
Tento článok sa zaoberá problematikou rekondičných pobytov, účtovania sociálneho fondu a s tým spojených podmienok na Slovensku. Cieľom je poskytnúť komplexný prehľad o tvorbe, použití a účtovaní sociálneho fondu, so zameraním na rekondičné pobyty ako jednu z možností jeho využitia.
Tvorbu a následné použitie sociálneho fondu upravuje zákon č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde a o zmene a doplnení zákona o daniach z príjmov v znení neskorších predpisov. Pri účtovaní je potrebné dodržať zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Ďalšie relevantné právne predpisy sú:
Sociálny fond musia tvoriť povinne všetci zamestnávatelia, ktorí majú sídlo alebo bydlisko na území Slovenskej republiky a zamestnávajú aspoň jedného zamestnanca v pracovnom alebo služobnom pomere. Táto povinnosť sa vzťahuje aj na príspevkové alebo rozpočtové organizácie, občianske združenia atď., ak zamestnávajú v pracovnom pomere aspoň jedného zamestnanca, a to aj vtedy, ak zamestnanec pracuje len na kratší pracovný čas.
Ak zamestnávatelia zamestnávajú zamestnancov len na základe dohody o vykonaní práce alebo na základe dohody o brigádnickej práci študentov, z ich odmeny nemajú povinnosť tvoriť sociálny fond.
Sociálny fond sa netvorí a ani sa nemôže čerpať pre zamestnancov, ktorí nie sú v pracovnom pomere alebo v služobnom pomere k zamestnávateľovi, sú spoločníci s. r. o., členovia družstva bez uzatvoreného pracovného vzťahu, štatutárne orgány, prípadne ďalšie osoby. V prípade čerpania sociálneho fondu pre uvedené osoby by išlo o neoprávnené krátenie daňovo uznateľných nákladov. Keďže ide o daňovo uznateľné náklady na základe pracovnoprávneho predpisu, je potrebné dodržať zákonom stanovené pravidlá.
Prečítajte si tiež: Piešťany: Relax a zdravie pre seniorov
Zdroje sociálneho fondu sú:
Povinný prídel do sociálneho fondu vo výške podľa § 3 zákona o sociálnom fonde tvoria zamestnávatelia od 1. 9. 1994.
Priemerný zárobok na pracovnoprávne účely zisťuje zamestnávateľ zo mzdy zúčtovanej zamestnancovi na výplatu v rozhodujúcom období a z doby odpracovanej v rozhodujúcom období. Vypočíta sa ako podiel mzdy zúčtovanej na výplatu v rozhodujúcom období a počtu hodín odpracovaných v rozhodujúcom období.
Ako mzda sa posudzuje aj plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu pri príležitosti jeho pracovného výročia alebo životného výročia, ak sa neposkytuje zo zisku po zdanení alebo zo sociálneho fondu.
Do základu pre výpočet sa nebudú zahŕňať tie plnenia, ktoré nie sú súčasťou funkčného platu, konkrétne plnenia podľa § 4 ods. 1 písm. i) až n) tohto zákona - ide o príplatok za praktickú prípravu, príplatok za prácu v noci, príplatok za prácu v sobotu alebo v nedeľu, príplatok za prácu vo sviatok, plat za prácu nadčas a odmeny. Do základu pre určenie prídelu do sociálneho fondu nemožno zahrnúť ani plnenia, ktoré sa za plat nepovažujú podľa § 4 ods. 3 uvedeného zákona, t. j. náhrada mzdy, odstupné, odchodné, cestovné náhrady, príspevky zo sociálneho fondu, výnosy z kapitálových podielov (akcií) alebo obligácií, náhrada za pracovnú pohotovosť a ďalšie plnenie poskytované zamestnávateľom zamestnancovi zo zisku po zdanení.
Prečítajte si tiež: Dotácie na rekondičné pobyty pre seniorov
Za mzdu sa nepovažujú náhrady mzdy za dovolenku, náhrady mzdy z dôvodu ošetrenia alebo vyšetrenia v zdravotníckom zariadení ani odmena na základe dohody o vykonaní práce, preto nebudú ani súčasťou výpočtu prídelu do sociálneho fondu.
