Rekondičné pobyty zamestnancov: Podmienky a nárok na mzdu

Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci (BOZP) sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov na Slovensku. Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o BOZP“) ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie BOZP, ako aj na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich prípadný vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia z práce. Jednou z foriem prevencie pred poškodením zdravia v dôsledku výkonu práce je rekondičný pobyt alebo rehabilitácia v súvislosti s prácou.

Právny rámec rekondičných pobytov

Problematika rekondičných pobytov je upravená v § 11 zákona o BOZP. Účelom zabezpečenia rekondičného pobytu je predovšetkým predchádzanie vzniku chorôb z povolania. Za rekondičný pobyt sa považuje aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má v rámci BOZP povinnosť zabezpečiť určitým skupinám zamestnancov rekondičný pobyt. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú tzv. vybrané povolanie. Na účely zabezpečenia rekondičných pobytov je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva riziková práca zaradená rozhodnutím príslušného úradu verejného zdravotníctva do tretej (3.) a štvrtej (4.) kategórie náročnosti práce.

Zamestnávateľ však môže dobrovoľne, po odporúčaní lekára a po dohode so zamestnancom, prípadne zástupcami zamestnancov, zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancom v druhej (2.) kategórii, v ktorej sú zaradené práce, ktoré nie sú z hľadiska zdravia rizikové.

V praxi teda zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou identifikuje riziká v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“).

Prečítajte si tiež: Oddych a regenerácia pre seniorov

Podmienky účinnosti rekondičného pobytu

Zákon o BOZP v § 11 ods. 3 vymenúva pracovné podmienky, resp. faktory pracovného prostredia, pri ktorých podmienka účelnosti splnená nie je. Ide o faktory spôsobujúce vznik profesionálnej kožnej alergie, biologické faktory, elektromagnetické žiarenie, ultrafialové žiarenie, infračervené žiarenie a laser. Do 30. júna 2013 bol medzi faktormi, pri ktorých nie je splnená podmienka účelnosti, uvedený aj hluk. Od 1. júla 2013 je však zamestnávateľ povinný zabezpečiť rekondičný pobyt pre zamestnanca aj v prípade, že je práca zaradená do tretej alebo štvrtej kategórie z dôvodu zvýšenej úrovne hluku.

Realizácia rekondičného pobytu

Deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ. Minimálna dĺžka rekondičného pobytu je sedem dní. Rehabilitácie ako alternatívu k rekondičnému pobytu musí zamestnávateľ zabezpečiť v rozsahu minimálne 80 hodín v priebehu dvoch rokov.

Obsah rekondičného pobytu určuje lekár v spolupráci so zamestnávateľom. Lekár by mal určiť a špecifikovať jednotlivé procedúry, ktoré budú mať pozitívny a preventívny vplyv na zdravie zamestnanca. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi zabezpečiť cestu do miesta rekondičného pobytu a späť, ubytovanie, celodenné stravovanie a obsah rekondičného pobytu.

Pracovné voľno a úhrada nákladov

Podľa § 137 ods. 4 písm. j) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej len „Zákonník práce“) má zamestnanec právo na pracovné voľno na účasť na rekondičnom pobyte. Ustanovenie § 138 ZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch.

Účasť na rekondičnom pobyte je povinnosťou zamestnanca. Ďalších rekondičných pobytov sa musia zamestnanci zúčastniť raz za tri roky, ak počas tohto obdobia odpracovali aspoň 600 pracovných zmien v tretej alebo štvrtej kategórii rizikových prác. U zamestnancov, ktorí pracujú s dokázaným chemickým karcinogénom, postačuje odpracovanie aspoň 400 pracovných zmien na to, aby im vznikla povinnosť absolvovať ďalší rekondičný pobyt po uplynutí ďalších troch rokov.

Prečítajte si tiež: Ponuky pobytov pre seniorov

Rekondičný pobyt vs. rekreačný poukaz

Vzhľadom na skôr uvedené podmienky by malo byť zrejmé, že rekondičný pobyt a rekreačný poukaz sú dva rôzne inštitúty a majú iné ciele. Navzájom sa však nevylučujú, t. j. ak zamestnanec spĺňa podmienky na obidve možnosti, tak má na ne nárok. Ide o povinnosť zamestnávateľa, ak má 50 a viac zamestnancov a zamestnanec o poukaz požiada.

Sumarizácia

• Okruh zamestnancov: 3. a 4. kategória (fakultatívne aj 2. kategória - § 11 ods. 2 zákona o BOZP)
• Obsah: rámec určuje zákon (§ 152a ods. 3 ZP a vyhláška MZ SR č. 148/2010 Z. z.)
• Úhrada: zamestnávateľ hradí všetky náklady podľa § 11 ods. 17 a § 6 ods. 11 zákona o BOZP
• Frekvencia: podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP

Vplyv pandémie COVID-19

Počas pandémie súvisiacej s ochorením Covid-19 bolo vo veľkej miere obmedzené fungovanie spoločnosti. Rekondičné pobyty sú pobytmi, na ktorých sa môžu stretnúť ľudia z rôznych častí Slovenska, a takéto kontakty mohli zvyšovať riziko nákazy. Počas pandémie boli v určitých obdobiach zatvorené všetky ubytovacie zariadenia.

