Reumatoidná artritída a invalidita: Komplexný pohľad na ochorenie a jeho dopad na život

Reumatoidná artritída (RA) je chronické zápalové ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, ale môže zasiahnuť aj iné orgány a systémy v tele. Toto autoimunitné ochorenie spôsobuje zápalové zmeny na kĺboch, ktoré vedú k opuchom, bolesti a obmedzeniu pohyblivosti. Ak sa RA nelieči, môže viesť k nevratným zmenám a deformitám kĺbov, čo má významný dopad na kvalitu života a môže viesť až k invalidite.

Reumatoidná artritída: Charakteristika a priebeh ochorenia

Reumatoidná artritída je charakterizovaná zápalovými zmenami na kĺboch, ktoré sú spojené s opuchmi a bolesťou, čo zhoršuje pohyblivosť. Tieto zmeny sú zvyčajne symetrické a môžu postihnúť ktorékoľvek kĺby, najčastejšie drobné kĺby na rukách alebo nohách, ale aj veľké kĺby, prípadne krčnú chrbticu. Okrem postihnutia kĺbov sa môžu objaviť aj reumatoidné uzly v podkoží alebo vo vnútorných orgánoch, očné prejavy, vaskulitídy, anémia, osteoporóza a rôzne iné mimokĺbové prejavy.

Tri formy reumatoidnej artritídy

Podľa priebehu choroby rozlišujeme tri typické formy reumatoidnej artritídy:

• Striedanie akútnych vzplanutí s obdobiami pokoja (remisie).
• Spočiatku má choroba vyššiu aktivitu, po nej pretrváva remisia.
• Choroba dostatočne nereaguje na liečbu a trvalo postupuje.

Štádiá reumatoidnej artritídy

Reumatoidná artritída má dve štádiá:

• Rané štádium: Na kĺboch vznikajú zápalové zmeny, kĺby sú opuchnuté a výrazne bolestivé. Ak zápal pretrváva, môžu po zhruba 6 mesiacoch vzniknúť erózie - poškodenia kostných štruktúr. Dĺžka trvania úvodnej fázy je individuálna a závisí od viacerých faktorov, ako je aktivita ochorenia, reakcia na liečbu a frekvencia akútnych vzplanutí.
• Rozvinuté štádium: Ak sa choroba dlhý čas dostatočne nelieči, najmä ak sa už u pacienta objavili deformity, môže sa charakter ťažkostí časom meniť. Aj keď je ochorenie bez známok aktivity, deformity spôsobené chorobou majú za následok, že u pacienta pretrvávajú bolesti a znížená pohyblivosť. Skôr u neho dochádza aj k atrofickým zmenám, keďže chrupavka je poškodená zápalom.

Diagnostika reumatoidnej artritídy

Reumatoidnú artritídu je často náročné odlíšiť od iných artritíd, pretože viaceré reumatické choroby môžu mať spočiatku rovnaký priebeh ako napríklad psoriatická artritída alebo polyartritída (ako súčasť ochorenia lupus erytematodes a pod.). Ani neskôr nemusí mať reumatoidná artritída typický priebeh, prvý raz sa môže prejaviť napríklad po infekcii.

Prečítajte si tiež: Práceneschopnosť a invalidný dôchodok

Stanovenie diagnózy často trvá dlhý čas, vyžaduje opakované návštevy pacienta u lekára. Pacient musí podstúpiť aj rôzne laboratórne vyšetrenia, RTG prípadne USG kĺbov, ale aj vyšetrenia, ktorých cieľom je vylúčiť iné príčiny (napr. infekcie, v niektorých prípadoch aj nádorové ochorenia). Počas fyzikálneho vyšetrenia si lekár všíma najmä opuch a začervenanie kĺbov. Pacienti s reumatoidnou artritídou majú často zvýšenú rýchlosť sedimentácie červených krviniek, alebo hladinu C-reaktívneho proteínu (CRP), čo môže naznačovať prítomnosť zápalového procesu v tele. Pomocou röntgenu sa dajú sledovať zmeny v kĺboch postihnutých reumou, v priebehu času.