Zamestnávateľ pri odmeňovaní podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme tvorí sociálny fond vo výške 1 %.
Za plat sa nepovažuje plat za čerpanie dovolenky, osobné prekážky, príplatok za právu v noci, odmena, plat za prácu nadčas, preto uvedené položky nebudú ani súčasťou výpočtu prídelu do sociálneho fondu.
Zamestnávateľa v mesiaci február 2007 požiadali piati zamestnanci o poskytnutie príspevku zo sociálneho fondu na úhradu cestovného, ktorých priemerný mesačný zárobok nepresiahol dvojnásobok životného minima a ich vynaložené náklady na dopravu pravidelnou autobusovou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy a železničnou osobnou dopravou sú najmenej 200 Sk mesačne. Podľa interného predpisu je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancom príspevok zo sociálneho fondu vo výške 510 Sk.
Zamestnávateľ, ktorý v predchádzajúcom roku dosiahol zisk a súčasne má vysporiadané všetky svoje daňové a odvodové povinnosti voči štátnemu rozpočtu, všetkým zdravotným poisťovniam, Sociálnej poisťovni a má uzatvorenú kolektívnu zmluvu, môže tvoriť sociálny fond vo výške až 1 % prídelom zo základu.
Prečítajte si tiež: Rekondičný pobyt a legislatíva
Rozsah ďalšieho povinného prídelu, ktorý sa môže tvoriť podľa § 3 ods. 1 bodu 1 zákona o sociálnom fonde v dohodnutom rozsahu alebo bodu 2 v povinne určenom rozsahu, je definovaný ako súčet úhrad výdavkov zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť, okrem mestskej hromadnej dopravy, pri dodržaní podmienok ustanovených v § 7 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom fonde. Takto zistená suma nesmie prekročiť výšku 0,5 % zo základu, ktorý tvorí súhrn hrubých miezd alebo platov zúčtovaných zamestnancom na výplatu za bežný rok, z ktorých sa zisťuje priemerný zárobok na pracovnoprávne účely.
Prídel do fondu, z ktorého sa potom poskytuje príspevok na úhradu výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, bol prijatý novelou zákona č. 280/1995 Z. z.
Poskytovanie príspevku zamestnancom na dopravu do zamestnania podľa § 7 ods. 3 písm. a) nevylučuje poskytovanie príspevku na dopravu dohodnutého v kolektívnej zmluve alebo poskytovanie príspevku na dopravu podľa § 7 ods. 3 písm. b) zákona o sociálnom fonde. Obidva príspevky je možno poskytnúť a tieto sa navzájom nevylučujú. Znamená to, že v prípade dostatku vytvorených zdrojov môže byť príspevok na dopravu raz vyplácaný na základe preukázaných výdavkov podľa § 7 ods. 3 písm. a) a druhý raz podľa písm. b), kedy sa preukazovanie výdavkov nevyžaduje.
Spôsob použitia prostriedkov sociálneho fondu upravuje § 7 zákona o sociálnom fonde, pričom zákon neustanovuje, kedy sa obligatórne dávky majú zamestnancom poskytovať. Z niektorých ustanovení zákona nepriamo vyplýva, že by malo ísť o pravidelné mesačné dávky, napríklad príspevok na zabezpečenie stravovania, príspevok na doplnkové dôchodkové poistenie, na dopravu a iné príspevky. Zákon však nevylučuje, aby boli príspevky zamestnancom poskytnuté raz ročne.
Ak bol sociálny fond tvorený na ťarchu nákladov v priebehu roka 2006, je potrebné v roku 2006 uskutočniť aj čerpanie prostriedkov sociálneho fondu. Inak by čerpanie sociálneho fondu stratilo sociálny charakter.
