Rezidenčná starostlivosť pre seniorov: štandardy a etické aspekty

Sociálna práca preniká do všetkých oblastí života a etické princípy sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodovania a konania každého človeka. V pomáhajúcich profesiách, ako je sociálna práca, je etika kľúčová, pretože sa pracuje s ľuďmi. Etika a jej princípy sú nevyhnutné pre fungovanie jednotlivcov v rôznych oblastiach života.

Etika a morálka v kontexte sociálnej práce

Etika, pochádzajúca z gréckeho slova „ethos“ (mrav, obyčaj, zvyk), je humanistická náuka, ktorá skúma mravné aspekty konania, správania a rozhodovania. Môže sa deliť na individuálnu a sociálnu etiku. Morálka, z latinského „mos“ (vôľa, mrav, predpis, zákon, vlastnosť, charakter, vnútorná podstata), je systém regulátorov ľudského správania založený na rozlišovaní správneho a nesprávneho, dobra a zla. Predmetom etiky je morálka, ktorá hodnotí ľudské správanie z hľadiska dobra a zla, porovnávaním so svedomím človeka.

Dôležité princípy etiky

• Svedomie: Ukazovateľ mravnosti umožňujúci morálne hodnotiť svoje konanie.
• Sloboda: Predpoklad morálneho správania spojený s možnosťou voľby a zodpovednosti.
• Dobro a zlo: Základné kategórie etiky tvoriace štruktúru pojmov používaných v morálke.
• Ľudská dôstojnosť: Uznanie vážnosti, cti a úcty konkretizované v medziľudských vzťahoch.
• Autorita: Kompetencia určovať normy, ktorá nemusí byť v súlade s formálnou mocou.

Aplikovaná a profesionálna etika

Aplikovaná etika sa zaoberá uplatňovaním etických princípov v konkrétnych situáciách a zahŕňa aj profesionálne etiky. Profesionálna etika vytvára koncepciu povolania na základe vzťahu k hierarchii hodnôt, ktoré sú prijaté a zdôvodnené etickou teóriou. V užšom slova zmysle sa chápe ako morálka lekára, vedca, sociálneho pracovníka a podobne. Etika v sociálnej práci vychádza z poslania profesionálnych sociálnych pracovníkov a je neoddeliteľnou súčasťou ich práce.

Etické kódexy v sociálnej práci

Etické kódexy sú regulátory správania a konania, ktoré sú potrebné pre prax. Sú významným vodidlom praxe, ktoré členovia profesií rešpektujú a dôverujú im. Morálny profil sociálneho pracovníka založený na všeobecných etických hodnotách je predpokladom zmyslu pre ľudskosť a pre zvnútornenie noriem kódexu vo vlastnom svedomí. Profesionálnu etiku však nie je možné vymedziť nijakým kódexom, pretože do výkonu práce sa premieta aj postoj pracovníka k životu a ľuďom.

Osobnosť sociálneho pracovníka

Dodržiavanie etického kódexu v sociálnej práci stojí na osobnosti sociálneho pracovníka, ktorý je integrujúcim prvkom rôznych spôsobov a prístupov práce s klientom. O etickej aktualizácii sociálnej práce rozhoduje klient, ktorý je však limitovaný morálnou zodpovednosťou sociálneho pracovníka.

Prečítajte si tiež: Všetko o rezidenciálnej starostlivosti

Medzinárodné etické kódexy

Základom pre národné etické kódexy bol Medzinárodný etický kódex pre profesionálnych sociálnych pracovníkov spracovaný v roku 1976 Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov. Deklarácia etických princípov sociálnej práce predkladá deväť základných etických zásad, vrátane podpory nezávislosti konania klienta, obraňovania jeho rovnoprávnosti, zabraňovania diskriminácii, rešpektovania ľudských práv a demokracie, zaručovania ochrany a integrity klienta, a umožnenia jeho sebaurčenia.

Model etického kódexu sociálneho pracovníka by mal zohľadňovať princípy ako používanie profesionálnych vedomostí, zručností a skúseností v prospech všetkých členov obce a komunity, uprednostňovanie profesionálnej zodpovednosti pred osobnými záujmami, uplatňovanie jednoty emocionálneho nasadenia a potrebnej miery citového odstupu, sebareflexiu nedostatkov, zmysel pre tímovosť a spoluprácu, váženie si klientov, rešpektovanie ich osobnosti, ochranu dôstojnosti a práv, porozumenie im, nenanucovanie vlastného hodnotenia, ponechanie klientovi možnosť sebaurčenia, dodržiavanie zásady diskrétnosti a zabraňovanie zbyrokratizovaniu služieb. Podporovať formy a metódy akceptujúce etnické a kultúrne odlišnosti, netolerovať a prekonávať predsudky.