Včasná diagnostika a liečba: Kľúč k lepšej prognóze

Ako pri mnohých iných chronických reumatických chorobách, aj pri reumatoidnej artritíde je veľmi dôležité, aby pacientovi čo najskôr a správne stanovili diagnózu, aby sa mohol čo najskôr začať liečiť. Vtedy je predpoklad, že bude možné zabrániť nevratným zmenám v jeho organizme. To nielen pozitívne ovplyvní jeho aktuálny zdravotný stav a kvalitu jeho osobného i pracovného života, ale včasná diagnostika a liečba významne ovplyvnia aj ďalší priebeh choroby a celkovú prognózu pacienta.

Liečba reumatoidnej artritídy

Na liečbu reumatoidnej artritídy je dnes k dispozícii pomerne široké spektrum liekov, ktoré možno rozdeliť do štyroch kategórií:

• Nesteroidné antireumatiká
• Chorobu modifikujúce lieky (DMARD’s = disease modifying drugs)
• Kortikoidy
• Biologická liečba

Efekt liečby však nemožno očakávať ihneď. Rýchlejší účinok, ktorý možno pozorovať už po niekoľkých dňoch užívania, majú glukokortikoidy. Tieto lieky sa pacientovi podávajú len v úvodnej fáze ochorenia, prípadne počas obdobia akútneho vzplanutia choroby. Ideálne však je, ak pacient glukokortikoidy užíva čo najkratší čas a podľa možnosti v čo najnižších dávkach. Pri dlhodobejšom užívaní totiž hrozí riziko nežiaducich účinkov.

Základom liečby sú tzv. chorobu modifikujúce lieky, ktorých plný účinok sa dostaví najskôr po niekoľkých mesiacoch užívania - v priemere ide o 4 až 6 mesiacov. Ako rýchlo sa dostaví účinok týchto liekov, závisí od viacerých faktorov. Úlohu zohráva spolupráca pacienta, reakcia jeho organizmu na liečbu, možné nežiaduce účinky. Ak sa objavia nežiaduce účinky, dávkovanie je nutné znížiť, prípadne liečbu vysadiť. Z ďalších faktorov ovplyvňujúcich nástup účinku liečby treba spomenúť aj infekcie a iné ochorenia, ktoré majú vplyv na priebeh reumatoidnej artritídy, a tiež to, ako na liečbu zareaguje pacientov organizmus.

Prečítajte si tiež: Onkologickí pacienti a dôchodok

Komplexnosť liečby

Ako v prípade väčšiny chronických chorôb, aj pri reumatoidnej artritíde je dôležité nielen užívať lieky. Aby liečba bola úspešná, pacient musí dodržiavať aj určité režimové opatrenia a upraviť si životosprávu v duchu jej zdravých zásad. Integrálnou súčasťou liečby reumatoidnej artritídy je aj fyzioterapia, rehabilitácia.

Úprava životosprávy - strava by mala byť bohatá na antioxidanty a omega-3 mastné kyseliny, ktoré majú protizápalový účinok.

Kľudový režim - hlavne pri systémových prejavoch a v štádiu vysokej aktivity, pretože potláča zápalovú aktivitu. Na zmiernenie bolestí je vhodné i dlahovanie, teda znehybnenie postihnutých kĺbov, čím sa zmierňuje bolesť i zápal. Má to význam aj v prevencii vzniku kĺbových deformácií. Pri dlahovaní však treba dodržiavať prísny rehabilitačný režim, aby sme predišli vzniku flekčných kontraktúr (stuhnutie kĺbu a okolitého svalstva z obmedzenia pohybu). V rámci kľudového režimu je dobré aj polohovanie, izometrické cvičenia, zloženie dlahy aspoň 1x denne a netreba zabúdať kĺb v plnom rozsahu precvičovať. Ako doplnok je vhodná dychová a cievna gymnastika.