Spôsob tvorby sociálneho fondu určuje samotný zákon o sociálnom fonde v § 6. Tvorí sa preddavkovým spôsobom. Zamestnávateľ fond tvorí do 15 dní po začatí každého mesiaca vo forme preddavkov vo výške jednej dvanástiny z predpokladanej ročnej výšky základu na určenie povinného prídelu. Celkové zúčtovanie preddavkov vykoná zamestnávateľ do konca 15. dňa druhého mesiaca po uplynutí bežného roka, čo znamená, že výška preddavkov by mala byť a predstavovať percentuálny podiel z 1/12 predpokladaného ročného objemu miezd. Vzhľadom na to, že zamestnávateľ nedokáže určiť, akú výšku by mali tvoriť mzdy zamestnancov, ktoré vyplatí v priebehu roka, zúčtovanie slúži na dodatočné vyrovnanie sociálneho fondu za predchádzajúci kalendárny rok.
Ďalší povinný prídel, či už dohodnutý v kolektívnej zmluve podľa § 3 ods. 1 písm. b) bod 1 alebo prídel na príspevky na dopravu do zamestnania a späť podľa bodu 2, nie je predmetom ročného zúčtovania, pretože tvorba by sa mala odvíjať od skutočných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Pre výpočet sa použije ten istý základ, ale tvorba príspevku na dopravu sa tvorí vo výške, ktorá sa ihneď aj vyplatí oprávneným zamestnancom, takže na účte neostáva, preto nie je predmetom ročného zúčtovania prostriedkov sociálneho fondu.
Zostatok prostriedkov sociálneho fondu sa prevádza do nasledujúceho roka a použije sa buď podľa zásad a v rozsahu dohodnutom v kolektívnej zmluve, alebo na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Pri prevode zostatkov z prostriedkov zo sociálneho fondu z predchádzajúceho roka zákon nerozlišuje medzi povinným prídelom a ďalším prídelom, ustanovuje však povinnosť zúčtovať len prostriedky predstavujúce povinný prídel v zmysle § 3 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom fonde.
Prostriedky sociálneho fondu už nemusia byť od 1. 1. 2003 vedené na osobitnom účte. Ustanovilo to opatrenie MF SR č.
Za základ pre výpočet preddavkovej tvorby sociálneho fondu zamestnávateľ berie do úvahy predpokladaný ročný objem miezd, sociálny fond tvorí vždy do 15. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci vo výške 1/12 z predpokladaného ročného objemu miezd. Ako je uvedené, zamestnávateľ celkové zúčtovanie preddavkov sociálneho fondu vykoná do konca 15.
Ak kolektívna zmluva uzatvorená je, použitie sociálneho fondu je voľnejšie. Sociálny fond sa použije v rozsahu zásad podľa nej dohodnutých, a to povinne na účely podľa § 7 ods. Ak ide o zamestnávateľa, u ktorého nepôsobí odborová organizácia, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zo sociálneho fondu príspevok podľa § 7 ods. 3 zákona o sociálnom fonde, a to v rozsahu najmenej 30 % povinného prídelu na zabezpečenie stravovania, regeneráciu pracovnej sily, najmenej 20 % na sociálnu výpomoc, dopravu do zamestnania, doplnkové dôchodkové sporenie, ostatných 50 % ponecháva zákon na ďalšiu realizáciu podnikovej sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov. Okrem uvedeného je zamestnávateľ povinný poskytnúť ďalší príspevok na dopravu do zamestnania a späť zamestnancom, ktorých priemerný zárobok je nižší ako dvojnásobok životného minima.
Zamestnávateľ je povinný okrem povinných príspevkov na stravovanie v nepeňažnej forme a v niektorých prípadoch i peňažnej forme poskytnúť príspevok na stravovanie nad rámec § 152 Zákonníka práce, to znamená, že príspevok zo sociálneho fondu zamestnávateľ poskytne nad rámec 55 % z ceny jedla v zmysle kolektívnej zmluvy alebo interného predpisu zamestnávateľa. Zákonom nie je stanovená výška poskytnutia príspevku ani forma poskytnutia príspevku. Na účely zdanenia je potrebné pamätať, že od dane je podľa § 5 ods. 7 písm. b) zákona o dani z príjmov oslobodená len hodnota stravy poskytovaná zamestnávateľom zamestnancom na spotrebu na pracovisku alebo v rámci stravovania zabezpečovaného prostredníctvom iných subjektov bez ohľadu na zdroj krytia v nepeňažnej forme. Príspevok na stravovanie zo sociálneho fondu poskytnutý v peňažnej i nepeňažnej forme nie je súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a zdravotné poistenie (§ 13 ods. 4 zákona č. 580/2004 Z. z.
