Rehabilitácia po operácii srdca: Priebeh a dôležité aspekty

Kardiovaskulárne ochorenia predstavujú závažný zdravotný problém, ktorý si často vyžaduje chirurgický zákrok. Po operácii srdca nastáva dôležité obdobie rehabilitácie, ktoré má za cieľ obnoviť funkcie organizmu, predchádzať invalidite a zlepšiť kvalitu života pacienta. Tento článok sa zameriava na priebeh rehabilitácie po operácii srdca a zdôrazňuje kľúčové aspekty, ktoré ovplyvňujú úspešnosť tohto procesu.

Úvod do rehabilitácie po operácii srdca

Rehabilitácia v najširšom slova zmysle predstavuje komplexný proces zameraný na obnovu postihnutých funkcií a prevenciu invalidity. Zahŕňa reedukáciu, liečebnú rehabilitáciu, adaptáciu, psychosociálnu rehabilitáciu a reintegráciu. Sociálna rehabilitácia sa zameriava na zabezpečenie maximálne dôstojného a hodnotného života pre osoby so zdravotným postihnutím, pričom zohľadňuje kvalitu života v kontexte osobnosti človeka, jeho rodiny, priateľov a komunity.

Do skupiny pacientov, ktorí vyžadujú rehabilitáciu po operácii srdca, patria pacienti po náhradách chlopní, po voperovaní bypassov, po transplantácii srdca, po plastikách komorového alebo predsieňového septa, po invazívnom rozširovaní ciev pomocou stentov a plastík.

Ischemická choroba srdca a kardiovaskulárne ochorenia

Ischemická choroba srdca je ochorenie spôsobené nedostatočným krvným zásobením srdca v dôsledku postihnutia koronárnych tepien. To vedie k nedostatočnému zásobeniu srdcového svalu kyslíkom. Rozlišujeme akútne (náhle) a chronické (dlhodobé) formy ischemickej choroby srdca. Medzi akútne formy patrí akútny infarkt myokardu a nestabilná angina pectoris. Kardiaci sú aj pacienti s arteriálnou hypertenziou (vysoký krvný tlak) a hypertenznou krízou.

Psychosociálne aspekty rehabilitácie

Po operácii srdca sa pacienti často stretávajú s psychickými faktormi, ktoré majú limitujúci vplyv na ich zotavenie. Medzi tieto faktory patrí strach o život, strach z možných srdcových komplikácií, obavy z náhleho úmrtia, narušenie dôvery v seba, úzkosť, precitlivenosť, depresívne rozladenie a obavy z návratu k bežným činnostiam (sexuálna aktivita, šport, koníčky) a do pôvodnej práce.

Prečítajte si tiež: Návrat k plnohodnotnému životu po operácii srdca

Mnohí zamestnávatelia nemajú adekvátne informácie o rozsahu a následkoch ochorenia, čo môže viesť k problémom. Napríklad, nesprávny predpoklad, že po operácii srdca musí byť pacient invalidizovaný. Návrat do pôvodného zamestnania býva úspešnejší u mladších pacientov, ktorých ochorenie trvalo kratšie. Problematický býva návrat do zamestnania z invalidného dôchodku. Ďalšie faktory, ktoré ovplyvňujú zamestnanosť, zahŕňajú región, zamestnanosť v ňom, motiváciu pacienta už pred operáciou, výšku vzdelania a počet nezaopatrených detí.

Psychické reakcie pacientov

Medzi psychické reakcie pacientov - kardiakov patria popretie, bagatelizácia, úzkosť, depresia, hnev, podráždenosť, precitlivenosť a zníženie sebahodnotenia. Úzkosť je aktuálny emocionálny stav, ktorý sa výrazne spoluzúčastňuje na prežívaní ochorenia, predovšetkým v období vzniku ochorenia, následnej liečby a skorej rekonvalescencie (napr. po infarkte myokardu). Výraznejšia úzkostlivosť nezriedka spomaľuje návrat k normálnemu životu pacientov, rehabilitácia nie je taká efektívna, zhoršuje sa spolupráca pacienta s ošetrujúcim personálom a celková kvalita života pacientov. Úzkosť a úzkostlivosť sú považované za faktory, ktoré sa môžu uplatňovať pri upevnení chronicity ochorenia.