Dopad reumatoidnej artritídy na kvalitu života a invalidita

Ak má reumatoidná artritída u pacienta dlhotrvajúci priebeh, a zvlášť ak sa dostatočne nelieči a aktivita choroby tak nie je potlačená, môžu vznikať ťažké a nevratné zmeny na kĺboch. Tieto zmeny významne znižujú kvalitu života pacienta, nedokáže dobre zvládať ani bežné každodenné činnosti a nezriedka ho až invalidizujú, takže pacient musí aj odísť zo zamestnania.

Okrem deformít kĺbov a obmedzenia hybnosti môže dôjsť napríklad aj ku vzniku reumatických uzlov, ktoré v mnohých prípadoch ďalej zhoršujú kvalitu života pacienta. Zistilo sa tiež, že okrem zmien na kĺboch reumatoidná artritída zvyšuje riziko srdcovo-cievnych ochorení, pri pretrvávajúcom zápale urýchľuje aterosklerózu, ale podieľa sa aj na rozvoji osteoporózy, ktorá sa spája s rizikom osteoporotických zlomenín. Taktiež nemožno zabudnúť na možné nežiaduce účinky podávanej liečby.

Prečítajte si tiež: Podmienky pre invalidný dôchodok u onkologických pacientov

V neskoršom štádiu ochorenia sa objavuje obmedzená pohyblivosť, nestabilita, znížená kvalita života a invalidita u 50% postihnutých.

Preukaz ZŤP ako nástroj sociálnej podpory

Preukaz ZŤP slúži na kompenzáciu sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia. Sám o sebe síce nezakladá právo na invalidný dôchodok (človek môže mať tento preukaz, no nemusí byť invalidný dôchodca), ale jeho držitelia majú nárok na rôzne finančné zľavy.

Cieľom preukazu ZŤP je podporiť sociálne začlenenie osôb s ťažkým zdravotným postihnutím do spoločnosti, a to pri zachovaní ich ľudskej dôstojnosti a rovnosti za podmienok stanovených zákonom. Na Slovensku tento doklad upravuje zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Spomína štyri základné oblasti, kde môžu byť kompenzované sociálne dôsledky zdravotného postihnutia - mobilita a orientácia, komunikácia, zvýšené výdavky a sebaobsluha.

Formy preukazu ZŤP

Rozlišujeme dve formy preukazu ZŤP:

• Preukaz ZŤP: Je určený pre ľudí s trvalým funkčným postihnutím, ktoré im sťažuje samostatný pohyb a orientáciu v priestore.
• Preukaz ZŤP so sprievodcom: Udeľuje sa osobám, ktoré si vyžadujú sprievod pri pohybe mimo domu.

Jeho vydanie schvaľuje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) v mieste trvalého bydliska žiadateľa. Pred jeho samotným vydaním žiadateľ absolvuje lekársku posudkovú činnosť, počas ktorej sa posudzuje jeho zdravotný stav a miera funkčnej poruchy. Táto činnosť zahŕňa hodnotenie aktuálneho zdravotného stavu odbornými lekármi, určenie miery funkčnej poruchy v percentách podľa prílohy č. 3 zákona a posudzovanie sociálnych dôsledkov zdravotného postihnutia.

Pre vydanie tohto dokladu je potrebné, aby zdravotné postihnutie malo dlhodobý charakter (predpokladá sa trvanie funkčnej poruchy najmenej 12 mesiacov). Prechodné zdravotné stavy alebo dočasné poruchy zvyčajne nie sú dôvodom na vydanie preukazu. Ak je žiadosť o preukaz zamietnutá, máte právo sa odvolať proti rozhodnutiu. V rámci odvolania sa môže predložiť nový zdravotný posudok alebo iné dokumenty na podporu žiadosti.

