Reštitúcia lesov na Slovensku: Podmienky a vplyv na lesné hospodárstvo

Reštitúcia predstavuje proces navrátenia majetku alebo poskytnutia náhrady za majetok, ktorý bol neoprávnene odňatý počas historických období, ako boli totalitné režimy. Tento právny nástroj má zásadný význam pri obnove spravodlivosti a ochrane vlastníckych práv. Reštitúcie sú procesom navrátenia majetku alebo poskytnutia náhrady osobám, ktorým bol tento majetok neoprávnene odňatý, zvyčajne štátom alebo inými autoritami, v dôsledku politických, sociálnych či vojenských udalostí. Reštitúcie sú často súčasťou procesov demokratizácie a právnej obnovy spoločnosti, keď sa spoločnosť snaží vyrovnať s chybami minulosti. Na Slovensku boli reštitúcie úzko spojené s procesom obnovy demokracie a právneho štátu po páde komunistického režimu v roku 1989. Ich hlavným cieľom bolo zmierniť historické krivdy spôsobené totalitnými režimami, najmä počas komunizmu, keď došlo k rozsiahlemu znárodňovaniu a konfiškácii majetku.

Princípy a postupy reštitúcií

Navrátenie majetku

Ak je to možné, majetok sa vracia pôvodnému vlastníkovi alebo jeho právoplatným dedičom v takom stave, v akom sa nachádza.

Legislatívny rámec reštitúcií na Slovensku

Na Slovensku boli reštitúcie upravené sériou právnych predpisov, ktoré sa zaoberali navrátením majetku alebo poskytnutím náhrady osobám, ktorým bol tento majetok neoprávnene odňatý počas totalitných režimov, najmä počas komunistického obdobia. Medzi kľúčové zákony patria:

1. Zákon č. 403/1990 Zb. o zmiernení následkov niektorých majetkových krívd
2. Zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách
3. Zákon č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku
4. Zákon č. 282/1993 Z. z. o zmiernení niektorých majetkových krívd spôsobených cirkvám a náboženským spoločnostiam

Dôležité lehoty pre uplatnenie nárokov

• Zákon č. 403/1990 Zb.: Oprávnené osoby museli podať žiadosť do 31. decembra 1991.
• Zákon č. 87/1991 Zb.: Žiadosť o vydanie majetku musela byť podaná do 1. apríla 1992.
• Zákon č. 229/1991 Zb.: Prvá lehota bola stanovená na 31. december 1992.
• Zákon č. 282/1993 Z. z.: Oprávnené osoby a cirkvi museli svoje nároky uplatniť do 31. decembra 1994.

Historický kontext reštitúcií

1. Prvá Československá republika (1918 - 1938): Po vzniku Československa bola prijatá pozemková reforma, ktorá zahŕňala redistribúciu pôdy.
2. Druhá svetová vojna a Slovenský štát (1939 - 1945): Počas obdobia Slovenského štátu boli niektorým skupinám (najmä židovskej komunite) masovo odnímané majetky na základe rasových zákonov.
3. Povojnové obdobie (1945 - 1948): Po druhej svetovej vojne bola prijatá séria Benešových dekrétov, ktoré riešili konfiškáciu majetku Nemcov, Maďarov a kolaborantov.
4. Komunistické obdobie (1948 - 1989): Po komunistickom prevrate v roku 1948 došlo k masívnemu znárodňovaniu. Poľnohospodárska pôda a lesy boli znárodnené alebo nútene začlenené do družstiev. Súkromné podniky boli skonfiškované. Nehnuteľnosti, vrátane obytných domov, boli odobraté pôvodným vlastníkom.