Depresia je často prehliadnutá, nerozpoznaná a následkom toho aj neliečená. Pacienti so srdcovými ochoreniami si často sťažujú predovšetkým na telesné prejavy, symptómy. Príčiny „poddiagnostikovania“ môžu byť rôzne, u pacientov so srdcovými ochoreniami je to predovšetkým všeobecne rozšírený názor, že pacient s takým závažným ochorením „má právo“ byť depresívny, že depresia je „normálna reakcia“ na vznik takého závažného ochorenia ako je srdcové ochorenie. Druhým dôvodom prehliadnutia depresie u týchto pacientov je prekrývanie niektorých symptómov.

Sociálna podpora a jej význam

Vplyv sociálnej podpory sa odvíja od medziľudských vzťahov. Termín sociálna podpora vyjadruje silu, ktorú človeku konfrontovanému so závažnou situáciou, poskytuje spoločenstvo jemu blízkych ľudí. Podporou sociálneho okolia sa rozumie počet sociálnych kontaktov, t.j. rozsah sociálnej siete. Za najdôležitejší faktor sa považuje spolupatričnosť, ktorá sa prejavuje formou spoluúčasti, porozumenia, citovej opory, útechy, ale aj podpory v zmysle poskytnutia konkrétnej pomoci. Pri srdcovom ochorení je sociálna podpora o to dôležitejšia, že pacienti po návrate domov z nemocnice pociťujú masívnu úzkosť, strach, neistotu v súvislosti s aktuálnym zdravotným stavom. Práve v tomto období je adekvátna sociálna a emocionálna podpora výsostne dôležitá.

Komplexný rehabilitačný program pre kardiakov

Jednou z možností je Komplexný rehabilitačný program pre kardiakov (Nôtová, 1998). Nácvik asertívnych zručností je dôležitý u kardiakov práve v období skorej rekonvalescencie, keď po návrate do domáceho prostredia, prípadne do zamestnania sa pacienti často stretávajú s nepochopením, alebo paradoxne s ochranárskym postojom, ktoré ich hypochondrizujú a posúvajú do pasivity a neistoty. Formou názorných príkladov, cvičení, zadávaním konkrétnych úloh, prehrávaním situácií spolu so spätnou väzbou spolupacientov sa učia rozlišovať medzi pasivitou a agresivitou, manipulatívnym a asertívnym správaním. Z techník a metód asertivity sa pri práci s pacientmi s kardiovaskulárnymi najčastejšie využívajú techniky: pokazená gramofónová platňa, otvorené dvere, kompromis a voľné informácie a sebaotvorenie. Dôležité je aj vyjadrovanie pocitov a emócií - čo cítia, prečo sú nespokojní, čoho sa boja, čo očakávajú.

Prečítajte si tiež: Zlepšite svoje zdravie rehabilitáciou

Psychologická intervencia

Cieľom psychologickej intervencie pri kardiovaskulárnych ochoreniach je zníženie psychopatologickej symptomatiky (redukcia úzkosti, depresivity a hostility), zvládanie aktuálneho stresu (rýchlejšia adaptácia na zmenený zdravotný stav), návrat k bežným aktivitám vrátane návratu do zamestnania, zlepšenie kvality života. Dôležitá, ba až nevyhnutná sa javí nutnosť tímovej spolupráce, psychologická intervencia sa nemôže uplatňovať paušálne (ale tam, kde predpokladáme podiel psychosociálnych faktorov pri vzniku alebo priebehu ochorenia). Nevyhnutné je aj objasnenie vzťahu somatický problém - psychosociálny problém - možnosti riešenia. Ambulantná psychologická starostlivosť by mala byť reálnou a efektívnou možnosťou doriešiť a dotiahnuť intervenciu či psychoterapeutický proces. Realizácia psychologickej intervencie sa zdá byť vhodná predovšetkým v skupinách kardiakov (10 - 20 pacientov), individuálny prístup je menej efektívny. Veľmi vhodné je participovať aj na klubovej činnosti alebo činnosti svojpomocných skupín pacientov (Kardioklub, Zväz postihnutých civilizačnými ochoreniami a iné).

