Nárok na rekondičný pobyt: Podmienky a zmeny v legislatíve

Rekondičné pobyty predstavujú dôležitý nástroj prevencie pred poškodením zdravia v dôsledku výkonu práce. Súčasná legislatíva, konkrétne zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, upravuje podmienky ich poskytovania. Najnovšie zmeny v zákone o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, ktoré majú vstúpiť do platnosti od mája budúceho roka, prinesú viaceré úpravy v nárokoch na rekondičné pobyty.

Účel a legislatíva rekondičných pobytov

Rekondičné pobyty a rehabilitácie, poskytované v súvislosti s prácou, patria k účinným nástrojom, ako predchádzať poškodeniu zdravia a vzniku chorôb z povolania u zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolanie, zaradené do tretej alebo štvrtej kategórie z hľadiska zdravotného rizika. Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci sú neoddeliteľnou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov. Zákon o BOZP ustanovuje všeobecné zásady prevencie a základné podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ako aj na vylúčenie rizík a faktorov podmieňujúcich prípadný vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania alebo iných poškodení zdravia z práce. Problematika rekondičného pobytu je upravená v § 11 zákona o BOZP. Účelom zabezpečenia rekondičného pobytu je predovšetkým predchádzanie vzniku chorôb z povolania, pričom za rekondičný pobyt sa považuje aj rehabilitácia v súvislosti s prácou, ktorú zamestnávateľ zabezpečuje zamestnancovi priebežne počas výkonu práce.

Kto má nárok na rekondičný pobyt?

Nárok na rekondičný pobyt majú zamestnanci pracujúci v rizikových povolaniach, ktoré sú zaradené do tretej a štvrtej kategórie. Ide o zamestnancov, ktorí vykonávajú tzv. vybrané povolanie. Na účely zabezpečenia rekondičných pobytov je vybraným povolaním povolanie, v ktorom sa vykonáva riziková práca zaradená rozhodnutím príslušného úradu verejného zdravotníctva do tretej a štvrtej kategórie náročnosti práce. Zamestnávateľ však môže dobrovoľne, po odporúčaní lekára a po dohode so zamestnancom, prípadne zástupcami zamestnancov zabezpečiť rekondičný pobyt aj zamestnancom v druhej kategórii, v ktorej sú zaradené práce, ktoré nie sú z hľadiska zdravia rizikové. V praxi teda zamestnávateľ v spolupráci s pracovnou zdravotnou službou identifikuje v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v z. n. p..

Podmienky pre vznik nároku

Na to, aby vznikla zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancom rekondičný pobyt, musia byť súčasne splnené 2 podmienky. Vybraným povolaním je povolanie, v ktorom sa vykonáva riziková práca zaradená orgánom štátnej správy na úseku verejného zdravotníctva do 3. alebo 4. kategórie (§11 ods. Rizikovou prácou, zaradenou do tretej alebo štvrtej kategórie, je práca, pri ktorej je zvýšené nebezpečenstvo vzniku choroby z povolania, profesionálnej otravy alebo iného poškodenia zdravia v súvislosti s prácou (§2 ods.1 písm. x) zákona o č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia v znení neskorších predpisov. Práca sa zaradí do tretej alebo štvrtej kategórie, ak je vykonávaná s aspoň jedným zo škodlivých faktorov práce a pracovného prostredia a spĺňa charakteristiku príslušnej kategórie, uvedenú v Prílohe č. 2 vyhlášky MZ SR č. 448/2007 Z.z. Upozornenie: Nie všetky škodlivé faktory práce a pracovného prostredia však spĺňajú podmienku účelnosti pre poskytnutie rekondičného pobytu alebo rehabilitácie z hľadiska prevencie profesionálneho poškodenia zdravia.

Dĺžka nepretržitého výkonu práce

Zamestnanec má nárok na rekondičný pobyt, ak nepretržite vykonáva prácu zaradenú do tretej kategórie počas najmenej piatich rokov, a zamestnanec, ktorý nepretržite vykonáva prácu zaradenú do štvrtej kategórie počas najmenej štyroch rokov. Nepretržitým vykonávaním práce je aj jej prerušenie na menej ako osem týždňov.