Podľa § 39i zákona o BOZP preto počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 (spolu ďalej len „krízová situácia“) lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú. Ustanovenia § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP upravujú ďalšie rekondičné pobyty. Zamestnávateľ teda neporuší svoju povinnosť, ak zamestnancovi v tomto období nezabezpečí rekondičný pobyt.

Zo zákonného znenia nie je zrejmé, ako má zamestnávateľ pristupovať k „prvým“ rekondičným pobytom po uplynutí piatich, resp. štyroch rokov nepretržitého výkonu práce v 3. alebo 4. kategórii. K 1.

Alternatíva k rekondičnému pobytu: Rehabilitácia

Rehabilitácia je alternatívou k pobytovej forme rekondičného pobytu. Zamestnávateľovi je daná možnosť výberu vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov. Zamestnávateľ v rámci rehabilitácie zabezpečuje pre zamestnancov programovo riadený zdravotný režim (§ 11 ods. 16 zákona č. 124/2006 Z. z.), určuje zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytuje cestovné náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z.).

Prečítajte si tiež: Dotácie na rekondičné pobyty pre seniorov

Náklady na rekondičný pobyt a rehabilitáciu

Náklady na rekondičný pobyt a rehabilitáciu sú nákladmi spojenými so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré je povinný znášať zamestnávateľ, a nemôžu byť presunuté na zamestnanca v súlade s ustanovením § 6 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. (§ 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z.).

V súlade s ustanovením § 11 ods. 18 zákona č. 124/2006 Z. z. sa za účasť na rekondičnom pobyte považuje plnenie rekondičného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte je aj cesta tam a späť, stravovanie a osobné voľno v rekondičnom objekte. V prípade rehabilitácie je potrebné postupovať obdobne, teda za účasť na rehabilitácii považovať plnenie rehabilitačného programu. V priamej súvislosti s účasťou na rehabilitácii je cesta tam aj späť. Cesta tam a späť na rehabilitáciu preto nemôže byť považovaná za účasť na rehabilitácii a zamestnávateľ nemôže tento čas započítať do času, ktorý je určený pre rehabilitáciu. Takáto prax by bola v rozpore so zákonom, pretože by odporovala jeho účelu, ktorým je chrániť zdravie zamestnancov a predchádzať chorobám z povolania účasťou na rehabilitácii v minimálnom rozsahu 80 hodín v priebehu dvoch rokov.

Kategorizácia prác a zdravotné riziká

Zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík vrátane povinností zamestnávateľa v tejto oblasti je rámcovo upravené v § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 355/2007 Z. z.“). Podrobné kritériá na zaraďovanie prác do kategórií z hľadiska zdravotných rizík pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia sú stanovené vo vykonávacom predpise, ktorým je vyhláška MZ SR č. 448/2007 Z. z. Práce sa zaraďujú do kategórií 1 až 4 podľa hodnotenia pracovných podmienok z hľadiska ochrany zdravia zamestnancov a podľa závažnosti vplyvu faktorov práce a pracovného prostredia na ich zdravie.

Účelom zaradenia prác podľa veľkosti rizika je zabezpečiť adekvátne preventívne opatrenia na ochranu zdravia zamestnancov. Pri kategorizácii prác sa berie do úvahy závažnosť ohrozenia zdravia zamestnancov, t. j. veľkosť rizika v závislosti od dodržania alebo prekročenia limitných hodnôt (kritérií) pre jednotlivé faktory práce a pracovného prostredia, úroveň opatrení na kolektívnu a individuálnu ochranu zdravia zamestnancov, prípadne prítomnosť ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť veľkosť rizika. Práce, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou sú zaradené do kategórie 3 alebo 4, sú to rizikové práce. O zaradení prác do kategórií 3 a 4 rozhoduje orgán verejného zdravotníctva, t. j. regionálny úrad verejného zdravotníctva.

Rizikové práce

Rizikové práce sú práce zaradené do kategórie 3 alebo 4, pri ktorých je ohrozené zdravie zamestnancov a pri ktorých môže vzniknúť choroba z povolania, profesionálna otrava alebo iné poškodenie zdravia v súvislosti s prácou. Zamestnanci vykonávajúci rizikové práce predstavujú približne 5 % z celkového počtu cca 2,2 mil. ekonomicky činných osôb v Slovenskej republike.