Diagnózy na získanie preukazu ZŤP

Ak trpíte týmito diagnózami, môžete o tento preukaz požiadať:

1. Telesné postihnutia: Ťažké poruchy mobility, napríklad paralýza alebo paréza končatín, amputácie končatín, ak podstatne obmedzujú pohybové schopnosti, degeneratívne ochorenia kostí a kĺbov s vážnym vplyvom na pohyblivosť, poruchy stability a koordinácie pohybu spôsobené neurologickými ochoreniami (napr. sclerosis multiplex, detská mozgová obrna).
2. Zmyslové postihnutia: Zrakové postihnutia (praktická slepota, úplná slepota), sluchové postihnutia (bilaterálna strata sluchu nad 60 dB), poruchy reči (ťažké narušenie rečovej schopnosti).
3. Duševné poruchy a poruchy správania: Duševné ochorenia (schizofrénia, ťažké depresívne a bipolárne poruchy), poruchy správania a sociálnej prispôsobivosti, poruchy autistického spektra s vážnym dopadom na sociálne začlenenie, demencie (vrátane Alzheimerovej choroby, ak výrazne ovplyvňujú schopnosť orientácie a komunikácie).
4. Chronické ochorenia a systémové poruchy: Kardiovaskulárne ochorenia (chronické srdcové zlyhávanie s výrazným obmedzením fyzickej výkonnosti), ochorenia dýchacieho systému (chronická obštrukčná choroba pľúc), metabolické poruchy (cukrovka s komplikáciami), onkologické ochorenia (pacienti po liečbe alebo s aktívnym ochorením, ak ovplyvňujú schopnosť sebaobsluhy), hematologické ochorenia (hemofília alebo iné koagulopatie, ak výrazne ovplyvňujú mobilitu alebo sebestačnosť).
5. Poruchy centrálneho nervového systému: Epilepsia s častými záchvatmi, ktoré obmedzujú bežné aktivity, Parkinsonova choroba v pokročilom štádiu, traumatické poranenia mozgu alebo miechy s dlhodobými následkami.
6. Poruchy tráviaceho systému a výživy: Chronické ochorenia pečene (napr. cirhóza) s výrazným dopadom na fyzické schopnosti, stavy po transplantácii orgánov, ak vyžadujú osobitný režim a starostlivosť.
7. Poruchy imunitného systému: Ťažké formy autoimunitných ochorení (napr. lupus erythematosus, reumatoidná artritída v pokročilých štádiách), ťažké alergie alebo imunodeficiencie vyžadujúce špecifické kompenzácie.
8. Poruchy zvieračov a močového systému: Inkontinencia moču alebo stolice spôsobujúca ťažké obmedzenia v každodennom živote, závažné urologické poruchy (napr. stavy po odstránení močového mechúra).
9. Detské diagnózy a špecifické stavy: Detská mozgová obrna, ťažké vývojové poruchy (napr. mentálna retardácia v ťažkom alebo hlbokom stupni), chronické ochorenia detí vyžadujúce dlhodobú intenzívnu starostlivosť (napr. hematoonkologické ochorenia).

Tieto diagnózy môžu byť špecifikované alebo rozšírené podľa lekárskej posudkovej činnosti, ktorá určí mieru funkčnej poruchy, odkázanosť na pomoc a potrebu kompenzácie. Presný zoznam a kritériá sú uvedené v prílohe č. 3 zákona. Každý žiadateľ je posudzovaný individuálne. Aj keď niektoré diagnózy sú v zákone explicitne uvedené, miera funkčnej poruchy a sociálnych dôsledkov môže byť rôzna a závisí od konkrétnych okolností osoby.

Invalidita a reumatoidná artritída

Diagnózy spojené s reumatoidnou artritídou by podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení mohli byť posudzované na účely invalidity - najmä ako choroby podporného a pohybového aparátu. Prípadná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „miera poklesu schopnosti VZČ“) sa pohybuje v rozpätí 10 až 80%, závisí však od funkčného postihnutia (teda postihnutia pohybu v kĺboch v súvislosti so záťažou na príslušný kĺb), vplyvu na ostatné systémy a orgány a pri chronickom zápale kĺbov sa prihliada aj na aktivitu chorobného procesu. Na priznanie invalidity je nutné dosiahnuť 40% (a viac) mieru poklesu schopnosti VZČ (byť uznaný za invalidného) a mať splnenú odvodovú povinnosť v rámci dôchodkového poistenia. Mieru poklesu schopnosti VZČ posudzuje a rozhoduje o nej posudkový lekár príslušnej pobočky SP na základe predložených odborných lekárskych nálezov.

tags: #reumatoidná #artritída #invalidita