
Zamestnávateľ na Slovensku má určité povinnosti týkajúce sa platenia príspevkov do doplnkového dôchodkového sporenia (DDS) a tvorby sociálneho fondu. Tieto povinnosti sú upravené legislatívou a majú za cieľ zabezpečiť zamestnancom dodatočné finančné zabezpečenie na dôchodku a zlepšovať ich sociálne podmienky.
Tvorbu a použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde. Sociálny fond tvorí každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva zamestnanca v pracovnom pomere v súlade s § 42 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Zamestnávateľom sa fyzická alebo právnická osoba stáva, ak začne zamestnávať aspoň jednu fyzickú osobu v pracovno-právnom vzťahu, tzn. vypláca jej príjem zo závislej činnosti podľa § 5 zákona č. 595/2003 Z. z. Zamestnávateľ nemusí byť len podnikateľ, môže ísť aj o neziskový sektor.
Výška príspevkov do sociálneho fondu je určená percentuálnym podielom z hrubých miezd zamestnancov. Zamestnávateľ, ktorý vytvára zisk, môže prispievať do fondu prídelmi z použiteľného zisku. Celková suma prostriedkov fondu použitých na tieto účely nesmie prekročiť 0,05 % zo základu.
Zo sociálneho fondu je možné poskytovať zamestnancom rôzne plnenia, napríklad:
Zamestnávateľ musí poskytovať príspevky z fondu v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania ustanovenou Antidiskriminačným zákonom č. 365/2004 Z. z.
Prečítajte si tiež: Účinná rehabilitácia platničky
Plnenia zo sociálneho fondu, či už ide o peňažné alebo nepeňažné plnenia, môžu byť zdaniteľné aj nezdaniteľné. Ak peňažný, nepeňažný príjem zamestnanca podlieha zdaneniu podľa § 5 zákona o dani z príjmov, podlieha aj odvodom do Sociálnej poisťovne (zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov) a do zdravotnej poisťovne (zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v znení neskorších predpisov).
Príkladom nezdaniteľného plnenia je sociálna výpomoc z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca, ktorej nepretržité trvanie prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, poskytovaná z prostriedkov sociálneho fondu, vyplatená v úhrnnej výške najviac 2 000 eur za zdaňovacie obdobie len od jedného zamestnávateľa. Ak takáto sociálna výpomoc presiahne v zdaňovacom období 2 000 eur, do základu dane (čiastkového základu dane) sa zahrnie len sociálna výpomoc nad takto ustanovenú sumu.
Naopak, ak zamestnávateľ zo sociálneho fondu poskytne príspevok na rekreáciu nad rámec sumy 55 % oprávnených výdavkov, najviac však v sume 275 eur za kalendárny rok, táto časť príspevku bude u zamestnanca podliehať zdaneniu a odvodom.
Ak má zamestnávateľ zamestnancov zaradených do tretej a štvrtej rizikovej kategórie v súlade s § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov, má povinnosť prispievať zamestnancovi do doplnkového dôchodkového sporenia. V súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov je zamestnávateľ povinný platiť príspevky vo výške najmenej 2 % z vymeriavacieho základu zamestnanca na platenie poistného na dôchodkové poistenie.
Zamestnávateľ sa môže rozhodnúť prispievať zamestnancom do DDS aj dobrovoľne, bez ohľadu na zaradenie do rizikovej kategórie. Dobrovoľné príspevky do DDS sú jedným z najžiadanejších finančných benefitov a zároveň jeden z mála, ktorý prináša výhody aj po odchode z aktívneho života. Prax ukazuje, že výška príspevku sa pohybuje v rozmedzí 15 až 30 € a ak máte šťastie, môže byť nastavená aj ako konkrétne percento z vašej mzdy.
Prečítajte si tiež: Dôchodkový systém na Slovensku
Či už ide o povinné, alebo dobrovoľné príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie, sú v súlade s § 19 ods. 3 písm. c) zákona o dani z príjmov daňovým výdavkom zamestnávateľa.
Z pohľadu zamestnanca predstavujú príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie platené zamestnávateľom jeho nepeňažný príjem, ktorý podlieha zdaňovaniu. Výnimku však nájdeme v sociálnom poistení, podľa ktorej sa tento príjem nezahŕňa do vymeriavacieho základu.
Vymeriavací základ zamestnanca, ktorý vykonáva zárobkovú činnosť, je príjem plynúci z tejto zárobkovej činnosti. Zárobková činnosť zamestnanca je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem zo závislej činnosti (z. č. 461/2003 - Zákon o sociálnom poistení, §3, §138 od. 1).
Do vymeriavacieho základu zamestnanca sa započítavajú pravidelné, nepravidelné alebo jednorazové príjmy, ktoré sa vyplácajú, poukazujú alebo pripisujú k dobru, alebo spočívajú v inej forme plnenia daňovníkovi s týmito príjmami od platiteľa týchto príjmov alebo v súvislosti s výkonom závislej činnosti.
Do vymeriavacieho základu na platenie poistného na sociálne poistenie nevstupujú príjmy, ktoré nie sú predmetom dane alebo sú od dane oslobodené podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov.
Prečítajte si tiež: Ako získať invalidný dôchodok na Slovensku?
Vymeriavací základ zamestnávateľa je vymeriavací základ jeho zamestnanca (z. č. 461/2003 - Zákon o sociálnom poistení, §138 ods. 2).
Vymeriavací základ zamestnávateľa na platenie poistného na úrazové poistenie nie je obmedzený najvyššou výškou (z. č. 461/2003 Zákon o sociálnom poistení, §138 ods. 17).
Daňovník si môže znížiť základ dane o príspevky na doplnkové dôchodkové sporenie podľa zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení v znení neskorších predpisov, na doplnkové dôchodkové sporenie v zahraničí rovnakého alebo porovnateľného druhu, ako aj príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt podľa zákona č. 129/2022 Z. z. Maximálna suma, o ktorú si môže daňovník znížiť základ dane, je stanovená zákonom.
Táto nezdaniteľná časť základu dane sa môže uplatniť iba zo základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo základu dane z príjmov z podnikania alebo z inej samostatnej zárobkovej činnosti, alebo z ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov.
Podmienky pre uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane: