Daňová úľava pre poberateľov invalidného dôchodku

Daňové zákony a ich uplatňovanie môžu byť pre mnohých daňovníkov komplikované, najmä ak ide o špecifické situácie, ako je poberanie invalidného dôchodku. Tento článok sa zameriava na daňovú úľavu, konkrétne na nezdaniteľnú časť základu dane (NČZD) pre poberateľov invalidného dôchodku na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a štruktúrované informácie, ktoré pomôžu daňovníkom zorientovať sa v tejto problematike.

Nezdaniteľná časť základu dane (NČZD) - základné informácie

Nezdaniteľné časti základu dane sú sumy, o ktoré si daňovník, fyzická osoba, znižuje svoj základ dane (čiastkový základ dane) z príjmov zo závislej činnosti (§ 5 ZDP) alebo z príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti (§ 6 ods. 1 a 2 ZDP). Medzi najčastejšie uplatňované NČZD patria:

• NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP)
• NČZD na manželku (manžela) (§ 11 ods. 3 a 4 ZDP)
• NČZD, ktorou sú príspevky na celoeurópsky osobný dôchodkový produkt a doplnkové dôchodkové sporenie (§ 11 ods. 8 ZDP)

Tento článok sa zameriava predovšetkým na NČZD na daňovníka a jej uplatňovanie v kontexte poberania invalidného dôchodku.

Kto má nárok na NČZD na daňovníka?

V súlade s § 11 ods. 2 ZDP, ak daňovník v príslušnom zdaňovacom období dosiahne základ dane, ktorý sa rovná alebo je nižší ako 92,8-násobok sumy životného minima platného k 1. januáru príslušného zdaňovacieho obdobia, NČZD ročne na daňovníka je suma zodpovedajúca 21,0-násobku sumy platného životného minima. Inak povedané, nárok na NČZD na daňovníka má v podstate každý, okrem daňovníkov, ktorí sú už k 1. januáru zdaňovacieho obdobia poberateľmi niektorého z dôchodkov uvedených v § 11 ods. 6 ZDP, alebo im bol takýto dôchodok priznaný spätne k 1. januáru alebo k začiatku predchádzajúcich zdaňovacích období a ročný úhrn tohto dôchodku je vyšší ako nezdaniteľná suma podľa § 11 ods. 2. ZDP.

Špecifické prípady poberania dôchodku a NČZD

Podľa § 11 ods. 6 ZDP, nárok na NČZD na daňovníka si nemôže uplatniť daňovník, ktorý je na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom starobného dôchodku, vyrovnávacieho príplatku alebo predčasného starobného dôchodku zo sociálneho poistenia, starobného dôchodkového sporenia alebo dôchodku zo zahraničného povinného poistenia rovnakého druhu, alebo výsluhového dôchodku alebo obdobného dôchodku zo zahraničia. Výnimkou je situácia, ak suma takéhoto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka. V takom prípade sa základ dane zníži len vo výške rozdielu medzi sumou NČZD na daňovníka a vyplatenou sumou dôchodku vrátane 13. dôchodku.

Prečítajte si tiež: Dôchodca na brigáde: Ako je to s daňami?

Dôležité je zdôrazniť, že ustanovenie § 11 ods. 6 ZDP sa nevzťahuje na daňovníka, ktorý splnil podmienky nároku na výplatu dôchodku a naďalej poberá napr. invalidný dôchodok.

Príklad:

Pani Elena dosiahla dôchodkový vek 4. decembra 2019. K tomuto dňu mohla požiadať o starobný dôchodok. Pani Elena ešte pracuje a vie, že ak by o dôchodok požiadala pred 2. januárom nasledujúceho roka, za rok 2020 by si nemohla uplatniť NČZD na daňovníka. Preto pani Elena požiadala o starobný dôchodok až k 2. januáru 2020.

Poberatelia invalidných dôchodkov a NČZD

Poberatelia invalidných dôchodkov majú nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka v štandardnej výške. Ak poberateľ invalidného dôchodku dosiahne dôchodkový vek, má právo požiadať v Sociálnej poisťovni o priznanie starobného dôchodku. Toto právo však nemusí využiť - ak tak neurobí a aj po dosiahnutí dôchodkového veku naďalej poberá invalidný dôchodok, má naďalej právo na uplatnenie nezdaniteľnej časti na daňovníka.

Spätne priznaný starobný dôchodok a povinnosti daňovníka

Ak bol daňovníkovi spätne priznaný starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok prípadne výsluhový dôchodok k 1.1. príslušného roka alebo pred týmto dňom alebo k 1.1. predošlých rokov atď. a za príslušný rok (resp. predošlé roky a pod.) si uplatňoval nezdaniteľnú časť na daňovníka, musí podľa § 32 ods. 11 zákona podať za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie. Lehota je do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom mu bol dôchodok priznaný a zároveň v tejto lehote je splatný daňový nedoplatok.

Príklad:

Pán Eduard si u svojho zamestnávateľa za rok 2019 uplatnil nezdaniteľnú časť na daňovníka, pretože k 1.1.2019 nepoberal starobný dôchodok, ani predčasný starobný dôchodok, ani výsluhový dôchodok. Pánovi Eduardovi v apríli 2020 Sociálna poisťovňa priznala spätne starobný dôchodok k 1.10.2018. Podľa § 32 ods. 11 zákona je pán Eduard povinný podať dodatočné daňové priznanie za rok 2019 a to v lehote do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, teda konkrétne do 31.5.2020. Súčasne v tejto lehote je povinný zaplatiť daňový nedoplatok.

Prečítajte si tiež: Všetko o daňovej strate

Uplatňovanie NČZD u zamestnávateľa

Ak zamestnanec uplatňuje NČZD na daňovníka u zamestnávateľa, zamestnávateľ na ňu prihliadne, ak zamestnanec podá vyhlásenie na uplatnenie NČZD na daňovníka a daňového bonusu podľa § 36 ods. 6 ZDP (ďalej len „vyhlásenie“) na tlačive, ktorého vzor na príslušné zdaňovacie obdobie určilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky a uverejnilo ho na svojom webovom sídle.

Pokiaľ dôjde v priebehu zdaňovacieho obdobia k zmene podmienok rozhodujúcich na priznanie NČZD na daňovníka, zamestnanec je povinný oznámiť tieto skutočnosti zamestnávateľovi, u ktorého si NČZD na daňovníka uplatňuje, v listinnej podobe, napríklad zmenou vo vyhlásení, ak sa so zamestnávateľom nedohodnú na ich oznamovaní elektronickými prostriedkami, najneskôr posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom zmena nastala (§ 36 ods. 7 ZDP).

Preukazovanie nároku na NČZD

Nárok na NČZD na daňovníka sa v zásade nepreukazuje. Výnimkou je len ten daňovník - zamestnanec, ktorý bol na začiatku zdaňovacieho obdobia poberateľom dôchodku a suma tohto dôchodku vrátane 13. dôchodku v úhrne nepresahuje sumu NČZD na daňovníka (§ 11 ods. 2 ZDP), pričom uvedené vyplýva z § 37 ods. 1 písm. b) ZDP. V súlade s § 37 ods. 1 písm. b) ZDP nárok na zníženie základu dane preukazuje zamestnanec zamestnávateľovi posledným rozhodnutím o priznaní dôchodku alebo dokladom o ročnom úhrne vyplateného dôchodku. Uvedené doklady platia dovtedy, kým nedôjde k zmene údajov v nich uvedených (§ 37 ods. 2 ZDP).

Ak si daňovník uvedený v § 11 ods. 6 ZDP uplatňuje NČZD na daňovníka prostredníctvom daňového priznania, nemá povinnosť k nemu priložiť doklad o výške dôchodku, ktorým by nárok na uplatnenie tejto NČZD preukázal.

Zmeny v právnej úprave NČZD

V právnej úprave nezdaniteľných častí základu dane došlo v poslednom období len k jednej zmene - bola zrušená nezdaniteľná časť základu dane na kúpeľnú starostlivosť a s ňou spojené služby. V zmysle § 52zzi ods. 17 ZDP sa ustanovenie § 11 ods. 12 ZDP [upravujúce túto nezdaniteľnú časť základu dane (ďalej aj „NČZD“)] v znení účinnom do 31. 12. 2020 poslednýkrát použije na zníženie základu dane za zdaňovacie obdobie roka 2020 (za rok 2021 sa už nepoužije).

Prečítajte si tiež: Podmienky pre tvorbu sociálneho fondu

Vplyv na výpočet dane

Pri ročnom zúčtovaní, resp. pri posudzovaní výšky nezdaniteľnej časti na daňovníka je súčasne podstatný len základ dane z príjmov podľa § 5 (závislá činnosť) a § 6 ods. 1 a 2 (podnikanie a iná samostatná zárobková činnosť). Základ dane dosiahnutý podľa § 6 ods. 3 a 4 (napr. prenájom nehnuteľnosti) sa nezohľadňuje.

Ak mal daňovník - daňový rezident SR - za daný rok príjem aj v zahraničí, pri určení nezdaniteľnej časti na daňovníka sa zohľadní aj základ dane podľa § 5 a § 6 ods. 1 a 2 z príjmov dosiahnutých v zahraničí.

Príklad:

Daňovník mal za rok 2019 príjem v zamestnaní na Slovensku kde dosiahol základ dane 15000 eur. Mal príjem aj v zahraničí, konkrétne v zamestnaní v Českej republike. V daňovom priznaní je jeho základ dane (zo závislej činnosti) v úhrne 24000 eur.

Nezabudnite na dôležité termíny

Podľa § 32 ods. 11 ZDP, daňovník, ktorému bol spätne priznaný dôchodok (§ 11 ods. 6) k začiatku bezprostredne predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia alebo k začiatku zdaňovacích období predchádzajúcich tomuto zdaňovaciemu obdobiu, podáva za tieto zdaňovacie obdobia dodatočné daňové priznanie, ak si za tieto zdaňovacie obdobia uplatňoval NČZD na daňovníka. Ak daňovník podá dodatočné daňové priznanie len z tohto dôvodu, neuplatní sa postup podľa osobitného predpisu [§ 155 a 156 zákona č. 563/2009 Z. z.]. Lehota na podanie dodatočného daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby je do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude daňovníkovi doručené rozhodnutie o spätne priznanom dôchodku. V rovnakej lehote bude dodatočne priznaná daň splatná.

tags: #daňová #úľava #invalidný #dôchodok