Aké služby sa budú považovať za služby na regeneráciu pracovnej sily, sa bude musieť dohodnúť v kolektívnej zmluve, ak u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, v internom predpise zamestnávateľa. Ich klasifikovanie pre účely poskytovania príspevkov bude záležať predovšetkým od charakteru činnosti zamestnávateľa. Iné budú napr. v stavebníctve a iné v obchodnej činnosti. Pod regeneráciou sa rozumejú rekreácie, liečenia, rehabilitácia, rekondičné pobyty, telovýchova, šport, kultúrne podujatia, liečenia atď. Napr. príspevky na kozmetické služby sú poskytnuté v súlade so zákonom o sociálnom fonde v rámci sociálnej politiky v oblasti starostlivosti o zamestnancov.
Zo sociálneho fondu by sa nemali poskytovať rekondičné pobyty a preventívna zdravotná starostlivosť, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytovať napr. v zmysle zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov a Zákonníka práce.
Účasť na rekondičnom pobyte patrí vecne medzi prekážky v práci z dôvodu všeobecného záujmu, konkrétne ide v súlade s § 137 ods. 4 písm. j) Zákonníka práce o tzv. občiansku povinnosť, ktorá zamestnancovi vyplýva z ustanovenia § 11 a § 12 ods. 2 písm. n) zákona č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zamestnanec má z dôvodu účasti na rekondičnom pobyte v súlade s § 138 ods. 1 Zákonníka práce nárok na pracovné voľno v nevyhnutne potrebnom rozsahu, za ktoré mu prislúcha náhrada mzdy, a to za tie dni, ktoré mal podľa rozvrhu pracovného času odpracovať.
Zamestnávateľ v súvislosti s realizáciou rekondičného pobytu má podľa § 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z. povinnosť určiť zamestnancovi okrem spôsobu dopravy aj ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytnúť cestovné náhrady. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že príkaz zamestnávateľa zamestnancovi zúčastniť sa na rekondičnom pobyte je rovnaká situácia ako vyslanie zamestnanca na pracovnú cestu. To znamená, že zamestnancovi patria v súvislosti s účasťou na rekondičnom pobyte cestovné náhrady vrátane stravného. Na účely odmeňovania to však nie je výkon práce, ale prekážka v práci na strane zamestnanca. Na účely zodpovednostných vzťahov (napr. zodpovednosť za škodu pri poškodení zdravia počas rekondičného pobytu tzn. pri úkonoch spojených rekondičným pobytom) je to však plnenie pracovných úloh. Skutočnosť, či sa rekondičný pobyt realizuje ambulantným alebo ústavným spôsobom je právne bezvýznamná. Ak deň rekondičného pobytu padne na nepracovný deň na účely odmeňovania nejde o prekážku v práci na strane zamestnanca, ale výlučne o čas strávený na pracovnej ceste, pretože to nie je pracovný deň, ktorý mal zamestnanec podľa rozvrhu odpracovať, a preto zamestnancovi náhrada mzdy za tento deň nemôže patriť. Patria mu cestovné náhrady a eventuálne by odborová organizácia mohla dojednávať v kolektívnej zmluve tzv. náhradu za stratu času počas týchto dní (96b Zákonníka práce), ako určitú kompenzáciu.
Poskytnuté príspevky zo sociálneho fondu sú zdaniteľným príjmom zamestnanca, okrem poskytnutých príspevkov, ktoré sú podľa § 5 ods. 7 písm. d) zákona o dani z príjmov od dane oslobodené. Zákon s účinnosťou od 1. 1. 2004 oslobodil od dane príjmy poskytnuté za použitie rekreačného, zdravotníckeho, vzdelávacieho, predškolského, telovýchovného alebo športového zariadenia poskytnutého zamestnávateľom zamestnancovi. Môže ísť o poskytnutie vlastného zariadenia zamestnávateľa, ako i cudzieho zariadenia.