Prečítajte si tiež: Predčasný starobný dôchodok – info

Frekvencia rekondičných pobytov

Ďalší rekondičný pobyt sa poskytuje raz za tri roky, ak zamestnanec odpracoval v tomto období vo vybranom povolaní najmenej 600 pracovných zmien, a zamestnanec, ktorý pracuje s dokázaným chemickým karcinogénom, ak odpracoval najmenej 400 pracovných zmien. Zamestnanci pracujúci pod zemou pri ťažbe nerastov alebo razení tunelov sa musia ďalšieho rekondičného pobytu zúčastniť raz za dva roky.

Zmeny, ktoré prinesie novela zákona

Novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci má začať platiť od mája budúceho roka a prinesie nasledovné zmeny:

• Skrátenie obdobia výkonu vybraného povolania: Pracovníkov, ktorí vykonávajú zamestnanie zaradené do tretej kategórie, bude stačiť namiesto súčasných šesť už len päť rokov nepretržitej práce.
• Miernejšie podmienky pre prácu s karcinogénmi: V prípade ľudí pracujúcich s dokázaným chemických karcinogénom budú tieto podmienky ešte miernejšie.
• Predĺženie rekondičného pobytu: Zároveň sa má predĺžiť rekondičný pobyt zo súčasných sedem dní na dvojnásobok, teda dva týždne.

"Úpravou sa navrhuje zvýšiť starostlivosť o zamestnancov v záujme predchádzania vzniku chorôb z povolania," zdôvodňuje ministerstvo práce.

Alternatívy rekondičného pobytu: Rehabilitácia

Rehabilitácia je alternatívou k pobytovej forme rekondičného pobytu. Zamestnávateľovi je daná možnosť výberu vhodného spôsobu prevencie pre zamestnancov. V rámci rehabilitácie zamestnávateľ nemusí zamestnancovi zabezpečovať a uhrádzať ubytovanie, celodenné stravovanie a cestovné náklady mimo miesta bydliska, čím je možné v porovnaní s rekondičným pobytom znížiť finančné náklady. Zamestnávateľ v rámci rehabilitácie zabezpečuje pre zamestnancov programovo riadený zdravotný režim (§ 11 ods. 16 zákona č. 124/2006 Z. z.), určuje zamestnancovi spôsob dopravy a ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste a poskytuje cestovné náhrady v súlade so zákonom č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov (§ 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z.). Rehabilitácie v súvislosti s prácou sa poskytujú popri vykonávaní pracovnej činnosti ako priebežná forma rekondičného pobytu. Zamestnanec v tomto prípade, počas výkonu práce alebo po skončení pracovných povinností, dochádza na rehabilitačné procedúry do rehabilitačného zariadenia - najlepšie v blízkosti miesta výkonu práce.

Rozsah rehabilitácie

Rehabilitácie ako alternatívu k rekondičnému pobytu musí zamestnávateľ zabezpečiť v rozsahu minimálne 80 hodín v priebehu dvoch rokov.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre podporu v nezamestnanosti a invalidný dôchodok

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať rekondičné pobyty vybranému okruhu zamestnancov, pracujúcim vo vybraných povolaniach, t.j. zaradených do 3. a 4. kategórie. Náklady na rekondičný pobyt a rehabilitáciu sú nákladmi spojenými so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré je povinný znášať zamestnávateľ, a nemôžu byť presunuté na zamestnanca v súlade s ustanovením § 6 ods. 11 zákona č. 124/2006 Z. z. (§ 11 ods. 17 zákona č. 124/2006 Z. z.). Zamestnávateľ navrhuje rekondičný pobyt alebo rehabilitáciu a vypracúva zoznam zamestnancov, ktorí vykonávajú vybrané povolania na účely rekondičných pobytov. Zamestnávateľ určí deň nástupu, miesto a dĺžku rekondičného pobytu na základe odporúčania lekára pracovnej zdravotnej služby. Dĺžka rekondičného pobytu je najmenej 7 dní a spravidla by mala nadväzovať na čerpanie dovolenky a nemala by sa bez vážnych dôvodov prerušiť. Zamestnávateľ oboznámi zamestnanca pred jeho nástupom na rekondičný pobyt s jeho obsahom. Počas rekondičného pobytu sa zamestnancovi poskytuje ubytovanie a celodenné stravovanie.

Cestovné náhrady a pracovné voľno

Zamestnávateľ určí zamestnancovi spôsob dopravy, prípadne ďalšie podmienky rovnako ako pri pracovnej ceste. Zamestnanec má nárok aj na poskytnutie cestovných náhrad. Ustanovenie § 138 ZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť poskytnúť zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas s náhradou mzdy v sume jeho priemerného zárobku na účasť na rekondičných pobytoch. Účasť na rekondičnom pobyte je povinnosťou zamestnanca.