Možnosti sociálnej rehabilitácie

Sociálna rehabilitácia pre pacientov s kardiovaskulárnymi ochoreniami sa môže poskytovať na rôznych miestach, vrátane kúpeľných pobytov, rekondičných pobytov a táborov, ambulantnej a hospitalizačnej doliečovacej liečby, poradní (zdravia, proti fajčiarske, na liečbu obezity a metabolického syndrómu, partnerské, proti stresové, psychologické, sociálne, právne…), rôznych tréningov (stres, komunikácia, rizikové faktory, emócie, asertivita), edukačných pobytov, aktívnej spoluúčasti pacientov v rôznych občianskych združeniach, kardiokluboch, svojpomocných skupinách, nadáciách.

Intervenčná kardiológia a koronárna intervencia

Intervenčná kardiológia je samostatný kardiologický odbor, ktorý sa zameriava na minimálne invazívne zákroky na srdci a cievach. Samotná koronárna intervencia je šetrný invazívny výkon, ktorého hlavnou náplňou je vyšetrovanie koronárnych tepien - koronarografia - s prípadnými nadväzujúcimi intervenciami (PCI - perkutánna koronárna intervencia). Približne 95 % výkonov sa v súčasnej dobe vykonáva transradiálnym prístupom (cez a. radialis - vretennú tepnu na zápästí ruky), čo umožňuje plnú mobilitu a sebestačnosť klientov už bezprostredne po katetrizácii.

Chirurgické zákroky na srdci

Chirurgické zákroky na srdci sú často nevyhnutné pri závažných kardiovaskulárnych ochoreniach, ako sú zúžené alebo upchaté cievy, chlopňové poruchy či vrodené srdcové chyby. Medzi najčastejšie zákroky patria:

• Bypass: Cieľom je vytvorenie novej cesty pre krv okolo zúženej alebo upchatej koronárnej tepny.
• Angioplastika: Rozšírenie zúženej alebo upchatej koronárnej tepny pomocou balónika a zavedenie stentu na udržanie jej priechodnosti. Indikácia: Mierne až stredne závažné zúženie koronárnych artérií, akútne koronárne syndrómy.
• Oprava chlopne: Vhodná pri menej závažných poškodeniach, kde sa dá chlopňa zachovať.
• Výmena chlopne: Keď je chlopňa vážne poškodená a nedá sa opraviť. Mechanická chlopňa - trvácna, ale vyžaduje celoživotné užívanie antikoagulancií.

Voľba medzi bypassom, angioplastikou a chlopňovými operáciami závisí od závažnosti stavu pacienta a ďalších faktorov, ako je vek, celkové zdravie a prítomnosť iných ochorení.

Prečítajte si tiež: Liečba a rehabilitácia po špirálovej zlomenine stehennej kosti

Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca: Príklad úspešného pracoviska

Kardiocentrum AGEL Košice-Šaca dosiahlo významný míľnik - 500 vykonaných operácií srdca. Toto pracovisko zaviedlo do praxe množstvo unikátnych metodík, ako jediní vykonávajú roboticky asistované operácie srdca. V intervenčnej liečbe niektorých štrukturálnych chýb sa zaradili medzi lídrov, dosiahli už aj svetové prvenstvo unikátnym riešením komplexnej vrodenej chyby srdca.

Dôležitosť dodržiavania odporúčaní lekára po stentovaní

Koronárne stentovanie je účinná operácia, ale je len jednou z možností symptomatickej terapie. Život pacienta po stentovaní koronárnej artérie nemôže zostať rovnaký. Je dôležité pochopiť, že po operácii je pre pacienta priskoro uvažovať o úplnom uzdravení. Toto je začiatok dlhej cesty. Obnovenie prietoku krvi v srdcových tepnách len uľahčuje jeho prácu a zmierňuje bolestivé záchvaty angíny pectoris, pričom diagnóza pacienta zostáva rovnaká. Pacient, ktorý podstúpil operáciu, musí pochopiť potrebu následnej liečby, ktorá zahŕňa tak farmakoterapiu, ako aj zmeny životného štýlu. Liečba ciev nekončí zavedením stentu, najmä ak ide o staré konštrukcie, ktoré nedokážu zabrániť tvorbe trombov a proliferačným procesom v koronárnych artériách.

Farmakoterapia po stentovaní

Po stentovaní sa zvyčajne predpisujú nasledujúce lieky:

• Protidoštičkové lieky: Zabraňujú zlepovaniu krvných doštičiek a tvorbe krvných zrazenín v mieste zavedenia stentu. Niekedy sa pacientom predpisuje liek "Plavix". Antiagregačné lieky po koronárnom stentovaní sa predpisujú na prevenciu restenózy a cievnej trombózy.
• Statíny a iné lieky, ktoré znižujú hladinu škodlivého cholesterolu v krvi: Ide o lieky na liečbu a prevenciu cievnej aterosklerózy, ktorú nemožno vyliečiť stentovaním. Okrem toho znižujú riziko možných komplikácií.