Sociálni pracovníci majú zodpovednosť vyplývajúcu z ich postavenia v rámci systému štátu, ich nezávislého postavenia a ich postavenia stredu medzi štátom a občanom.

Sociálna práca v zariadeniach sociálnych služieb

Sociálna práca v zariadení sociálnych služieb je neoddeliteľnou súčasťou starostlivosti o človeka, ktorý je na poskytovanie služieb odkázaný. Odkázaný klient je rizikový klient, ktorý je v akútnom stave ohrozenia sociálneho bezpečia. Vychádza z riešenia danej situácie, práce so vzťahom, dôverou, rozvojom predpokladov a schopnosti klienta na sebaurčenie, zabezpečenia dodržiavania ľudských práv a dôstojného života.

Obdobia pobytu klienta a funkcie sociálnej práce

1. Separačné interview: Rozhovor s klientom a pomoc pri adaptácii.
2. Tvorba individuálneho plánu: Realizácia intervencií a plánov rozvoja, korekcie, terapie, resocializácie, socializácie.
3. Program získavania autonómie: Hodnotenie pobytu a plánovanie budúcej spolupráce.
4. Uchovávanie kontinuity života klienta: Práca s jeho životným príbehom na podporu duševného a telesného zdravia a zvyšovanie kvality života.

V zariadení sociálnych služieb má sociálny pracovník zásadný vplyv na život klientov a vstupuje do najintímnejších medziľudských vzťahov. Klient potrebuje dôveru, pocit, že je potrebný aj napriek postihnutiu či starobe, a potrebuje cítiť zo správania pomáhajúceho svoju vlastnú hodnotu.

Prečítajte si tiež: Prevencia kriminality a postpenitenciárna starostlivosť

Hodnoty praktizované sociálnym pracovníkom

• Individualizácia: Uznanie jedinečnosti každej osobnosti a individuálny prístup bez predsudkov.
• Vyjadrovanie pocitov: Uznanie klientovej potreby slobodne vyjadriť všetky pocity, želania a potreby.
• Empatia: Snaha vcítiť sa do klientových pocitov, problému a situácie.
• Nehodnotiaci postoj: Nepripisovanie klientovi vinu a hodnotenie len jeho správania a postojov.
• Akceptácia: Vnímanie klienta takého, aký je, vrátane jeho slabostí a silných stránok, a podpora jeho dôstojnosti a hodnoty.
• Sebaurčenie: Rešpektovanie klientovho práva a potreby slobodne sa rozhodovať a vyberať si medzi možnosťami.

Právo klienta na sebaurčenie je limitované úrovňou slobodne a konštruktívne sa rozhodovať. Tieto predpoklady sú obmedzené starobou, chorobou a postihnutiami. Obmedzená schopnosť rozhodovať sa prechádza na sociálnych pracovníkov, ktorí určujú spôsob a metódy práce, ale zároveň vedú klienta k najväčšej samostatnosti.

Aktivity a činnosti sociálnej práce by mali vnímať človeka v celistvosti a citlivo identifikovať aj latentné dispozície, a tak iniciovať tvorbu nových potrieb ako kompenzáciu pri nemožnosti napĺňania doterajších potrieb. Zároveň pomáhajú pri ochrane práv a záujmov klientov a spolupracujú s ich prirodzeným prostredím alebo opatrovníkmi.

Aj u klientov pozbavených spôsobilosti na právne úkony i u klientov s obmedzenou spôsobilosťou na právne úkony sociálny pracovník rozlišuje možnosť ich kompetencie a samostatnosti, schopnosti porozumenia sa rozhodnúť, vyjadriť svoje potreby, súhlas či odmietnutie s intervenciou, pomocou, a tým podporovať v čo najväčšej miere ich právo na sebaurčenie.

Prečítajte si tiež: Prevencia rizík v opatrovateľskej starostlivosti

tags: #rezidencialna #starostlivost #pre #seniorov #standardy