Príspevok zo sociálneho fondu poskytnutý v peňažnej i nepeňažnej forme nie je súčasťou vymeriavacieho základu na sociálne poistenie (§ 138 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení) a zdravotné poistenie (§ 13 ods.
Pri zdaňovaní príjmov poskytnutých zo sociálneho fondu je potrebné upozorniť, že každý poskytnutý príspevok zo sociálneho fondu sa zamestnancovi pri zúčtovaní zdaniteľných príjmov nepripočítava do hrubého mesačného príjmu zamestnanca, ale k čiastkovému základu dane (§ 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov), ktorý sa dosiahne po odpočítaní poistného na zdravotné a sociálne poistenie, resp. zahraničné poistenie, ktoré sa vzťahuje na povinné zahraničné poistenie.
V praxi môže nastať situácia, že zamestnanec alebo bývalý zamestnanec v čase príjmu zo sociálneho fondu nemá ďalší zdaniteľný príjem, a preto zamestnávateľ nemôže vysporiadať daň z poskytnutého príspevku zo sociálneho fondu. V takom prípade zamestnávateľ postupuje podľa § 35 ods. 3 písm. a) zákona o dani z príjmov a tento príjem zo sociálneho fondu zdaní v čase najbližšieho peňažného príjmu alebo v ročnom zúčtovaní, alebo daň vysporiada daňovník podaním daňového priznania. Ak daňovníkovi nevznikne povinnosť podať daňové priznanie, daň sa bude považovať za vysporiadanú.
Výška tohto príspevku v zmysle kolektívnej zmluvy by nemala byť zákonom obmedzená a podmienená preukazovaním skutočných výdavkov na dopravu do zamestnania a späť. Záleží na dohode, za akých podmienok a komu sa príspevky poskytnú. Nemusí byť väzba na výšku príjmu zamestnanca ani väzba na výšku skutočných vynaložených výdavkov zamestnanca na dopravu. Tu môže poskytnúť zamestnávateľ príspevok aj zamestnancovi, ktorý sa dopravuje do zamestnania vlastným motorovým vozidlom alebo mestskou hromadnou dopravou.
U zamestnávateľa, kde kolektívna zmluva uzatvorená nie je, príspevok na dopravu do zamestnania a späť sa poskytuje za podmienok stanovených podľa § 7 ods. 3 písm. a) zákona o sociálnom fonde a ďalší príspevok podľa písm. b). Podľa ods. 3 písm. a) musia byť splnené podmienky cestovania zamestnanca z miesta bydliska do zamestnania a späť pravidelnou autobusovou alebo železničnou dopravou s výnimkou mestskej hromadnej dopravy, výška skutočne vynaloženého cestovného zamestnanca musí byť najmenej 200 Sk v mesiaci a priemerný mesačný zárobok zamestnanca nesmie presiahnuť dvojnásobok životného minima platného podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime.
Na uplatnenie nároku životné minimum platné od 1. júla 2006 je vo výške 4 980 Sk. K zvýšeniu priemerného mesačného zárobku na posúdenie nároku na príspevok na dopravu dochádza vždy k 1. júlu každého roka, kedy dochádza k zvýšeniu životného minima, ktoré je rozhodujúce pre určenie maximálnej sumy priemerného zárobku zamestnanca. Výška mesačného priemerného zárobku u zamestnanca nesmie presiahnuť dvojnásobok priemernej mzdy, čo predstavuje sumu 9 980 Sk.
Zamestnanec je povinný na účely poskytnutia príspevku preukázať výšku výdavkov na dopravu do zamestnania a späť, zamestnávateľ je povinný viesť evidenciu o poskytovaných príspevkoch. Súčasťou tejto evidencie sú doklady preukazujúce vynaložené výdavky zamestnancov na dopravu do zamestnania a späť. Výška poskytnutého príspevku nemusí pokryť všetky výdavky na dopravu zamestnanca.