Orgány verejného zdravotníctva v rámci výkonu štátneho zdravotného dozoru v oblasti ochrany zdravia pri práci sústreďujú na pracoviská, na ktorých zamestnanci vykonávajú rizikové práce, osobitnú pozornosť, a to z dôvodu, že zdravie týchto zamestnancov je pri práci reálne ohrozené. Vyhlásenie rizikových prác orgánom verejného zdravotníctva je pre zamestnávateľa spojené s celým radom povinností v oblasti ochrany zdravia pri práci, ako je napr. vykonávanie preventívnych opatrení na zníženie alebo odstránenie rizika poškodenia zdravia pri práci, zvýšený zdravotný dohľad pracovnou zdravotnou službou vrátane zabezpečenia cielených lekárskych preventívnych prehliadok vo vzťahu k práci u zamestnancov. Rizikové práce určujú na návrh zamestnávateľa regionálne úrady verejného zdravotníctva. Hlavným cieľom určovania rizikových prác je ochrana zdravia zamestnancov so zameraním najmä na usmerňovanie zamestnávateľov, aby realizovali účinné preventívne opatrenia, zlepšili pracovné podmienky a zvýšili starostlivosť o ochranu zdravia zamestnancov.

Obsah rekondičného pobytu a rehabilitácie

Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. o podrobnostiach o účele, obsahu a rámcových programoch rekondičného pobytu definuje rekondičný pobyt ako individuálny režim na podporu zdravia zamestnanca a jeho účelom je kompenzácia predpokladaných možných poškodení zdravia v dôsledku vykonávanej práce, zvyšovanie celkovej fyzickej a psychickej kondície, zvyšovanie celkovej odolnosti, zvyšovanie zdravotného uvedomenia, osvojenie si správnych postojov k ochrane zdravia pri práci, získanie správnych stravovacích návykov a obmedzenie fajčenia.

Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo používanie sauny. Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, ale aj vodoliečebné a teploliečebné procedúry, masáže alebo plávanie. Rehabilitácia v súvislosti s prácou je vhodná napr. ako účinná prevencia ochorení z dlhodobého nadmerného a jednostranného zaťaženia a ochorení z vibrácií, ktoré sú v ostatných rokoch najčastejšie sa vyskytujúcimi profesionálnymi ochoreniami v Slovenskej republike.

Rámcové programy

Problematiku rekondičných pobytov a rehabilitácie v súvislosti s prácou podrobnejšie upravuje vykonávací predpis k zákonu č. 124/2006 Z. z., ktorým je vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 148/2010 Z. z. Zamestnávateľ je v záujem predchádzania vzniku chorôb z povolania povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov, pracujúcim vo vybraných povolaniach, t.j. zaradených do 3. a 4. kategórie.

Za odpracovanú pracovnú zmenu sa na účely rekondičného pobytu považuje pracovná zmena, v ktorej zamestnanec odpracoval aspoň prevažnú časť pracovnej zmeny vo vybranom povolaní. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej 7 dní. Rekondičný pobyt má spravidla nadväzovať na čerpanie dovolenky a bez vážnych dôvodov sa nemôže prerušiť. Deň nástupu a miesto rekondičného pobytu určuje zamestnávateľ na základe odporúčania pracovnej zdravotnej služby. Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste. Zamestnanec má nárok aj na poskytnutie cestovných náhrad. Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil.

Daňové hľadisko rekondičných pobytov

Výdavky vynaložené zamestnávateľom na rekondičné pobyty v rozsahu jeho povinností danom zákonom o BOZP sú uznanými daňovými výdavkami v súlade s § 19 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Podľa § 5 ods. 5 písm. e) zákona o dani z príjmov predmetom dane u zamestnanca nie je hodnota poskytovaných rekondičných pobytov, rehabilitačných pobytov, kondičných rehabilitácií v prípadoch a za podmienok ustanovených osobitným predpisom (zákonom o BOZP).

Praktické príklady

1. Zamestnávateľ zakúpil pre svojich zamestnancov 2-týždňový rekondičný pobyt v kúpeľoch. Išlo o zamestnancov vykonávajúcich vybrané povolania podľa § 11 zákona o BOZP. Okrem toho zakúpil pre niekoľkých administratívnych pracovníkov týždňový rekondičný pobyt, ktorý uhradil zo sociálneho fondu. Výdavky zamestnávateľa vynaložené na rekondičný pobyt zamestnancov, k úhrade ktorých je povinný podľa zákona o BOZP, sú uznanými daňovými výdavkami.
2. Zamestnanec bol v súlade s § 11 zákona č. 124/2006 Z. z. vyslaný na rekondičný pobyt v trvaní 2 týždňov. V danom prípade sa náklady s týždenným pobytom, na ktorý nemal zamestnanec zákonný nárok, považujú za príjem zamestnanca zo závislej činnosti, ktorý podlieha zdaneniu.

tags: #rekondičné #pobyty #zamestnancov #a #nárok #na