Zodpovednosť za škodu

Za škodu, ktorá vznikla zamestnancovi pri účasti na rekondičnom pobyte alebo v priamej súvislosti s ňou zodpovedá zamestnávateľ, ktorý jeho účasť na rekondičnom pobyte určil.

Obsah rekondičného pobytu a rehabilitácie

Náplň rekondičného pobytu navrhuje lekár pracovnej zdravotnej služby v spolupráci so zamestnávateľom. Spolupracovať pritom môže s odborníkmi z oblasti fyzioterapie či balneológie a liečebnej rehabilitácie, verejného zdravotníctva, hygieny výživy, výchovy k zdraviu, či so špecialistom na pracovné lekárstvo a toxikológiu. Rekondičný pobyt má služiť na podporu zdravia zamestnanca, má byť cielene zameraný na zvyšovanie fyzickej kondície, psychickej kondície a celkovej odolnosti, ale aj na získanie správnych stravovacích návykov a v prípade potreby aj na obmedzenie fajčenia, čo je vhodné najmä u zamestnancov, ktorí sú exponovaní karcinogénnym a mutagénnym faktorom alebo pevným aerosólom. Obsahom rekondičného pobytu majú byť najmä rehabilitačné a relaxačné cvičenia, súčasťou môžu byť aj vodoliečebné alebo teploliečebné procedúry, masáže, plávanie alebo saunovanie. Na rekondičnom pobyte majú mať zamestnanci možnosť aj športovať a aktívne využívať pobyt v prírode. Pri rehabilitácii v súvislosti s prácou sa využívajú najmä rehabilitačné metódy, rôzne fyzioterapeutické procedúry, masáže alebo plávanie. Majú slúžiť na odstránenie alebo zmiernenie možných negatívnych účinkov pracovných expozícií zamestnancov a faktorom práce a pracovného prostredia.

Špecifické situácie a výnimky

Faktory vylučujúce účelnosť rekondičného pobytu

Rekondičný pobyt či rehabilitácia sa neposkytuje všetkým pracovníkom v tretej alebo štvrtej kategórie práce. Musí byť splnená účelnosť rekondičného pobytu a rehabilitácie, a tá nie je splnená v prípade, ak je pri práci zamestnanec vystavený:

Prečítajte si tiež: Výpočet dávky v nezamestnanosti

• faktoru spôsobujúcemu vznik profesionálnej kožnej alergie,
• biologickému faktoru,
• elektromagnetickému žiareniu,
• ultrafialovému žiareniu,
• infračervenému žiareniu,
• laseru.

Všetky ostatné faktory práce spĺňajú účelnosť rekondičného pobytu či rehabilitácie, vrátane fyzickej a psychickej záťaže, hluku, vibrácií či záťaže teplom alebo chladom.

Obdobie pandémie COVID-19

Počas pandémie súvisiacej s ochorením Covid-19 bolo vo veľkej miere obmedzené fungovanie spoločnosti. Rekondičné pobyty sú pobytmi, na ktorých sa môžu stretnúť ľudia z rôznych častí Slovenska, a takéto kontakty mohli zvyšovať riziko nákazy. Počas pandémie boli v určitých obdobiach zatvorené všetky ubytovacie zariadenia. Podľa § 39i zákona o BOZP preto počas trvania mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu vyhláseného v súvislosti s ochorením Covid-19 (spolu ďalej len „krízová situácia“) lehoty podľa § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP, ktorých koniec pripadne na čas trvania krízovej situácie, počas trvania krízovej situácie spočívajú a lehoty podľa § 11 ods. Ustanovenia § 11 ods. 12 a 13 zákona o BOZP upravujú ďalšie rekondičné pobyty. Zamestnávateľ teda neporuší svoju povinnosť, ak zamestnancovi v tomto období nezabezpečí rekondičný pobyt.

Rozdiel medzi rekondičným pobytom a rekreačným poukazom

Vzhľadom na skôr uvedené podmienky by malo byť zrejmé, že rekondičný pobyt a rekreačný poukaz sú dva rôzne inštitúty a majú iné ciele. Navzájom sa však nevylučujú, t. j. ak zamestnanec spĺňa podmienky na obidve možnosti, tak má na ne nárok. Ide o povinnosť zamestnávateľa, ak má 50 a viac zamestnancov a zamestnanec o poukaz požiada, resp..

tags: #nárok #na #rekondičný #pobyt #podmienky