Poskytnutý príspevok nevylučuje poskytnutie príspevku podľa ods. 3 písm. b), ktorý môžu dostávať všetci zamestnanci bez preukazovania skutočných výdavkov na dopravu. Výška ďalšieho príspevku je limitovaná spolu s príspevkami na sociálnu výpomoc a na doplnkové dôchodkové poistenie a môže byť najmenej vo výške 20 % z povinného prídelu.
Poskytnutý príspevok na dopravu do zamestnania a späť je pre zamestnanca zdaniteľným príjmom.
Tento príspevok sa v kolektívnej zmluve môže dohodnúť viacerými spôsobmi. Obyčajne sa určia hodnoty a druhy sociálnej výpomoci, napr. poskytnutie príspevku pri úmrtí člena rodiny, pri živelnej pohrome, dlhodobej pracovnej neschopnosti zamestnanca, pri pracovnom úraze alebo inom poškodení zdravia pri práci, pri prekážkach v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej prislúcha zamestnancovi náhrada mzdy vo výške 60 % priemerného zárobku a podobne.
Príspevok na sociálnu výpomoc je dosť ťažké dopredu odhadnúť, preto by bolo vhodné v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa dohodnúť možnosť presunu prostriedkov na iný účel, ak sa nebudú čerpať v plánovanom rozsahu.
Poskytnutie príspevku na sociálnu výpomoc je zdaniteľným príjmom zamestnanca. Rodinný príslušník je manžel, manželka zamestnanca a nezaopatrené dieťa v zmysle § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa najdlhšie do 25 rokov veku, ak sa sústavne pripravuje na budúce povolanie štúdiom alebo sa nemôže pripravovať na štúdium, nemôže byť ani zamestnané pre chorobu alebo úraz, alebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav.
Príspevok podľa kolektívnej zmluvy nie je obmedzený. U zamestnávateľa, kde nepôsobí odborová organizácia, sa poskytuje spolu s príspevkom na dopravu a doplnkové dôchodkové sporenie v rozsahu najmenej 20 %.
Príspevok na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnávateľ poskytne v súlade so zákonom č. 650/2004 Z. z. Výšku príspevku zamestnávateľa určí zamestnávateľská zmluva a výšku príspevku poistenca určí zamestnanecká zmluva.
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pôžičku zo sociálneho fondu, nepeňažným zdaniteľným príjmom pre zamestnanca je úrok. Zamestnávateľ vyčísli úrok z poskytnutej pôžičky, zvýhodnenie zdaní zahrnutím do úhrnu zdaniteľných príjmov zo závislej činnosti. Zvýhodnenie sa zdaňuje priebežne až do splatenia pôžičky. Bežná výška úroku sa zistí v čase plnenia. Zamestnávateľ vyčísli úrok používaný v mieste a v čase poskytnutia pôžičky podobného charakteru bankou alebo sporiteľňou pre obyvateľstvo na podobný účel.
Zamestnávateľ pri príležitosti výročia alebo pri odchode do starobného dôchodku daruje zamestnancovi kyticu kvetov, vecný dar; pri narodení dieťaťa zamestnanca hračku; matke dieťaťa kyticu kvetov; pri úmrtí pri poslednej rozlúčke položí kyticu kvetov, veniec na jeho hrob, zakúpené zo sociálneho fondu. V uvedených prípadoch ide o príjem zamestnanca zo závislej činnosti podľa § 5 ods. 1 písm.
Zamestnávateľ poskytol zamestnancom pri príležitosti dňa matiek v reštaurácií obed a vhodný nápoj. Ak zamestnávateľ neposkytol zamestnancovi aj ďalší obed v jedálni v rámci bežného stravovania, ale na tento obed deň zabezpečil v inom stravovacom zariadení, je možné poskytnutie obeda považovať za bežné stravovanie zamestnancov. V prípade drahšieho obeda a vhodného nápoja nepôjde o zdaniteľný príjem zamestnanca, daňovým výdavkom zamestnávateľa bude len hodnota obeda, ktorý poskytuje zamestnancom obvykle. Hodnota obeda poskytnutá nad rámec stravovania nebude pre zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom.
tags: #rekondičný #pobyt #účtovanie #sociálny #fond #podmienky