
Článok sa zaoberá problematikou náhrady nemajetkovej ujmy, so zameraním na to, z čoho sa táto náhrada vypláca. Rozoberieme si právny základ, judikatúru a praktické aspekty uplatňovania tohto nároku, s cieľom poskytnúť čitateľovi komplexný prehľad o tejto zložitej oblasti práva. Nemajetková ujma predstavuje zásah do osobnostných práv človeka, a preto je dôležité vedieť, ako sa s ňou vysporiadať v právnom rámci.
Nemajetková ujma je špecifická tým, že zasahuje do osobnostných práv človeka. Osobnostnými právami sú v zmysle § 11 Občianskeho zákonníka právo na život, zdravie, súkromie, občiansku česť a dôstojnosť, právo na ochranu svojho mena a prejavov osobnostnej povahy. Ide o ujmu morálnu alebo psychickú, ktorá ovplyvňuje postavenie človeka v spoločnosti. Na rozdiel od náhrady škody, výška nemajetkovej ujmy nie je presne zákonom stanovená a jej výška je na úvahe súdu.
Právo na náhradu nemajetkovej ujmy je zakotvené v niekoľkých právnych predpisoch, najmä v Občianskom zákonníku a Zákone o povinnom zmluvnom poistení.
Podľa § 11 Občianskeho zákonníka má fyzická osoba právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ak dôjde k neoprávnenému zásahu do týchto práv, má poškodený právo domáhať sa, aby sa od neho upustilo, aby sa odstránili následky zásahu a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť aj v peniazoch.
Podľa § 13 ods. 1 OZ má fyzická osoba právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti. Má však aj právo aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie. Na to, aby mala osoba, ktorej bola spôsobená ujma nárok na primerané zadosťučinenie, musí existovať bezprostredný vzťah medzi neoprávneným konaním (zásahom) subjektu a škodlivým následkom (kauzálny nexus), v tomto prípade spôsobenou nemajetkovou ujmou. Primeraným zadosťučinením sa rozumie určitá morálna satisfakcia, napr. verejné ospravedlnenie, či odsúdenie v trestnom konaní, no podľa právneho názoru NS SR sú zásah do osobnostných práv a následná ujma najmä na živote, zdraví, súkromí a dôstojnosti natoľko traumatizujúce, že morálna satisfakcia určite nebude postačujúca.
Prečítajte si tiež: Účinná rehabilitácia platničky
V kontexte dopravných nehôd je dôležitý Zákon č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (PZP). Podľa § 4 ods. 2 tohto zákona má poškodený právo na náhradu nemajetkovej ujmy, ak mu bola spôsobená škoda na zdraví alebo smrťou blízkej osoby v dôsledku dopravnej nehody. Táto náhrada sa vypláca z PZP vinníka nehody.
Právo na súkromie a rodinný život je chránené aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a slobôd. Tento dohovor zaručuje každému právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie. Zásah do týchto práv je možný len v prípadoch, ktoré stanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti.
Zdroje vyplácania náhrady nemajetkovej ujmy závisia od konkrétnych okolností prípadu.
Ak bola nemajetková ujma spôsobená v dôsledku dopravnej nehody, náhrada sa vypláca z povinného zmluvného poistenia (PZP) vinníka nehody. To znamená, že poisťovňa, u ktorej mal vinník nehody uzatvorené PZP, je povinná vyplatiť poškodenému náhradu nemajetkovej ujmy.
Žalobca odôvodnil svoju žalobu tým, že jeho matka zomrela na následky dopravnej nehody, ktorú spôsobil vodič O. P. Vozidlo, ktoré vinník v čase nehody prevádzkoval, malo uzatvorené PZP u žalovanej poisťovne. Vodič bol právoplatne uznaný za vinného, nakoľko inému spôsobil smrť. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy za smrť matky, ktorá zomrela na následky autonehody.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku
Ak nemajetková ujma nebola spôsobená v súvislosti s dopravnou nehodou alebo ak PZP nepokrýva celú výšku ujmy, náhrada sa môže vymáhať priamo od pôvodcu ujmy. To znamená, že poškodený môže podať žalobu na súd a domáhať sa náhrady nemajetkovej ujmy od osoby, ktorá mu ju spôsobila.
V niektorých prípadoch môže byť náhrada nemajetkovej ujmy krytá aj inými formami poistenia, ako napríklad poistenie zodpovednosti za škodu, poistenie osôb alebo úrazové poistenie.
Výška náhrady nemajetkovej ujmy sa určuje individuálne, s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu. Súdy berú do úvahy niekoľko faktorov, medzi ktoré patria:
Je dôležité si uvedomiť, že právo na náhradu nemajetkovej ujmy podlieha premlčaniu. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. V prípade náhrady za smrť blízkej osoby začína premlčacia doba plynúť odo dňa smrti blízkej osoby.
Žalobca si uplatňuje právo v trojročnej premlčacej lehote, počítanej od smrti matky t. j. 29.11.2022. K podaniu žaloby došlo dňa 11.11.2022.
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok na Slovensku?
Súdna prax je v oblasti náhrady nemajetkovej ujmy rozsiahla a rôznorodá. Súdy pri rozhodovaní o výške náhrady berú do úvahy individuálne okolnosti každého prípadu a snažia sa o spravodlivé zadosťučinenie.
Ústavný súd Slovenskej republiky sa opakovane vyjadril k problematike náhrady nemajetkovej ujmy a zdôraznil, že pri rozhodovaní o týchto nárokoch je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti prípadu a zabezpečiť spravodlivé zadosťučinenie.
Ak sa domnievate, že vám vznikol nárok na náhradu nemajetkovej ujmy, je dôležité podniknúť niekoľko praktických krokov: