
V podnikateľskom prostredí, kde je kľúčové nielen vyrobiť, ale aj predať, nadobúda mimoriadny význam solventnosť kupujúceho a včasné uhrádzanie pohľadávok. Ak dôjde k omeškaniu platby, vzniká komplexný problém s účtovnými a daňovými aspektmi. Cieľom tohto článku je poskytnúť prehľad o tom, kedy je pohľadávka uznaná ako daňovo uznaný náklad prostredníctvom opravnej položky, odpisu alebo straty z predaja.
Účtovné hľadisko tvorby a účtovania opravných položiek upravuje § 18 postupov účtovania pre podnikateľov. V podvojnom účtovníctve sa tvorba opravnej položky riadi zásadou opatrnosti a vyžaduje odborný odhad, ak existuje opodstatnený predpoklad zníženia hodnoty pohľadávky voči jej účtovnému oceneniu. Bežnou situáciou je nezaplatenie pohľadávky v lehote splatnosti alebo vedenie právneho sporu o pohľadávku. Opravná položka predstavuje dočasné riešenie, ktoré neskôr vyústi do zaplatenia pohľadávky, jej odpisu alebo predaja so stratou.
Daňová uznateľnosť riadne zaúčtovanej opravnej položky je obmedzená a definovaná zákonom č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ZDP). Medzi základné podmienky patrí, aby pohľadávka nebola premlčaná (§ 19 ods. 3 písm. h) ZDP).
Ďalšou podmienkou je trojstupňový časový test po lehote splatnosti pohľadávky (§ 20 ods. 14 ZDP), ktorý určuje percentuálnu výšku daňovo uznanej opravnej položky:
Alternatívnym právnym titulom pre daňovú opravnú položku je včasné prihlásenie vlastnej alebo kúpenej pohľadávky vrátane príslušenstva do konkurzu alebo reštrukturalizácie (§ 20 ods. 2 písm. c); § 20 ods. 10-11 ZDP). Aj v tomto prípade musí ísť o nepremlčanú pohľadávku, ktorá bola účtovaná do zdaniteľných výnosov.
Prečítajte si tiež: Podmienky incidenčnej žaloby
Účtovný odpis pohľadávky nie je automaticky daňovo uznaným nákladom. Zákon o dani z príjmov presne definuje prípady, kedy je odpis pohľadávky daňovo uznaný. Všeobecne platí, že daňovým nákladom je náklad na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, ktorý daňovník preukázateľne vynaložil a zaúčtoval vo svojom účtovníctve, ak zákon nestanovuje inak (§ 2 ods. i ZDP).
Základnou podmienkou je správne zaúčtovanie odpisu v účtovníctve. Postupy účtovania nekladú zvláštne požiadavky na lehoty alebo spôsob preukázania, odpis pohľadávky je individuálnym manažérskym rozhodnutím účtovnej jednotky.
Okrem zaúčtovania odpisu je potrebné splniť niektorú z podmienok zákona (§ 19 ods. 2 písm. h) ZDP). Daňovým nákladom je odpis vlastnej pohľadávky do výšky menovitej hodnoty, ktorá bola zahrnutá do zdaniteľných výnosov, alebo do výšky uhradenej obstarávacej ceny kúpenej pohľadávky, ak je splnená niektorá zo šiestich podmienok, napr. že na dlžníka bol vyhlásený konkurz alebo reštrukturalizácia.
Ďalšou možnosťou je odpis pohľadávky alebo príslušenstva v nadväznosti na výšku možnej daňovej opravnej položky (§ 19 ods. 2 písm. r); § 20 ods. 14; § 20 ods. 22; § 20 ods. 23 ZDP). Mikrodaňovníci majú výhodnejšie podmienky bez časového testu.
Vyradenie pohľadávky z majetku z dôvodu jej postúpenia (predaja) sa účtuje výsledkovo (546/311) alebo súvahovo (391/311), ak tam bola predtým opravná položka (§ 68 ods. 5 postupov účtovania pre podnikateľov).
Prečítajte si tiež: Možnosti pre dlžníkov
Pri daňovom posudzovaní straty z predaja pohľadávky je potrebné rozlišovať medzi vlastnou a kúpenou pohľadávkou. Vlastná pohľadávka sa oceňuje v menovitej hodnote (§ 19 ods. 3 písm. h) ZDP), zatiaľ čo kúpená pohľadávka sa oceňuje v obstarávacej cene (§ 21 ods. 2 písm. j) ZDP).
Pri predaji vlastnej pohľadávky je daňovým nákladom buď (1) menovitá hodnota pohľadávky, alebo (2) výška možnej daňovej opravnej položky z titulu časového testu alebo prihlásenia pohľadávky do konkurzu alebo reštrukturalizácie (§ 19 ods. 3 písm. h) ZDP).
Pri predaji kúpenej pohľadávky nie je strata z predaja daňovým nákladom, s výnimkou prípadu, keď sa obstarávacia cena kúpenej pohľadávky uznáva do daňových nákladov do výšky daňovej opravnej položky z titulu prihlásenia pohľadávky do konkurzu alebo reštrukturalizácie (§ 21 ods. 2 písm. j) ZDP).
Pri predaji alebo odpise pohľadávky sa vykoná dvojstupňový test, ak bola vytvorená daňová opravná položka. Základ dane sa zvýši o sumu daňovej opravnej položky a súčasne sa zníži o náklad uznaný z titulu predaja pohľadávky. Obdobne pri odpise pohľadávky sa základ dane zvýši o sumu daňovej opravnej položky a súčasne zníži o náklad uznaný z titulu odpisu pohľadávky. Úprava základu dane sa vykoná aj pri čiastočnom alebo úplnom zaplatení (§ 17 ods. 28 písm. b) ZDP).
Ak bola nedobytná pohľadávka odpísaná v minulosti do nedaňových nákladov (účtovný zápis 546.9/311), prípadné prijatie jej úhrady v budúcnosti bude nedaňovým výnosom (účtovný zápis 221/646.9), pretože ide o sumu už raz zdanenú u toho istého daňovníka (§ 17 ods. 3 písm. h) ZDP).
Prečítajte si tiež: Kto má nárok na daňovú úľavu?
Veritelia majú právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie, ak si prihlásili svoje pohľadávky spôsobom ustanoveným zákonom.
Opravné položky k pohľadávkam voči dlžníkom v konkurznom konaní a reštrukturalizačnom konaní sú daňovými výdavkami počínajúc zdaňovacím obdobím, v ktorom boli pohľadávky v určenej lehote prihlásené.
Daňovo relevantným výdavkom (nákladom) je aj jednorazový odpis pohľadávky voči dlžníkovi, ktorý je v konkurznom alebo reštrukturalizačnom konaní, a to na základe výsledku konkurzného alebo reštrukturalizačného konania. Výsledkom reštrukturalizačného konania je súdom potvrdený reštrukturalizačný plán.
Reštrukturalizácia je proces, ktorý sa zameriava na čo najrýchlejšie uspokojenie veriteľov a zároveň na zachovanie a ozdravenie prevádzky podniku dlžníka. Dlžník získava právnu ochranu pred veriteľmi, ktorá spočíva v zastavení exekúcií na majetok dlžníka a pozastavení výkonu zabezpečovacích práv. Ozdravenie prevádzky podniku sa realizuje podľa vopred určeného postupu, ktorý schválil súd a veritelia, tzv. reštrukturalizačného plánu. Výsledkom je čiastočné uspokojenie pohľadávok veriteľov, pričom v neuspokojenom zvyšku pohľadávky zanikajú.
tags: #restrukturalizácia #daňového #pohľadávky #podmienky