Rehabilitácia a fyzická aktivita po stentovaní

Rehabilitácia pacientov po stentovaní trvá v priemere 2 až 4 týždne, po ktorých sa úplne obnoví činnosť srdca a ciev. V ideálnom prípade by cvičebná terapia mala byť súčasťou rehabilitačných programov, ktoré zahŕňajú prácu s psychológom, konzultácie s odborníkom na výživu, fyzioterapeutické sedenia a sedenia s lekárom špecializujúcim sa na cvičebnú terapiu. Neexistuje jediný univerzálny súbor cvičení pre terapeutický telesný tréning. Kurzy prebiehajú v 4 fázach. Ak je stav pacienta stabilizovaný, prvá fáza sa môže začať nasledujúci deň, ale cvičenia budú zahŕňať najmä pohyby rúk a nôh, napätie svalov rúk a nôh, zmenu polohy tela z horizontálnej do vertikálnej. Potom sa zvyšuje objem cvičení, rovnako ako tempo ich vykonávania. K vyššie opísaným cvičeniam sa pridáva chôdza, drepy, záklony trupu, švihy nohami, rotácie rúk atď. Fyzické cvičenie vo forme rannej gymnastiky, popoludňajších hodín alebo večerného joggingu je teraz povinné. Okrem toho by stredne intenzívne a intenzívne hodiny mali byť súčasťou denného režimu aspoň 3-4 krát týždenne. Trvanie hodín je aspoň pol hodiny, ideálne by mal človek cvičiť 1 hodinu 5-6 krát týždenne s jedným alebo dvoma dňami voľna.

Diéta a výživa po stentovaní

Lieková terapia, nevyhnutná na prevenciu tvorby trombov a rastu cholesterolových usadenín na stenách ciev, ako aj fyzická aktivita nebudú môcť pacientovi pomôcť, ak sa neupraví jeho strava. Je potrebné pochopiť, že vaskulárna stenóza nevzniká z ničoho nič, predchádzajú jej choroby, ktoré negatívne ovplyvňujú stav a činnosť srdca a ciev. Hlavnými zdrojmi vitamínov a mikroelementov sú zelenina, ovocie a bobule, ktoré by mali tvoriť hlavnú časť stravy pacienta. Produkty obsahujúce zdravé organické kyseliny a vlákninu (rovnaké ovocie, bobule), ako aj polynenasýtené tuky (rastlinné oleje, ryby, morské plody) budú prospešné. Množstvo nasýtených kyselín (živočíšne tuky vrátane masla, smotany, kyslej smotany, syrov, vajec), ktoré majú opačný účinok, by však malo byť prísne obmedzené. Výrobky ako mastné bravčové mäso, bravčová masť, jahňacie mäso, margarín a jedlá na jeho báze by mali byť na stole prítomné v minimálnom množstve. To isté platí pre polotovary, ktoré zvyčajne obsahujú veľa tukov pochybnej kvality. Diéta sa odporúča pacientom v súvislosti s potrebou udržiavať si normálnu hmotnosť. V tomto ohľade budú nebezpečné výrobky s vysokým obsahom rýchlych sacharidov (koláče, pečivo, cukríky, všetky druhy sladkostí, pečivo z bielej múky, sladká sóda). Keďže mnohé srdcové choroby sú sprevádzané vysokým krvným tlakom, bude potrebné upraviť množstvo dochucovadiel. Týka sa to najmä soli, ktorá spôsobuje zadržiavanie tekutín v tele a v dôsledku toho môže ovplyvniť hodnoty krvného tlaku. Pacienti po zavedení stentu môžu konzumovať soľ v množstve nie viac ako ½-1 čajovej lyžičky denne. Niektoré potraviny a nápoje môžu obsahovať zložky, ktoré vo veľkých dávkach vyvolávajú cievne kŕče a vytvárajú vysokú záťaž na srdce. Medzi takéto látky patrí kofeín, ktorý sa nachádza v silnom čaji, káve, kakau a čokoláde.