Vplyv reštitúcií na lesné hospodárstvo

V čase vyhlásenia národného parku v roku 2002 mali bezvýhradnú prevahu v navrhovanom území lesné pozemky s výmerou 27 809,23 ha, čo predstavovalo 80,35 % z celkovej výmery navrhovaného národného parku. Podľa kategórií hospodárskej úpravy lesov hospodárske lesy zaberali 11 396,19 ha (40,45 %) a ochranné lesy zaberali 13 849,37 ha (49,17 %). Podiel ochranných lesov poukazuje na prioritnú pôdoochrannú funkciu lesa v navrhovanom území. Lesy osobitného určenia zaberali plochu 927,62 ha (3,29 %) a ostatné lesné pozemky 1997,98 ha (7,09 %) z celkovej výmery lesnej pôdy. Z celkovej výmery lesnej pôdy bolo v čase vyhlásenia národného parku v roku 2002 vo vlastníctve štátu 1 696,0 ha (6,10 %) z celkovej výmery lesnej pôdy. Vo súkromnom vlastníctve je 1137,44 ha lesnej pôdy (4,09 %) a vo vlastníctve cirkví je 1584,7974 ha (5,70 %).

Doterajšia reštitúcia lesných pozemkov mala na ochranu lesov negatívny vplyv, pretože sa prejavuje prednostné využívanie hospodárskej funkcie lesa na úkor ostatných funkcií, a tak pretrváva aj zalesňovanie nepôvodnými drevinami a používanie nevhodných spôsobov hospodárenia, pričom výchovné zásahy a hygiena porastov sú často na nežiadúcej úrovni. Ochranu prírody a krajiny v oblasti lesného hospodárstva zabezpečuje Správa NP ako odborná organizácia prípravou stanovísk. Účastníkom schvaľovacieho konania pri tvorbe lesného hospodárskeho plánu je orgán štátnej správy ochrany prírody, ktorý vydáva vyjadrenie.

Prečítajte si tiež: Podmienky reštitúcie cirkevného majetku

Reštitúcie a pozemkové úpravy

Novela zákona č.330/1991 Zb. o pozemkových úpravách prešla korekciou cez nové MPaRV. Zachovalo sa takmer všetko, čo bolo v neschválenej novele, odstránilo sa, čo sa malo odstrániť, napríklad doby odvolania a prednostné právo pre nájomné vzťahy a zachoval sa rovnaký princíp ako v predchádzajúcej novele: aktualizuje sa reštitučný zákon, ktorý s pozemkovými úpravami nemá nič spoločné. Alebo podľa slov štátneho tajomníka ani nemá mať. Jedna z námietok pani prezidentky voči novele zákona o pozemkových úpravách bolo námietka voči tomu, že novelou jedného zákona sa novelizuje zákon, ktorý priamo nesúvisí z novelizovaným. V súčasnej novele zákona o pozemkových úpravách sa to zasa deje, len sa nenovelizuje zákon o nájme pôdy, ale dva zákony, ktoré sa týkajú reštitúcií.

Aby bolo jasné, o čo ide, v zákone č.229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku a zákone č. 503/2003 Z. Ak sa pôvodný pozemok oprávnenej osoby nachádzal v okrese Bratislava I, Bratislava II, Bratislava III, Bratislava IV alebo Bratislava V, alebo v okrese Košice I, Košice II, Košice III alebo Košice IV a oprávnenej osobe nie je možné poskytnúť náhradný pozemok podľa odseku 2, pozemkový fond môže po dohode s oprávnenou osobou poskytnúť náhradný pozemok v kraji, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok. Pritom pozemkové úpravy sú pre riešenie reštitučných nárokov ideálnym prostriedkom. Majú len jednu chybu: sú transparentné a verejné. A možno to je aj dôvod, prečo štátny tajomník sľubuje, že kým nebudú vyriešené všetky reštitúcie, tak v tých katastroch pozemkové úpravy nespustí. Ale podľa môjho názoru, je to len ďalšia výhovorka, prečo pozemkové úpravy nerobiť. Sú okresy, kde sú všetky reštitučné nároky vyriešené a v nich sa žiadne pozemkové úpravy nevykonávajú.

