sestra Kenny vyvinula metódu, pri ktorej manuálnym naťahovaním mäkkých tkanív, polohovaním a stimuláciou funkčne oslabených svalov, za súčasného využívania pasívneho naťahovania svalov, približovania úponov svalov rýchlymi a chvejivými pohybmi a potom opätovným natiahnutím svalov dochádzalo ku svalovej stimulácií, ktorá je určená k príprave nervovosvalového systému na nácvik pohybovo-funkčne oslabeného svalu. Išlo teda o analytické cvičenie, kde sa cvičia jednotlivé svaly podľa svalového testu s pridanými facilitačnými prvkami, ktoré zaviedla práve sestra Kenny.

Terminológia sestry Kenny

Sestra Kenny zaviedla terminológiu, ktorá sa používa dodnes, vrátane výrazov „stimulácia proprioreceptorov, indikácia a reedukácia“. Rýchlym, pasívnym cvičením dochádza ku skracovaniu a predlžovaniu svalov a šliach a tým ku stimulovaniu proprioreceptorov. Súčasne nechá pacienta pohybovať aj zdravou končatinou a využíva aj slovné podnety. Táto facilitačná technika vyvoláva kontrakciu na úrovni miechových reflexov.

Priblíženie pojmov sestry Kenny

• Stimulácia proprioreceptorov: Drobným chvejivým pohybom prebúdza k činnosti nervové zakončenia vo svaloch a šľachách.
• Indikácia: Uvedomenie pacienta o presne prevádzanom pohybe a o svale, ktorý má tento pohyb vykonať.
• Reedukácia: Vykonanie aktívneho pohybu, pri ktorom sledujeme správnu koordináciu svalovej kontrakcie a obnovovanie pohybových stereotypov. Tým sa dosahuje presné prevedenie požadovanej kontrakcie svalu, ktorý hrá úlohu v danej svalovej skupine a súčasne zachovanie správneho pomeru síl v zložkách danej svalovej skupiny. Okrem toho patrí do terapeutických princípov taktiež aplikácia kľudu, dláh a horúcich zábalov.

Podpora zo strany Spojených štátov

Svoj prístup k obrne prezentovala v Austrálii, Anglicku, USA a dokonca aj v Československej republike. Jej metóda bola dlhý čas kritizovaná zo strany lekárov aj fyzioterapeutov. Svoju prácu prezentovala i v Minneapolise v Minnesote, kde zožala obrovský úspech a podporu. Mesto Minneapolis sa preto stalo jej záklaňou na celých 11 rokov.

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

Vynález vakcíny proti detskej obrne

Vynález vakcíny proti detskej obrne v roku 1950 oslobodil sestru Kenny od tlaku, ktorý iste pociťovala pri liečbe svojich pacientov. Jej výrok: „It’s better to be a lion for a day than a sheep all your life.“ sa zapísal do dejín. V súčasnej dobe nachádza metóda uplatnenie pri terapii periférnych paréz a pri funkčných poruchách motoriky. Dá sa povedať, že sestra Kenny sa skutočne stala zakladateľkou novodobej liečebnej rehabilitácie, resp. fyzioterapie.

PNF ako metóda prerušovaného naťahovania

Pri rehabilitačnom výkone terapie PNF skutočne dochádza k prerušeniu natiahnutia, avšak toto prerušenie nevypĺňa fáza relaxácie ani fáza izometrickej kontrakcie, ale koncentrická kontrakcia svalov.

Excentrická a koncentrická kontrakcia pri PNF

Možno tvrdiť, že pri PNF sa fáza natiahnutia odohráva primárne ako excentrická kontrakcia svalov, bez relaxačnej fázy. Technikou „zvratu pohybu“ sa excentrická kontrakcia mení na koncentrickú, pričom by nemalo dôjsť k úplnému prerušeniu napätia, skôr k zväčšovaniu a zmenšovaniu napätia v cyklickom pohybe, ktorý sa zväčša odohráva po elipsoide, v závislosti od toho, ako a na čo je terapia cielená.

Mechanizmus pôsobenia PNF

Vďaka PNF sú využívané pohybové vzorce, ktoré sa veľmi podobajú každodenným činnostiam. Týmito vzorcami sú ovplyvňované motorické neuróny prostredníctvom impulzov zo svalových, šľachových a kĺbových proprioreceptorov, čím je urýchľovaná odpoveď neurosvalového aparátu. Cielené ovplyvňovanie motorických neurónov je základným neurofyziologickým mechanizmom PNF.

Charakteristika PNF

Nazývať metódu PNF „metóda prerušovaného napätia“ je nedocenené a mätúce, nakoľko využíva aj rôzne iné techniky, napríklad techniky „zvrat pohybu“ alebo „stimulačnú podporu poškodenej funkcie svalu“, takzvanú facilitáciu.

Prečítajte si tiež: Moderné rehabilitačné metódy

Facilitácia ako súčasť PNF

Facilitácia je taký typ stimulácie svalovej aktivity, ktorej cieľom je návrat k homeostáze organizmu spôsobom prebúdzania svalovej aktivity. Inými slovami pomáha organizmu k návratu kĺbovej dynamickej rovnováhy - dynamickej neuromuskulárnej stabilizácii. „Návratom“ je myslený posun smerom k vyváženejšiemu svalovému napätiu, vyváženejšej facilitačno-inhibičnej rovnováhe. Počas tohto posunu môže dôjsť k čiastočnému zlepšeniu niektorých motorických funkcií, pričom cieľom cesty je úplná obnova stratenej funkcie.

Porovnanie PNF s post-izometrickou relaxáciou (PIR)

Názov „metóda prerušovaného napätia“ sa viac hodí pre post-izometrickú relaxáciu, čo je v podstate principiálny prvok využívaný v mnohých terapiách. Strečingové metódy založené na post-facilitačnom útlme, pre ktorý je charakteristické kontrahovanie svalu, jeho uvoľnenie a následné natiahnutie uvoľneného svalu do hraničnej polohy rozsahu pohybu, zvyšuje ohybnosť vďaka uvoľneniu vnútorného tonusu vo svale, ktorý bol kontrahovaný a následne uvoľnovaný.

Princíp post-izometrickej relaxácie

Pri metóde post-izometrického naťahovania začíname strečingové cvičenie izometrickou kontrakciou, pri ktorej vypneme “antistretchingový reflex“. Pri naťahovaní by totiž sval cez svalové vretienka mal reflexívne reagovať kontrakciou. Metódou post-izometrického naťahovania obídeme gamma systém. Napriek tomu táto metóda však sama o sebe nenapĺňa všetky predpoklady na to, aby mohla byť považovaná za neuromuskulárnu metodiku, ostáva preto “mechanickou technikou“.

Svetový deň ošetrovateliek

Na záver je zaujímavé spomenúť, že 12. máj je "Medzinárodný deň ošetrovateliek" a "Medzinárodný deň podpory chorých s chronickým únavovým syndrómom". Tento deň vyhlásila Medzinárodná rada zdravotných sestier (ICN) a oslavuje sa od roku 1965. V tento deň sa v roku 1820 narodila anglická ošetrovateľka Florence Nightingalová, ktorá trpela týmto syndrómom a bola zakladateľkou prvej školy pre ošetrovateľky na svete.

tags: #rehabilitácia #periférnych #paréz #odborné #články