Diagnostické vyšetrenia po stentovaní

Otázka, či je možné po zavedení cievneho stentu vykonať nejaké diagnostické vyšetrenia, znepokojuje mnohých pacientov. Najväčší počet otázok vzniká v súvislosti s magnetickou rezonanciou. Predpokladá sa, že feromagnetické implantáty môžu meniť tvar a posúvať sa pod vplyvom magnetického poľa. V každom prípade je lepšie vedieť, z akého materiálu je stent vyrobený, a informovať o tom lekára, ktorý bude vyšetrenie vykonávať. Okrem toho sa odporúča vykonať takéto vyšetrenia najskôr šesť mesiacov po inštalácii cievneho implantátu, čo poskytne stentu čas na fixáciu na arteriálnej stene. Pri niektorých typoch nových stentov používaných na koronárne stentovanie (tie, ktoré neobsahujú kov) môžu lekári predpísať dynamickú magnetickú rezonanciu s kontrastnou látkou už týždeň po operácii.

Prognóza po stentovaní

Je ťažké povedať, aká bude priemerná dĺžka života pacienta po zavedení stentu. Po prvé, vždy existuje riziko restenózy, ktorá si vyžaduje ďalšie operácie s použitím alternatívnych metód. Koronárny bypass, ktorý vyžaduje otvorenie hrudníka a vykonanie operácie na otvorenom srdci, sa v súčasnosti používa hlavne vtedy, keď je stentovanie neúčinné alebo keď nie je možné vykonať menej traumatický zákrok. Približne 40 - 45 % pacientov pociťuje po zavedení stentu znateľné zlepšenie. Treba povedať, že stentovanie koronárnych artérií významne znižuje úmrtnosť pri infarkte myokardu.

Invalidita po stentovaní

Stentovanie v koronárnej cieve neznamená vážne následky, ak sú splnené požiadavky na rehabilitačné obdobie. Naopak, zlepšuje stav pacienta a rýchlo ho vracia do normálneho života, takže nemôže byť dôvodom na pridelenie invalidity. Nemožno však povedať, že po zavedení stentu pacient nemôže získať invaliditu. Napríklad zavedenie stentu po infarkte myokardu v 40 % prípadov neumožňuje osobe vykonávať jej predchádzajúce zamestnanie, ak bolo spojené s fyzickou prácou. Invalidita môže byť priradená v prípade angíny pectoris a infarktu myokardu, ak výrazne ovplyvňujú pohodu a schopnosť pacienta pracovať. Zároveň sa do prvej skupiny môžu počítať iba tí, ktorých choroba viedla k závažnému srdcovému zlyhaniu, ktoré znižuje schopnosť postarať sa o seba. Vo väčšine prípadov sú pacienti po bypassovej operácii schopní vykonávať svoje pracovné povinnosti. Činnosti spojené s ťažkou fyzickou prácou v neuspokojivom stave pacienta mu dávajú právo na získanie skupiny so zdravotným postihnutím.

Priebeh hospitalizácie a pooperačnej starostlivosti

Na operáciu budete pripravený na oddelení, kde ste boli hospitalizovaný. V deň pred operáciou dostanete na obed len polievku, tekutiny môžete piť do polnoci. Po príchode na pooperačné oddelenie sa z narkózy prebudíte a budete mať zavedenú kanylu do dýchacej trubice, ktorá umožňuje dýchanie pomocou prístroja, čo znamená nemožnosť hovoriť. Nebudete môcť ani piť, preto všetky tekutiny budete dostávať v podobe infúzie do žíl. Podobne močenie sa spočiatku odohráva pomocou močového katétra. V nasledujúcej fáze je veľmi dôležitá Vaša aktívna spolupráca s ošetrujúcim personálom, zvlášť pri dychovej rehabilitácii a odkašliavaní. Odkašliavanie je dôležité pre správnu funkciu pľúc a slúži k odstraňovaniu stále sa tvoriaceho hlienu v dýchacích cestách. Prvé dni (jeden až dva dni) strávite na pooperačnom oddelení (ARO), ktoré niektorí z Vás môžu vnímať negatívne pre neustálu prítomnosť personálu, zvuky monitorov, osvetlenie a pod. Potom budete premiestnený na oddelenie intermediárne starostlivosti, kde prostredie je celkom pokojnejšie a kde pokračuje Vaša pooperačná rehabilitácia.

tags: #rehabilitácia #po #operácii #srdca #priebeh