Novela reštitučných zákonov rozširuje možnosti uplatnenia reštitučných nárokov aj v okresoch, kde už boli všetky reštitúcie ukončené. Takže preto sa nespustia žiadne pozemkové úpravy, lebo aj v týchto okresoch môžu byť na základe tejto novely uplatnené reštitučné nároky. Systém reštitúcií je v podstate veľmi jednoduchý: ak ste mali nejaký reštitučný nárok, tak na základe vašej žiadosti okresný úrad rozhodol o oprávnenosti, určil hodnotu pozemkov a pokiaľ sa pozemky nedali vydať na pôvodných parcelách a v pôvodných spoluvlastníckych podieloch tak vás vydal napospas Slovenskému pozemkovému fondu, kde ste si uplatňovali svoje nároky.

Problém je však niekde inde. Reštitúcie sa stali celkom dobrým obchodným artiklom a aj keď konania nie sú verejné, predsa boli reštituenti oslovení a niektorí postúpili svoje požiadavky tretím osobám. Ak boli konania neverejné, vyvstáva otázka, ako sa k týmto údajom dostali, preto by bolo zaujímavé nájsť spojenia pracovníkov okresných úradov, pozemkového fondu a tretích osôb. Novela zákona však teraz rieši reštitúcie, ktoré sa týkajú veľkých miest, kde je málo pozemkov, ktoré štát mohol ponúknuť reštituentom a rozšíril možnosť vydania pozemkov na relatívne širšie územie ako je okres alebo susedný okres, na celý kraj. Na druhej strane sa budú uplatňovať náhrady na vydanie pozemkov v nemalých výmerách a ak sa bude vydávať štátna pôda, môže to ohroziť hospodárenie na pôde. Príkladov necitlivého presunu nárokov na susedné katastre alebo v rámci okresu sme tu už mali dosť.

Pritom pozemkové úpravy riešia aj problém nedostatku takýchto pozemkov - inštitút vyrovnania v peniazoch za malé celkové nároky nezistených vlastníkov, ktorých zastupuje Slovenský pozemkový fond alebo Lesy Slovenskej republiky. Ak by tieto dva zákony súviseli, tak by bolo žiadúce, aby sa zmenila minimálna výmera nároku nezisteného vlastníka, za ktorú bude štát povinne súhlasiť s vyrovnaním v peniazoch v zastúpení SPF alebo LSR. Miesto toho sa táto hodnota oproti predchádzajúcej neschválenej novele ešte znížila, čím sa obmedzila možnosť získania výmer pre reštitúcie. Pritom ak by hranicou bola výmera 400 m2 na poľnohospodárskej pôde a 2000 m2 na lesnej pôde, tak by sa jednalo v niektorých katastrálnych územiach aj o desiatky hektárov.

Prečítajte si tiež: Exekúcia a naturalna reštitúcia

Možnosti práce s „nezistenými“ vlastníkmi pritom SPF využíva pri jednoduchých pozemkových úpravách, kde striktne požaduje ich scelenie do stavebných parciel, ktoré po zápise projektu od seba odkúpi a daný pozemok následne ponúkne reštituentom. To isté sa deje so štátnymi pozemkami po komplexných pozemkových úpravách, kde veľmi skoro po zápise projektu pozemky menia na vlastníka, aby sa následne znova zmenil. Ak by sa postupovalo transparentne, tak by účastníkom konania o pozemkových úpravách mali byť reštituenti a tí by podobne ako ostatní vlastníci uplatňovali svoje nároky. A výsledkom by boli parcely v 1/1, umiestnené primerane k pôvodným pozemkom vo vlastníctve štátu alebo pozemkov získaných na základe vyrovnania, v súlade s ostatnými vlastníkmi a samozrejme aj s individuálnymi záujmami reštituentov, napr. ináč bude umiestnený pozemok, ak chce len prenajímať alebo ak chce na ňom podnikať. Už sme to v pozemkových úpravách robili a problémy vyriešili v prospech všetkých. Ak by sa reštitúcie vykonávali v súlade s pozemkovými úpravami, tak by sa ľahšie prekonali ťažkosti spojené s §29c zákona č.180/1995 Z.z. Vážení reštituenti, máte záujem o vydanie scelených pozemkov? Možno stačí, ak budete požadovať pozemky tam, kde sa vykonávajú pozemkové úpravy.

Prečítajte si tiež: Príroda, kultúra a zdravie

tags: #reštitúcia #lesov #podmienky #Slovensko